Ako som lovil zločincov

Ahojte deti, išli ste niekedy sami potme po meste? A báli ste sa? Ja teda vždy strašne veľmi. A mal som na to obzvlášť dobrý dôvod. Kto u nás bol, vie, že k bráne do záhrady vedie opustená, neosvetlená cesta popri železničných koľajach. Z jednej strany plot, z druhej priekopa a krovie, že by sa v ňom ukryl nie jeden, ale prinajmenšom desať lupičov. Čo už, hovoríte si, však ideš, chlapče, autom, tak sa zamkneš, pridáš plyn a ujdeš. Lenže to má jeden háčik. Vždy som musel z auta vyliezť a otvoriť si bránu. Nikde nikto, tma, ticho, v diaľke breše pes. A to vždy točím očami dokola hlavy, či sa niekde niečo nezašuští. Párkrát mi takto spôsobila infarkt mačka alebo strelený drozd od susedov, ktorý tam má hniezdo a vždy na človeka vyletí. Až raz... ... zachádzam takto autom na cestu k záhrade. Kužele svetiel prerezali tmu a vtom sa v diaľke niečo zablyslo. Maličký biely bod preletel asi meter nad zemou pri železničných koľajach a zmizol v kríkoch pri ceste. Hm, už som asi prepracovaný, vidím bludičky alebo čo, myslím si. A vtom mi to došlo. To nebola žiadna halucinácia, to bol reflexný prvok na batohu alebo bunde alebo tak! Niekto sa tam skrýva v kríkoch! A práve oproti našej záhrade!! Došiel som k bráne a vrhol pohľad do krovia. Skutočne! Nejaké dve tmavé postavy sa tam krčili v kríkoch, sotva boli vidieť. Lupiči! Pomoc, čo budem robiť? Mozog horúčkovito pracoval. Zastavím - prepadnú ma. Okradnú ma. Zmlátia ma. Nie, nikdy, svoju kožu lacno nedám. Pridal som plyn, tmavou cestou plnou dier ako po granátoch som prešiel rýchlejšie ako formula jedna a vyšiel som zase na cestu. Tam som v bezpečí cestnej premávky proti všetkým dopravným predpisom vytiahol telefón a zavolal som ockovi, ktorý sa doma vyvaľoval. Vtedy sme ešte mali veľkého psa. Síce dobráka, ale mal skvelú výhodu. Len čo videl niekoho cudzieho, hneď k nemu vyrazil zázračnou rýchlosťou s otvorenou papuľou. Síce sa chcel maznať a dotyčného oslintať, ale spoliehal som sa na to, že to lupiči nevedia. Bleskovo som ockovi vysvetlil situáciu a ten štýlom plazenia vpred, so psom a vzduchovkou, vyrazil na prepadovú akciu do záhrady. Takúto akciu som si samozrejme nemohol nechať ujsť. Utešil som sa myšlienkou, že idem ockovi pomôcť, nie kibicovať čiže očumovať, kým povedie udatnú bitku s dvoma zločincami, zhasol som svetlá a samospádom z malého kopčeka, aby ma potme nebolo vidieť ani počuť, vkĺzol som späť na cestu k záhrade. Dve temné postavy vrahúnov nám stáli za bránou a horúčkovito tam čosi chystali. Oni tam snáď dávajú bombu! A potom mi to došlo. Tsss, tsss, spreje sa míňali po bráne ako divé. A ešte tu čmáranica! Žiadni lupiči, sprejeri! Páni, taký triumfálny pocit som už dávno nezažil. Oni sa v tých kríkoch neskrývali preto, že striehli na mňa, oni sa skrývali predo mnou! Chachá. V tej chvíli sa zrazu odkiaľsi zjavila odvaha, hrdinstvo, statočnosť, ktorá sa asi pri jazde autom zabudla niekde v kufri, a skočila na mňa. Však ja vám ukážem, grázli. Potichučky som so zhasnutým motorom prešiel polovicu vzdialenosti a zastavil som v tieni pod veľkým orechom. Tmavé auto v tieni sprejeri vôbec nevideli a čmárali ďalej ako o dušu. A potom sa brána rozletela, vyrútil sa obrovský štekajúci pes, nadávajúci ocko a pre efekt ešte vystrelil zo vzduchovky, podotýkam nenabitej. Ale rana to bola poriadna. Takéto privítanie sprejeri nečakali! Totálne zaskočení, šokovaní a vystrašení zahodili spreje a hľadali spásu v olympijskom behu na 100 metrov. Druhé miesto obsadil pes, tretí statočný ocko. Našťastie sprejeri vyrazili presne smerom, kde som stál ja. Cha, moja chvíľa. Obaja padúchovia názorne dokazovali, že strach zatemňuje zmysly, pretože trojmetrové auto uvideli, až keď som tesne pred nimi rozsvietil svetlá a vyrazil proti nim. Panika oboch mladíkov dosiahla závratné rozmery. Obaja urobili úhybný manéver, ale nevhodným smerom, zrazili sa, zamotali sa, bleskovo sa pozbierali, skočili do železničných koľají a uháňali cez pole ako Zátopek. Doma sme potom oslavovali veľké víťazstvo, statočný artrotický pes, ktorý potom 2 dni nemohol poriadne chodiť, dostal plnú misku granúl a celovečerné škrabkanie a tak ďalej a tak ďalej.