Ako Lála a Truhlík zdobili vianočný stromček

Do Štedrého dňa zostával jediný deň a podľa toho to u Lálu a Truhlíka doma vyzeralo. Pani domáca mala už všetko svedomito pripravené. Včera jej sused priniesol krásny stromček, košatú borovičku, a postavil ju do stojana na jej miesto v obývačke. Lála a Truhlík to zvedavo sledovali. Tešili sa, kedy sa vytiahnu škatule plné farebných ozdôb a pani domáca ich rozvešia na stromček a oni jej budú pomáhať ako každý rok. No dnešné dopoludnie to najskôr nebude, panička musela ešte niekam odísť. Truhlík bol sklamaný, pretože sa už nemohol dočkať. „Lálo, ja chcem zdobiť stromček,“ chodil stále za kamarátom a nedal pokoj. „Vydrž, však sa dočkáš,“ odbil ho vždy Lála a venoval sa svojmu. Sotva sa totiž vyliečili z nádchy, ktorú chytili pri nevydarenom love kapra, a Lálovi sa nechcelo púšťať do ďalšieho dobrodružstva.

Lenže Truhlíkovi sa zase nechcelo čakať. A keď mu s tým Lála nechce pomôcť, ozdobí si stromček pokojne sám. A keď sa tak rozhodol, hneď sa do toho pustil. Otvoril si dvere do pivnice a zišiel po schodoch dolu. Všade okolo stien boli police plné rôznych škatúľ a škatuliek a Truhlík nemal tušenie, v ktorých sa skrývajú vianočné ozdoby. Ako sa v tom môže niekto vyznať? Rozhodol sa začať od kraja a postupne otvoriť každú zo škatúľ. Niekde tu tie ozdoby určite musia byť. Samozrejme, boli až v tých posledných škatuliach, do ktorých nazrel. Medzitým mal oči plné prachu a kožúšok tiež.

Zaradoval sa, že ozdoby konečne našiel, a začal škatule jednu po druhej nosiť hore do obývačky. Poukladal si ich okolo stromčeka, všetky ich otvoril a chcel sa pustiť do práce. Spomínal si, čím to panička vždy začína. No jasné, predsa farebnými svetielkami. Vytiahol reťaz so svetielkami, pristrčil si stoličku k stromčeku a zavesil koniec reťaze. Ale napadlo ho, že by mal svetielka zapnúť do zásuvky, aby videl, ako budú na stromčeku vyzerať. Rozsvietil ich teda a omotával ďalej. Lenže keď chcel zoskočiť zo stoličky, s hrôzou zistil, že aj on je celý omotaný. Skúsil sa otočiť, ale to nemal robiť. Reťaz sa utiahla, podrazila mu nohy a on sa i so stoličkou rútil k zemi. Ani stromček nevydržal a padal priamo na Truhlíka. Aby toho nebolo málo, ako sa reťaz napla, vyletela zo zásuvky a v tej zapraskalo a zaiskrilo. Lála sa dovtedy v izbe pozeral na televíziu, ale potom začul podivné rany a televízia sa zničoho nič vypla. Vyskočil a rozbehol sa za tými zvukmi. Vo dverách do obývačky stuhol a neveril vlastným očiam. Stromček ležal cez celú miestnosť na zemi a pod ním sa snažil vymotať z reťazí Truhlík. „Preboha, čo si to zase vyvádzal?! Veď som ti hovoril, že máš počkať,“ rozčuľoval sa Lála, ale bolo to ako vždy zbytočné.

Truhlíkovi sa podarilo dostať zo zajatia reťaze a vyliezol spod stromčeka. Mädlil si narazený bok a previnilo sa pozeral na tú pohromu, ale už bolo neskoro ľutovať. Lála prišiel bližšie, aby skontroloval rozsah škôd. Musí to tu dať do poriadku, a to skôr, než sa vráti pani domáca. „Najprv musíme postaviť stromček,“ rozhodol. Lenže ako na to? Lála sa na chvíľu zamyslel a potom Truhlíkovi oznámil svoj plán. „Priviažeme za špicu povraz, potom vyskočíme tamto oproti na skriňu a budeme zo všetkých síl ťahať. Azda sa nám to podarí,“ dúfal. Truhlík teda skočil do pivnice po povraz, Lála ho pevne priviazal a potom ťahali a ťahali. Už to vyzeralo, že na to nemajú dosť síl, keď sa stromček konečne pohol. Povzbudení úspechom sa zaprerili, ako len mohli, a stromček naozaj postavili. Veselo zoskočili zo skrine dolu a v tej chvíli im opäť stuhol úsmev na tvári. Väčšina ozdôb v škatuliach bola rozbitá na črepy, ako na ne padol ten strom. Čo teraz? Toto nespraví žiadny skvelý nápad. A navyše si Lála všimol, že zásuvka je celá čierna a pred ňou leží rovnako čierny drôt od svetielok. Tak preto sa mu vypla tá televízia, Truhlík vyhodil poistky a oni sú teraz bez elektriny.

„Teda Truhlíku, čo teraz budeme robiť?“ pýtal sa Lála, bez toho, aby čakal nejakú poriadnu odpoveď. Nezostáva, než sa pokúsiť všetko nejako napraviť. Začať musí práve tou elektrinou. Lála sa zavrel do izby s encyklopédiou a hľadal nejaký návod, ako opraviť vyhorenú zásuvku. Pri hesle elektrikár bol namaľovaný pán, ktorý vyzeral rovnako ako ich sused, aj on mal v rukách také náradie. Tak Lálu napadlo poprosiť ho o pomoc. Vzal spálený drôt a zabehol do vedľajšieho domčeka. Sused mu na zamraučanie otvoril dvere a vzal si od neho drôt. „Lálo, čo sa stalo? Toto treba opraviť?“ domyslel si hneď. Lála zamraučal na súhlas, otočil sa a kráčal späť domov. Sused vzal brašnu s náradím a šiel za ním.

Nakoniec to nebolo také hrozné, ako to na prvý pohľad vyzeralo, zásuvku vymenil, drôt tiež a o pár minút mal hotovo. Lála s Truhlíkom ho vďačne vyprevadili ku dverám, keď odchádzal. To by bola jedna vec hotová. A teraz treba vymyslieť, čo s tými rozbitými ozdobami. „Najprv sa pozrieme, koľko ich zostalo celých,“ vzal Lála do ruky prvú nerozbitú guľu. Nanosili ich všetky na kopičku a zistili, že ani to nie je také hrozné, ako to vyzeralo. Dobrá polovica ich zostala v poriadku. Zvyšné črepy potom nasypali do jednej škatule a vyhodili do smetnice. Keď mali upratané, mohli sa pustiť do samotného zdobenia. Každý chytil jeden koniec svetelnej reťaze. „Truhlíku, ty zostaň dolu a drž tento koniec a ja budem druhý koniec reťaze omotávať okolo stromčeka,“ rozdelil úlohy Lála. Vyskočil na stoličku, potom na skrinku vedľa nej, z nej na skriňu za stromčekom a späť na stoličku. Ešte dvakrát to zopakoval a reťaz bola omotaná okolo celého stromčeka.

„Tak a teraz mi, prosím, podávaj ozdoby,“ bol čas na ďalší krok. Jedna za druhou pribúdali tie krásne trblietavé gule na stromčeku a ten bol s každou ďalšou ozdobou krajší. Keď boli škatule prázdne, Lála s Truhlíkom sa spokojne pozerali na výsledok. No stále to nejako nie je ono, stromček vyzerá stále prázdny. Predsa len je poznať, že veľa ozdôb chýba. „Čo by sme tam ešte pridali?“ rozmýšľali obaja. V kuchyni sa určite niečo vhodné nájde, povedali si a išli hľadať. Obaja sa obzerali okolo seba, keď Truhlík stúpil na kus papiera, podkĺzla mu noha a on sa rozplácol na zemi. Bol to leták z obchodu, ktorý najskôr prievan zhodil zo stola. Truhlík ho nahnevane vzal, zmačkal do guľky a zahodil. „Truhlíku, ty si na to prišiel,“ zasmial sa Lála. „A na čo?“ nevedel, o čom je reč, Truhlík. „No predsa čo zavesíme na náš stromček,“ vysvetľoval mu Lála a ukazoval mu tú papierovú guľku. Naozaj to nevyzerá vôbec zle, guľa je pekne farebná. A tak si zo stola vzali aj zvyšné letáky a odniesli ich do obývačky. Z každej stránky zmuchlali jednu guľku, až ich mali peknú kopičku. Každú potom pomocou háčika zavesili na stromček. Teraz mohli byť naozaj spokojní, stromček vyzeral skvele. „Lálo, myslíš, že pod ním zajtra niečo pekné nájdeme?“ pýtal sa nedočkavo Truhlík. „Určite, už len za to, ako krásne sa nám nakoniec dnes to zdobenie podarilo,“ bol si istý Lála.

Ani jeden sa už nemohol dočkať ďalšieho dňa, pretože Štedrý deň býva z celého roka predsa ten najkrajší. A tak aj vám, milé deti, prajú Lála a Truhlík krásne a veselé Vianoce a množstvo darčekov a radosti pod stromčekom.