Červená čiapočka

Žilo raz jedno dievčatko a to dostalo od babičky k narodeninám darček – červenú čiapočku. Rado ju nosilo, a preto jej hovorili Červená čiapočka. Babička bývala za lesom a Čiapočka ju často navštevovala. Jedného dňa mala aj babička narodeniny a mamička poslala k nej Čiapočku s košíčkom plným darčekov. Dievčatko muselo prejsť hlbokým lesom, a preto mu mamička prikazovala: „Choď rovno k babičke, Čiapočko, a nikde sa nezdržuj a nezachádzaj z cesty. Mohlo by sa ti prihodiť niečo zlé.“

Čiapočka to sľúbila, ale na svoj sľub čoskoro zabudla. Hneď ako uvidela rozkvitnuté lesné kvety, začala ich pre babičku zbierať do kytičky. V hlbokom lese žil aj zlý vlk. Čiapočku zazrel a začal ju spoza stromov sledovať. Po chvíli ju predbehol, vynoril sa pred ňou a spýtal sa: „Kam ideš, Čiapočko?“
„K babičke,“ odpovedala Čiapočka. „Nesiem jej k narodeninám košíček plný darčekov. Býva v chalupke za týmto lesom.“
Vlk to započul a uháňal k babičkinej chalupke, aby tam bol skôr ako Čiapočka. Zaklopal na dvere.
„Kto to klope?“ pýtala sa babička. „To som ja, Čiapočka. Idem ti zaželať pekné narodeniny a nesiem darčeky,“ odpovedal jej vlk tenkým hláskom. Babička si myslela, že je to naozaj Čiapočka. Pustila vlka do chalupky a ten ju prehltol. Potom si nasadil na papuľu okuliare, vliezol do postele a prikryl sa.

Čiapočka zatiaľ dobehla k babičkinej chalupke a celá natešená, že jej darčeky urobia radosť, zaklopala na dvere. Vošla dnu, pozrela sa na vlka ležiaceho v posteli a začudovala sa:
„Babička, ty máš ale veľké uši.“
„To aby som ťa lepšie počula,“ povedal vlk.
„Ty máš ale veľké oči, babička,“ začudovala sa zase Čiapočka a vlk odpovedal: „To aby som ťa lepšie videl.“
„Ty máš ale veľké ústa, babička,“ začudovala sa Čiapočka a vlk zareval:
„To aby som ťa mohol lepšie zjesť!“ Potom otvoril svoju papuľu a Čiapočku prehltol tiež. A keď mal plné brucho, zvalil sa späť do postele a tvrdo zaspal.

Čoskoro išiel okolo horár, ktorý pri svojich obchôdzkach lesom vždy babičku navštívil. Z chalupky však začul hlasné chrápanie. Nakukol dnu oknom a v babičkinej posteli vidí ležať vlka s obrovským bruchom! To on asi zjedol babičku! Vošiel teda dnu a tesákom vlkovi brucho rozrezal. Ako sa začudoval, keď z neho s babičkou vyskočila aj Čiapočka. Obe boli živé a zdravé.
Všetci začali nosiť kamenie a sypať ho vlkovi do brucha. To potom zašili. Keď sa vlk prebudil, uháňal preč do svojho lesa. Bolo mu však ťažko a mal smäd. Najbližšie bola babičkina studňa, no keď sa nad vodu nakláňal, ťažké brucho ho stiahlo dolu a už ho nikto nikdy nevidel.