Dášenka - 3. kapitola

Veľa vody pretieklo a najmä veľa mláčok bolo vycedených. Dášeňka už nie je bezmocný uzlíček s trasúcim sa chvostíkom, ale náramne samostatný, chlpatý a všetečný, zubatý a nepokojný, žravý a ničivý tvor. Prírodopisne povedané, vyvinul sa z nej stavovec (veď sa vrtí ako na kolotoči) z čeľade šeliem šelmovských a psovitých, podčeľade neposedov, rodu šmejdilov, rodiny tatrmanov, odrody tajtrlíkov čiernoušich. Chodí, kam sa jej zachce; celý dom, celá záhrada, celý vesmír, až kam siaha plot, sú jej majetkom. V tomto vesmíre je plno vecí, ktoré treba vyskúšať, pokiaľ ide o ich hryzľavosť a prípadne zjedlosť; je tu plno tajomných miestností, v ktorých sa dajú robiť zaujímavé pokusy, kde sa najlepšie robia mláčky. (Dášeňka sa rozhodla pre moju pracovňu a jej okolie, ale niekedy dáva prednosť jedálni.) Ďalej treba zisťovať, na čom sa najlepšie spí (najmä na utierkach, v ľudskom náručí, uprostred kvitnúcej záhony, na metle, na čerstvo vyžehlenej bielizni, v koši, v nákupnej taške, na kozej koži, na črievičkách, v pareniku, na lopatke so smetím, na rohoži, ba aj na zemi). Sú predmety, ktoré slúžia zábave, napríklad schody, z ktorých sa dá úspešne skotúľať strmhlav (to je vám psina, myslí si Dášeňka, padajúc na papuľu zo schodov); sú predmety nebezpečné a nevyspytateľné, ako napríklad dvere, ktoré buchnú do hlavy alebo privrú labku či chvostík, keď sa toho najmenej nazdáte. V takom prípade Dášeňka zakvíli, akoby ju na nože brali, a ešte chvíľu vzlyká v upokojujúcom ľudskom náručí; potom dostane na útechu zhltnúť niečo dobré a ide si zase spadnúť zo schodov.

Napriek niektorým zlým skúsenostiam je Dášeňka presvedčená, že sa jej nemôže nič stať a že sa nad jej psou hlavou nevznáša žiadne nebezpečenstvo. Neuhne metle a s dôverou čaká, že metla uhne jej; obyčajne to metla urobí. Vôbec, Dášeňka má príbuzenskú náklonnosť ku všetkému chlpatému, nech je to metla, alebo konský vlas (ktorý trhá z pohoviek), alebo vlasy ľudí, s ktorými prichádza do užšieho styku. Nevyhne sa žiadnej ľudskej obuvi; to je vec človeka, aby sa vyhol šteniatku, však nie? Všetci, čo žijú v dome, sú nútení sčasti sa vznášať, sčasti klásť nohy opatrne ako na tenkom ľade; človek nikdy nevie, kedy mu to zúfalo zaškrieka pod topánkou. To by ste, páni, neverili, koľko je takého šteniatka všade. V ničom Dášeňka nerátá so zlou vôľou a rôznymi úkladmi a nástrahami tohto sveta; trikrát skočila po hlave do vodnej nádrže v záhradke, lebo jej jednoducho nešlo na rozum, že by vo vesmíre bolo niečo, po čom sa nedá báječne behať. Načo bola teplo zabalená a dostala na útechu špičku ľudského nosa, aby sa z toho strachu spamätala hryzením toho najlepšieho, čo vôbec je.