Dievčatko so zápalkami

Zima bola tuhá, padal sneh. Blížil sa tmavý večer. Bol to posledný deň v roku, Silvester. V tej zime a tme išlo po ulici malé chudobné dievčatko, bez čiapky a bosé. Z domu vyšlo v papučiach, ale načo mu boli také papuče! Predtým ich nosievala jej mama, takže boli veľké. Keď dievčatko prebiehalo cez ulicu, aby sa vyhlo dvom uháňajúcim vozom, stratilo ich. Jednu papuču nemohlo nájsť a s druhou odniesol akýsi chlapec. Hovoril, že si z nej urobí kolísku, keď bude mať deti.
Teraz išlo dievčatko bosé, s nôžkami od zimy červenými až bielymi. V starej zástere malo kopu zápaliek a jednu škatuľku držalo v ruke. Celý deň si od dievčatka nikto nič nekúpil. Nikto mu nedal ani grajciar. Chodilo po uliciach hladné, premrznuté a vyzeralo, úbožiatko, veľmi úboho. Snehové vločky mu padali na dlhé plavé vlásky s pekými kučerami na šiji. Dievčatko však vôbec nemyslelo na to, aké je pekné. Za všetkými oknami sa svietilo a po ulici sa niesla lákavá vôňa husi. Veď bol novoročný predvečer a dievčatko myslelo práve na to.
Schúlilo sa v kúte medzi dvoma domami, z ktorých jeden trochu vyčnieval do ulice. Drobné nôžky skrčilo pod seba, ale tu mu bola ešte väčšia zima. Domov sa neodvážilo ísť, pretože zo zápaliek nič nepredalo a nezarobilo ani grajciar. Otec by ho určite zbil. A navyše doma je tiež zima, veď majú sotva strechu nad hlavou a fúka tam, hoci najväčšie diery zapchali senom a handrami. Dievčatku úplne zmrzli malé ručičky od zimy. Ach, maličká zápalka by ho zohriala! Len keby si mohlo čo len jednu vziať zo škatuľky. Škrtnúť o stenu a zohriať si prsty! Vytiahlo zápalku a „škrt!“, ako zapraskala, ako horí! Bol to teplý, jasný plameň ako zo sviečky, ktorý hrial, keď nad ním držalo ruku. Aké to bolo zvláštne svetlo! Dievčatko si predstavovalo, že sedí pri veľkých železných kachliach s lesklými mosadznými guľami a mosadznými rúrami. Oheň ľúbezne horel a nádherne hrial!
Dievčatko si prehodilo nohy, aby si ich o seba zohrialo, a vtom plameň zhasol. Kachle sa stratili, sedelo tam len s vyhorenou zápalkou v ruke.
Škrtlo teda novou zápalkou, ktorá vzplanula, rozsvietila sa a na mieste, kam dopadlo jej svetlo, bola stena priehľadná ako závoj. Dievčatko videlo rovno do izby, kde bol stôl prestretý bielym obrusom. Stál na ňom jemný porcelán a nádherne upečená hus, plnená slivkami a jabĺčkami. Ešte krajšie bolo to, že hus vyskočila z misy a prevaľovala sa po podlahe s vidličkou a nožom v chrbte. Prevaľovala sa tak dlho, až sa dostala k chudobnému dievčatku. Zápalka naraz zhasla a dievčatko videlo len hrubú, studenú stenu.
Zapálilo novú zápalku. Naraz sa objavilo pred nádherným vianočným stromčekom. Bol ešte väčší a ozdobenejší ako stromček, ktorý na posledné Vianoce videlo cez sklenené dvere u bohatého kupca. Na zelených konároch horelo tisíce sviečok a z nich sa usmievali na dievčatko pestré ozdoby, ktoré inak zdobia výklady. Dieťa pretiahlo stenou obe ruky, ale vtom zápalka zhasla. Vianočné sviečky vystupovali stále vyššie a vyššie, až sa dievčatku zdalo, že sú to jasné hviezdy. Jedna z nich spadla a urobila po oblohe dlhú ohnivú čiaru.
„Teraz niekto umiera!“ povedalo si dievčatko. Tak to vravievala jeho úbohá stará mama, ktorá jediná zo všetkých ľudí bola k nemu dobrá. Vravievala, že keď padá hviezda, vždy odchádza nejaká duša do neba.
Dievčatko opäť škrtlo o stenu zápalkou, ktorá sa široko rozsvietila. V jej lesku stála stará mama, neuveriteľne jasná a žiarivá, milá a láskavá.
„Stará mama,“ zvolalo dievčatko, „vezmi ma k sebe! Ja viem, že sa stratíš, keď zápalka zhasne. Stratíš sa, tak ako teplé kachle, nádherná hus a veľký, ozdobený vianočný stromček!“ ..... Dievčatko rýchlo zapálilo celý zvyšok zápaliek v načatej škatuľke, pretože chcelo starú mamu vidieť čo najdlhšie. Zápalky svietili tak jasne, že bolo pri ich žiare svetlejšie ako za bieleho dňa. Nikdy predtým nebola stará mama taká pekná a veľká. Vzala si dievčatko do náručia a leteli vysoko, veľmi vysoko, tam, kde nie je zima, hlad ani strach.
V studené ráno, v kúte pri dome, sedelo malé dievčatko s červenými lícami a s úsmevom na tvári. Bolo mŕtve, zamrzlo v posledný večer starého roka. Novoročné ráno zasvitlo nad malou postavičkou so zápalkami v lone. Jedna škatuľka takmer vyhorela.
„Chcelo sa zohriať,“ hovorili ľudia. Ale nikto nevedel, koľko krásy dievčatko videlo, v akej jasnej žiare odišlo so starou mamou do radostí Nového roka .....