Janko Jež

Bol raz jeden gazda, ktorý mal dosť peňazí aj majetku, ale hoci bol bohatý, predsa mu k úplnému šťastiu niečo chýbalo; s ženou nemali žiadne deti. Keď chodieval s ostatnými gazdami do mesta na jarmok, často sa mu posmievali a pýtali sa, prečo ešte nemá deti. Raz sa tak nahneval, že keď prišiel domov, povedal: „Chcem dieťa, nech je to aj jež!“ A veru toto zaklínanie prinieslo svoje ovocie. Jeho žena porodila dieťa, ktoré bolo napoly jež a napoly chlapec, a keď to videla, zľakla sa a povedala: „Len sa pozri, muž, ty si naše dieťa zaklial!“ Tu muž povedal: „Táraniny, musíme chlapca pokrstiť, ale kdeže mu zoženieme krstného otca?“ Žena odvetila: „Budeme mu hovoriť Janko Jež.“ Keď ho teda pokrstili, farár povedal: „Pre tie jeho bodliny ho nemôžete ani uložiť do poriadnej postele.“ Tak dieťaťu rozprestreli trochu slamy za pec a ležalo tam. Matka ho nemohla dojčiť, lebo by ju popichalo bodlinami. Tak ležal Janko Jež za pecou osem rokov. Jeho otec bol z neho celý ten čas len mrzutý a dúfal, že čoskoro umrie, ale on sa k umieraniu nemal.

Jedného dňa bol v meste jarmok. Gazda sa tam chystal a pýtal sa ženy, čo jej má priniesť: „Kúsok mäsa a dva veky bieleho chleba,“ odvetila. Potom sa spýtal slúžky a tá chcela pár vlnených pančúch a dreváky. A nakoniec sa mal k pýtaniu, čo má priniesť synovi. „Ocko,“ povedal Janko Jež: „mne prineste gajdy.“ Keď sa gazda vrátil domov, dal žene, čo jej nakúpil, mäso a chlieb, potom dal slúžke pančuchy a dreváky, napokon šiel aj za pec a synovi dal gajdy. A keď mal gajdy, povedal: „Ocko, choďte ku kováčovi a nechajte mi okuť kohúta, pôjdem na ňom do sveta a už sa nikdy nevrátim.“ Otec bol rád, že sa ho zbaví, a tak mu dal kohúta okuť. Keď to bolo hotové, Janko Jež vyskočil na kohúta a odišiel preč; vzal so sebou ešte svinu a osla. V lese kohút vyletel na vysoký strom, kde potom Janko Jež sedel, dole sa pásli svine a osol. A tak tam Janko Jež sedel dlhé roky a z toho osla a svine zatiaľ vzišlo preveľké stádo. A pri tom vysedávaní hral na gajdy a hral vám prekrásne.

A čas bežal, ako to býva jeho zvykom, neúprosne a bez ustania.

Raz sa v tom lese stratil jeden kráľ a tú krásnu hudbu započul. Veľmi sa tomu podivil a poslal jedného sluhu, aby sa poobzeral po okolí, odkiaľ tá hudba prichádza. Sluha sa obzeral, ale nevidel nič iné než čudné malé zviera, ktoré sedelo na strome a vyzeralo ako kohút, na ktorom sedí jež a hrá na gajdy. Kráľ sluhovi prikázal, aby sa spýtal, prečo tam sedí a či by nevedel, kde je cesta do jeho kráľovstva. Janko Jež zletel zo stromu a povedal, že kráľovi cestu rád ukáže, ak mu sľúbi, že mu dá to, čo mu prvé na kráľovskom dvore príde do cesty. Tu si kráľ pomyslel: „Prečo by som nesľúbil? Veď to úbohé stvorenie iste ničomu nerozumie a čítať nevie, tomu môžem podpísať, čo chce!“ Tak vzal kráľ pero a atrament a urobil písomný sľub. Janko Jež mu potom ukázal cestu a on šťastlivo dorazil domov. Ale jeho dcéra, ktorá ho videla už z diaľky, mala takú radosť, že ho zasa vidí, a tak mu pribehla oproti, aby ho pobozkala. Tu si kráľ spomenul na svoj sľub a rozprával jej, ako sa mu darilo, že ju zasľúbil jednému čudnému stvoreniu, lebo bola prvá, koho stretol. To stvorenie sedí celé dni na strome a hrá na gajdy. Ale aj keď ju sľúbil a upísal, nedá mu ju, pretože to stvorenie iste nevie čítať. To bola princezná rada a povedala, že by k nemu nikdy nešla.

Janko Jež pásol ďalej svoje stádo, bol veselý, sedel na strome a hral na gajdy. I stalo sa, že sa v tom lese stratil so svojou družinou iný kráľ a nemohol trafiť domov, lebo ten les bol hlboký a rozľahlý. Tu započul krásnu hudbu a povedal jednému z bežcov, aby sa poobzeral okolo. Bežec prišiel pod strom, na ktorom uvidel sedieť kohúta a na ňom Janka Ježa. I spýtal sa ho, čo tam hore robí. „Pasiem svoje osly a svine, ale čo si želáte vy?“ Tu mu bežec povedal, že sa stratili a netrafia späť do kráľovstva, či by im teda nemohol ukázať cestu. Tak Janko Jež zletel zo stromu a povedal starému kráľovi, že mu ukáže cestu, ak mu dá to jediné, čo prvé stretne doma pred kráľovským zámkom. Kráľ odvetil: „Áno.“ a Jankovi Ježovi sa upísal. Keď to urobil, išiel Janko Jež pred nimi na kohútovi a ukázal im cestu a kráľ šťastlivo dorazil späť do svojej ríše. Keď prišiel na kráľovský dvor, mal z toho veľkú radosť. Mal však prekrásnu dcérku, ktorá mu pribehla oproti, padla mu okolo krku a pobozkala ho a tešila sa, že sa jej otec vrátil. Tiež sa ho pýtala, kde tak dlho vo svete bol, a on jej rozprával, že sa stratil a už bol blízko toho, že sa nikdy nevráti, ale keď išli hlbokým lesom, bol tam jeden, napoly jež, napoly človek, idúci na kohútovi a sediaci na jednom veľkom strome a ten krásne hral na gajdy a z lesa ho napokon vyviedol a ukázal mu cestu, ale on mu za to sľúbil, že prvé, čo na svojom kráľovskom dvore stretne, mu dá, a tým bola práve ona, čo je mu veľmi ľúto. Ale princezná sľúbila, že jeho sľub rada splní a k tomu čudnému stvoreniu pôjde.

Janko Jež ďalej pásol svoje svine a osly, a tie svine mali prasiatka a osly osliatka, stádo sa rozrastalo a za chvíľu bolo také veľké, že ním bol les plný. Jankovi Ježovi sa to pobývanie v lese už zunovalo, a tak odkázal otcovi, aby v dedine vypratali všetky maštale a chlievy, lebo on sa vracia s preveľkým stádom, že každý, kto by chcel zabíjať, môže tak urobiť. Otec z toho bol nevrlý, lebo dúfal, že Janko Jež je už dlhý čas mŕtvy. Janko Jež nasadol na kohúta a svoje veľké stádo hnal pred sebou do dediny a usporiadal veľkú zabíjačku, na ktorú zvolal celú dedinu; veru bolo vám to hrmotu a veselia, že to bolo počuť na dve hodiny cesty od dediny. Potom Janko Jež povedal: „Ocko, choďte ku kováčovi a nechajte mi ešte raz okuť kohúta, lebo ja na ňom pôjdem do sveta a už sa nikdy nevrátim.“ Tak nechal otec znova okuť kohúta, lebo bol rád, že sa syna konečne zbaví. Janko Jež sa teda vydal do prvého kráľovstva.

Tam však kráľ prikázal, že na toho, kto by prišiel na kohútovi a mal pri sebe gajdy, majú všetci strieľať, sekať a bodať, aby sa do zámku nedostal. Keď tam Janko Jež prišiel, vyrazili naňho s bajonetmi, ale on pobodol kohúta ostrohami a preleteli cez bránu pred kráľovské okno. Tam sa spustil dolu a zavolal na kráľa, že mu má dať, čo mu sľúbil, inak príde o život on aj jeho dcéra. Tu kráľ dcéru prehovoril, aby k nemu šla a zachránila im tak život. Princezná sa obliekla do bieleho, otec jej dal koč so šesťzáprahom, so sluhami a naložený zlatom a bohatstvom. Princezná nasadla a Janko Jež s kohútom a gajdami si sadol vedľa nej, potom im požehnali a išli preč. Kráľ si myslel, že svoju dcéru už viac neuvidí. Ale išlo to inak, než si myslel, lebo keď boli kúsok cesty za mestom, strhol Janko Jež princeznej krásne šaty a svojimi bodlinami ju tak popichal, až bola celá zakrvavená, a povedal: „To je odmena za tvoju faloš, choď preč, ja ťa nechcem!“ a vyhnal ju späť domov.

Janko Jež išiel ďalej na svojom kohútovi a so svojimi gajdami do druhého kráľovstva. Tam kráľ prikázal, že keď pricestuje niekto ako Janko Jež, majú ho nechať vojsť, provolávať mu slávu a priniesť ho až do kráľovského zámku. Keď ho teraz princezná videla, veľmi sa zľakla, pretože predsa len vyzeral príliš čudne, ale pomyslela si, že jej aj tak nič iné nezostáva, keď to jej otec sľúbil. Tak Janka Ježa milo privítala a potom boli spolu zosobášení. Nato šli spoločne ku kráľovskému stolu, kde ho princezná posadila po svojom boku a jedli a pili. Keď nastal večer a chceli ísť spať, princezná sa veľmi obávala jeho bodlín, ale on jej povedal, aby sa nebála, že jej neublíži. Potom Janko Jež starému kráľovi povedal, aby štyrom mužom prikázal strážiť pred dverami spálne a rozložiť veľký oheň. Keď Janko Jež vojde do spálne, skôr než sa uloží do postele, vyzlečie sa z ježovej kože a nechá ju ležať pred posteľou, vtedy musia títo muži rýchlo pribehnúť, hodiť kožu do ohňa a počkať, kým ju oheň celkom nestrávi.

Keď teda odbila jedenásta hodina, vošiel Janko Jež do komnaty, stiahol si ježovu kožu a nechal ju ležať pred posteľou. Tu vošli strážcovia a rýchlo ju odniesli a hodili do ohňa. A keď ju oheň celú strávil, bol Janko Jež vyslobodený. I ležal v posteli v ľudskej podobe, ale bol celý čierny ako spálený. Kráľ dal poslať po lekára a ten ho natrel hojivou masťou, až Janko celkom zbelel a stal sa z neho krásny mladý muž. Keď to princezná videla, veľmi sa potešila. Na druhé ráno radostne vstali, jedli a pili a až teraz riadne oslávili svoju svadbu a potom mu starý kráľ odovzdal ríšu.

Keď uplynulo niekoľko rokov, išiel Janko so svojou ženou k otcovi a povedal mu, že je jeho syn. Ale gazda povedal, že žiadneho syna nemá, že síce jedného mal, ale ten sa narodil s bodlinami ako jež a odišiel do sveta nevedno kam. Tu sa dal Janko spoznať a otec sa potešil a odišiel s Jankom do jeho ríše.