Doktor Vševed

Bol raz jeden sedliak, ktorý sa volal Rak. Jedného dňa išiel s dvoma volmi a fúrou dreva do mesta a tam za dva toliare predal to drevo jednému doktorovi. Keď mu doktor vyplácal peniaze, práve sedel pri prestretom stole a sedliak videl, ako krásne doktor je a pije, a vtedy mu prišlo na um, že by sa aj on rád stal doktorom.
Tak ešte chvíľu postával okolo a nakoniec sa opýtal, či by sa aj on nemohol stať doktorom.
„Iste,“ odvetil lekár, „raz-dva.“
„A čo preto musím urobiť?“ opýtal sa sedliačik.
„Najprv si kúp abecedu, v ktorej budú okrem písmen aj obrázky a medzi nimi aj obrázok kohúta; po druhé predaj svoj voz a voly a zaobstaraj si aj doktorský odev a všetko, čo k tomuto stavu patrí; no a po tretie si daj namaľovať štít, na ktorom bude napísané ‚Doktor Vševed‘, a daj si ten štít pribiť nad dvere chalupy.“
Gazda Rak urobil všetko, čo mu bolo odporúčané.
Keď sa takto trocha podoktoroval, hoci ešte nebol úplný doktor, stalo sa, že jednému bohatému a mocnému pánovi sa stratili peniaze. Vtedy mu povedali o doktorovi Vševedovi, ktorý žije v tej a tej dedine a musí vedieť aj to, kam sa tie peniaze podeli. Pán teda dal hneď zapriahnuť koč a išlo sa do tej dediny. A tam sa pán vypytoval gazdu Raka, či je naozaj doktor Vševed.
„Áno, to som!“
Tak musel ísť s pánom a hľadať mu ukradnuté peniaze. Ale gazda Rak inak nedal, než že Gréta, jeho žena, musí tiež s nimi. Pán s tým však súhlasil a nechal obidvoch nasadnúť do koča a šli na zámok. Keď na ten vznešený dvor došli, bolo na stole už prestreté, lebo pred tým hľadaním sa mal gazda ešte občerstviť.
„Dobre.“ súhlasil gazda, ale jeho žena Gréta vraj musí jesť s nimi.
Keď teraz prvý sluha priniesol misu výborného jedla, gazda Rak štuchol do ženy a povedal:
„Gréta, pozri, to je prvý.“ a myslel tým prvý chod.
Avšak ten sluha sa domnieval, že tým chcel gazda povedať, že on je tým prvým zlodejom, a keďže to bola pravda, dostal strašný strach a povedal vonku svojmu kamarátovi:
„Ten doktor vie všetko, bude s nami zle, on povedal, že ja som ten prvý.“
Druhému sa dovnútra nechcelo, ale musel. Keď vošiel s misou dovnútra, gazda Rak štuchol do ženy a povedal:
„Gréta, to je druhý.“
Na sluhu padla taká hrôza, že bol rád, keď mohol odtiaľ zmiznúť. Tretiemu sluhovi sa nevodilo lepšie, lebo gazda Rak štuchol do ženy a povedal:
„To je tretí!“
Ten štvrtý musel dovnútra priniesť prikrytú misu a pán kývol doktorovi, aby predviedol svoje umenie a povedal mu, čo je vnútri; boli tam raky.
Gazda Rak si misu bezradne obzeral a nevedel, ako by si pomohol, a tak si len povzdychol:
„Ty úbohý Rak!“
Keď to pán započul, zvolal:
„Vidíš, on to vie, tak to vie aj, kde sú peniaze!“
Sluha bol veľmi vystrašený a dával gazdovi Rakovi znamenie, či by za ním nevyšiel von. Keď boli teraz vonku, objasnili mu sluhovia, že tie peniaze ukradli, ale radi ich vrátia a jemu k tomu dajú peknú sumičku, len keď ich neprezradí, pretože inak by prišli o hlavu. A tiež mu prezradili, kde sú peniaze ukryté. S tým bol doktor spokojný, išiel dovnútra, sadol si k stolu a povedal:
„Pane, teraz sa pozriem do svojej knihy, kde sú ukryté tie peniaze.“
Piaty sluha si však medzitým vliezol do pece, aby si vypočul, čo ešte doktor vie.
Ten sedel, listoval knihou a hľadal obrázok kohúta. A keďže ho nemohol nájsť, zamrmlal si pre seba:
„Kde si zastrčený, poď pekne na svetlo!“
Ten v peci uveril, že gazda Rak hovorí o ňom, vyskočil von z pece a volal:
„Ten doktor vie všetko!“
Teraz ukázal gazda Rak pánovi, kde sú peniaze, ale nepovedal, kto ich ukradol. Dostal teda od oboch strán veľa peňazí ako odmenu a stal sa vyhláseným mužom.