Hrnčeku, var 2

V jednej dedine žila chudobná vdova. Mala dcéru Elišku. Eliška s mamičkou bývali v malej chalúpke. Mali len niekoľko sliepok a malú záhradku.
Vdova chodila v zime do lesa po drevo, v lete chodila na lúku pri lese a zbierala tam sladké jahody. Doma potom varila jahodovú kašu.
Eliška chodila každý týždeň do mesta na trh a predávala tam vajcia.
Raz v lete vdova ochorela a povedala Eliške:
„Choď na lúku a natrhaj tam jahody. Uvaríš mi jahodovú kašu.“
Eliška si vzala hrnček na jahody a kus chleba a išla. Na lúke rástlo plno červených jahôd. Eliška ich zbierala a dávala do hrnčeka. Čoskoro bol hrnček plný jahôd. Eliška vošla do lesa a sadla si do machu. Vzala chlieb a začala obedovať. Zrazu stála vedľa Elišky malá starenka. Šaty mala špinavé. Na hlave mala šatku a v ruke držala hrnček.
„Moja milá Eliška,“ hovorí tá starenka, „mám veľký hlad. Dva dni som nič nejedla. Dáš mi kúsok chleba?“
Eliška sa usmiala:
„Dám vám chlieb, starenka. Dám vám ten chlieb celý,“ povedala Eliška a dala starenke celý svoj obed.
„Ďakujem ti, Eliška,“ hovorí starenka, „si dobrá. Musím ti tiež niečo dať. Dám ti tento hrnček. Doma postav hrnček na stôl a povedz:
„‚Hrnčeku, var!‘ A hrnček ti navarí dobrú kašu. Keď budeš mať kaše dosť, povedz: ‚Hrnčeku, dosť!‘ A hrnček prestane variť.“
Eliška vzala hrnček, chcela starenke poďakovať, ale starenka už bola preč.
Eliška prišla domov a porozprávala mamičke o starenke a o hrnčeku. Potom postavila hrnček na stôl a povedala:
„Hrnčeku, var!“
A naozaj. V hrnčeku sa začala variť kaša. A bolo jej viac a viac. Hrnček bol za chvíľu plný kaše. Eliška prikázala:
„Hrnčeku, dosť!“ a hrnček prestal variť. Eliška s mamičkou si sadli k stolu a pustili sa do jedla. Kaša bola výborná. Po jedle vzala Eliška do košíka niekoľko vajec a išla do mesta. Prišla na trh a chcela vajcia predať. Ale na trhu bolo málo ľudí a Eliška predala vajcia až večer. Vdova s hrnčekom čakala doma na Elišku. Ale Eliška sa stále nevracala. A vdova mala už zase chuť na kašu. A tak vzala hrnček a postavila ho na stôl a povedala:
„Hrnčeku, var!“ A hrnček varil.
Vdova šla do komory po misku a lyžicu. Ale keď sa vrátila, preľakla sa: kaša už tiekla z hrnčeka na stôl, zo stola na lavicu a z lavice na zem. Vdova zabudla, čo má povedať, aby hrnček prestal variť. Prikryla hrnček misou. Ale misa spadla na zem a rozbila sa. A hrnček varil ďalej. Kaše bolo viac a viac. Už jej bola plná chalúpka. Vdova musela ujsť na záhradku. A za chvíľu už kaša tiekla oknami a dverami von z chalúpky. Potom tiekla na cestu. A po ceste na náves.
Eliška sa konečne vrátila z mesta domov. Keď uvidela, čo sa stalo, zavolala:
„Hrnčeku, dosť!“ A hrnček prestal variť.
Ale keď sa sedliaci vracali z poľa domov, nemohli cez kašu prejsť. A tak sa nakoniec museli tou kašou prehryznúť.