Domček pri lese

V domčeku pri lese žili dedko s babkou. Raz mali hlad a v dome nič na jedenie. Dedko sa rozhodol, že skúsi uloviť nejaké mäso. Čo taký zajac? Bol by dobrý, a ešte by ich koža zahriala.
Šiel dedko do kôlne a tam si z dreva vyrezal zvláštnu vec. Nikto nevedel, načo bude, len sám dedko. Namazal tú vec smolou a položil ju na kraj lesa. Veď sa nájde nejaký zvedavec, ktorý sa chytí.
Prvý pribehol zajac. Pozerá, pozerá, čuduje sa, čo by to mohlo byť. Behá to azda? Spí to? A zajac skúsil tú vec prevaliť. Lenže len čo siahol labkou na smolu, už sa prilepil. A už tu bol dedko a už ho niesol domov. Zajačik bol malý, chudý, tak ho dedko nechal behať po izbe a čakal ďalej.
Netrvalo dlho a objavil sa vlk. Hneď beží k tej veci a hneď do nej strká. Ale beda, len čo na ňu siahol, hneď sa labou chytil. A už tu bol dedko a už ťahá vlka do kôlne a už ho zavrel. Tak, vlku, teraz mi neutečieš, a zajtra z teba bude pečienka.
Kým stihol vlka poriadne zavrieť, už slídila okolo tej veci líška a už bola tiež prilepená. A hneď za líškou sa chytil medveď. Dedko dával zvieratá do chalupy, a zvieratá sa tam už nezmestili. Dedko si hovorí:
„Niekoho už musím urobiť na obed. Koho zarežeme prvého? Zajaca?“
Zajačik však začal nariekať:
„Nie, dedko, nie! Pusť ma radšej, ja ti prinesiem vrece žita na dobrú múku. Napečieš chleba, a ako sa budeš mať!“
Dedko teda zajačika pustil a obrátil sa k líške.
„Tak pôjdeš na pekáč ty!“
Líška začala prosiť tiež:
„Nie, dedko, nie! Pusť ma radšej, ja ti prihnám kŕdeľ husí na dobrú pečienku. Mäso bude, masť bude, a to sa budeš mať!“
Dedko pustil aj líšku a šiel do kôlne po vlka:
„Nedá sa nič robiť, na pekáč pôjdeš ty.“
Vie sa, vlk tiež nechcel ísť na pekáč. Začal prosiť:
„Nie, dedko, nie, ja ti prihnám stádo oviec.“
Tak dedko pustil aj vlka a nakoniec ho uprosil aj medveď, že vraj dá dedkovi s babkou sud medu. Sedeli doma s babkou a premýšľali, čím ten hlad zaženú. V bruchu im škvrčí, v špajzi nič na zjedenie. Radšej vraj pôjdu spať, aby hlad zahnali.
V tom zrazu buch, buch na dvere a za dverami zajačik s vrecom žita. Dedko sa náhlivo chystal do mlyna, keď tu sa ozve silné gáganie. Babka sa pozrie z okna a tam líška už prihŕňa poslednú hus zo sľúbeného kŕdľa. A kým babka stihla jednu tučnú husičku pripraviť na pekáč, už niečo dupká a bečí na dvore. Vlk tam zahnal stádo oviec s jahňatami, len starému baranovi sa nejako na dvor nechcelo. Ale aj jeho tam vlk zahnal a už bol preč.
Babka navarila a napiekla, pozvala dedka k stolu a už tu boli hody. Uprostred hostiny však zrazu niečo rachotí a nahnevane bručí. Dedko sa náhlivo ide pozrieť a ako sa zasmial! Medveď kotúľal sud medu a nemohol ho úzkymi dverami prekotúľať. Keď uvidel dedka, nechal sud sudom a ušiel. Dedko si sladký súdok dokotúľal domov sám.
Tak mali dedko s babkou na dlho postarané. Múky bolo zo žita dosť, husi mali ďalšie húsatá, ovce mali jahňatá ..... tak bola vlna aj perie aj pečienka. A keď mali chuť osladiť si život, stačilo len odklopiť veko z medvedieho suda.