Čertia rodinka - Ako žije čertia rodinka

Ako si žije čertia rodinka

Kde žijú čerti?

Hlboko pod zemou je niekoľko chodieb a tam má každá čertia rodina svoj byt. Čertia mamička má malé úzke rohy a je malá a má malý, široký chvost. Ocko je veľký, má široké rohy a má ich trikrát zatočené. Ich byt vyzerá asi takto:
Majú malú spálňu, v ktorej majú dve veľké postele urobené z kolov a z dreva. Majú tam aj malú skriňu, v ktorej majú veci. Na strope majú veľkú drevenú lampu a na zemi majú hnedý koberec. Majú to tam veľmi pekné.

Ako sa čertia rodina rozhodla zaobstarať si dieťa

Raz sa ocko Ohníček a mamička Pochodeň dohodli, že budú mať dieťa. A tak sa o deväť mesiacov narodilo mamičke Pochodni v Orieškovej ulici malé čertie dieťatko. Bolo to dievčatko a chlapec. Boli to totiž dvojčatá. Chlapec sa volal Uhlík a dievčatko Hnědulka. Obaja rodičia boli šťastní, že sa im narodili zdravé deti. Boli v pôrodnici asi týždeň a potom išli domov. Keď prišli domov, mali mamička s ockom pre ne pripravené postieľky, ktoré boli z dreva, a v postieľke mali hnedé perinky. A keď nastal večer a deti boli v postieľke, mamička s ockom si k nim sadli a čítali im rozprávku, aby pekne zaspali.

Druhý deň v rodine čertov

Na druhý deň ráno išiel ocko Ohníček do práce. Robil v továrni na drevené hračky. Bol tam celé dopoludnie a keď nejakú hračku vyrobil, občas ju doniesol deťom domov, aby sa mali s čím hrať, keď trochu podrastú. Ako prvé im doniesol drevené kocky, z ktorých sa dal stavať hrad a mašinku. Vždy keď sa deti ráno zobudili, Pochodeň ich nakŕmila, potom ich pochovala a spievala im pesničky. Strašne pekne sa s nimi pri tom rozprávala. Obe deti, Uhlík aj Hnědulka, mali radosť. Keď mamička videla, že Uhlík aj Hnědulka sú unavení, dala ich do postieľky a prikryla ich hnedou perinkou. Obaja sa ešte chvíľku rozprávali a potom zaspali. Mamička si upratala, potom sa umyla a išla tiež spať, aby bola na druhý deň zase oddýchnutá.

Prvé mesiace života dvoch malých čertíkov

Prvý mesiac od narodenia dvojčiat Hnědulky a Uhlíka im ušiel ako voda a už tu bol druhý mesiac ich života. Ale Hnědulka a Uhlík už nespali stále ako spočiatku. Už sa občas hrali s hrkálkami. A okrem jedla sa už aj na mamičku usmievali a keď sa po obede najedli, mamička, keďže mala tiež rada hudbu, pustila Hnědulke a Uhlíkovi kazetu s detskými pesničkami.
Keď potom mamička videla, že deti sú spokojné a že im na chvíľku nič nechýba, odišla si na chvíľku zavesiť bielizeň. Časť bielizne boli detské dupačky a tričká a plienky. Potom išla skontrolovať deti a keď boli v poriadku, pohladkala ich, otočila kazetu a potom si išla umyť riad. A keď to urobila, Hnědulku a Uhlíka teplo obliekla, potom obliekla seba, dala deti do veľkého kočíka a išla von na prechádzku.
Práve padalo lístie. A jeseň bola pekne farebná, a tak sa to deťom aj mamičke vonku veľmi páčilo, že tam boli celé popoludnie! A keď potom prišli domov, bolo 5 hodín. Mamička ich trochu vyzliekla, pripravila všetky veci a potom ich okúpala, potom im dala čisté oblečenie, potom ich nakŕmila a dala ich do postieľky. Hnědulka aj Uhlík sa chvíľu rozprávali a mamička si zatiaľ upratala veci po kúpaní. Keď to mala všetko upratané, išla ešte na chvíľku za Hnědulkou a Uhlíkom do izby. Keď videla, že deti ešte poriadne nespia, vzala ich ešte jedno po druhom z postieľky, pochovala ich a dala im každému pusu, položila ich späť do postieľky a išla si robiť niečo na večeru. Potom ešte chvíľu čítala knihu a keď potom prišiel domov Ohníček, mamička mu rozprávala, aký bol dnešný deň. Ohníček zjedol večeru, pozrel sa na deti, počkal na mamičku, kým sa umyje, a potom išli obaja tiež spať.

Ako išli čerti na výlet

Raz v pondelok bola krásna jeseň. Tak sa mamička Pochodeň rozhodla, že svoje deti vezme na prvý výlet. Mamička obliekla Hnědulku a Uhlíka a išli na vlak. Išli asi 5 hodín. Cestou vo vlaku videli, ako padá lístie. Vystúpili na stanici, ktorá sa volala Smrkov. Keď vystúpili a šli asi pol hodiny, došli do parku, kde boli stromy a cestičky. Na každej strane cestičky rástol ľaliovník tulipánokvetý a padalo z neho krásne farebné lístie. Bolo krásne počasie, modrá obloha a deťom sa to veľmi páčilo. Keď boli asi 3 hodiny popoludní, mamička Pochodeň s Hnědulkou a Uhlíkom došla na vlak a išli späť domov. Keď došli domov, mamička im uvarila večeru a potom ich dala spať a mala radosť, aký ten deň bol pekný. Potom sa sama najedla, prečítala si knihu a keďže bola unavená, išla tiež spať.

Ako sa Uhlík s Hnědulkou naučili rozprávať

V poslednom mesiaci jesene bola už taká strašná zima, že mamička musela deťom aj sebe vybrať zimné oblečenie, aby deťom vonku nebola zima. Išli sa pozrieť na posledný deň jesene, už tam veľmi dlho nevydržali, asi štvrť hodiny, a potom sa vrátili domov. Mamička im uvarila harmančekový čaj a dala im ho vypiť, aby im bolo teplejšie. A pre seba si uvarila normálny čaj. Potom, keď to mamička s deťmi vypila, sadla si s nimi na stoličku a čítala im knihu s rozprávkou. Tá kniha sa volala „Ako rastú kvety“. Kniha bola plná rozprávok o kvetoch, čítala im to asi hodinu a keď kus prečítala a bol práve koniec rozprávky, knihu upratala do knižnice. Potom vzala Hnědulku a Uhlíka do obývačky, na zem im dala drevené autíčko a drevenú mašinku, ktoré dostali od ocka, a išla si umyť riad, ale pritom na nich stále dávala pozor. Keď ten riad umyla, vzala si Hnědulku a Uhlíka na kolená, sadla si s nimi na sedačku a učila ich rozprávať. Za chvíľku vedeli povedať „mama“ a „tata“. Keď to Pochodeň počula, mala radosť, že sa deti naučili niečo nové. Dala im pusinku, usmiala sa na ne, dala ich do postieľky, prikryla ich hnedou perinkou a hovorila si, aké sú tie deti šikovné. Potom, keď bolo šesť hodín večer, dala Hnědulke a Uhlíkovi večeru, sama sa tiež najedla a keď prišiel ocko a pýtal sa: „Čo Hnědulka a Uhlík vedia?“, hneď mu rozprávala, ako sa deti naučili hovoriť „tata a mama“. Ohníček mal z toho veľkú radosť, a tak išiel za deťmi, pozdravil ich, pohladkal ich po vláskoch a deti potom zaspali a spali až do rána. Ohníček a mamička Pochodeň si tiež zaželali dobrú noc a išli tiež spať.

Ako ocko Ohníček oslavoval narodeniny

Bol prvý zimný deň a Ohníček mal narodeniny. Bolo to práve v stredu. Ohníček prišiel o druhej hodine popoludní domov, Uhlík a Hnědulka ešte spali a Pochodeň čítala knihu. Ohníček dal Pochodni pusu a pohladkal ju. Pochodeň dočítala odsek v knihe a išla po Uhlíka a Hnědulku, ktorí už boli hore. Keď mamička prišla do izby, deti sa smiali. Mamička ich prebalila do čistých plienok a zavolala ocka, potom si ocko vzal Hnědulku a mamička Uhlíka a odišli spoločne do obývačky. Tam si sadli na sedačku a mamička s Hnědulkou a Uhlíkom zaželali ockovi všetko najlepšie a veľa zdravia. Pochodeň dala Ohníčkovi pusu a množstvo darčekov, Ohníček porozbaľoval darčeky, medzi ktorými bolo aj drevo, z ktorého Ohníček vyrezáva v továrni hračky. Keď rozbalil všetky darčeky, ktoré dostal, otočil sa na Hnědulku a Uhlíka a dal im pusu, pretože mal veľkú radosť. Potom ich položil na zem, doniesol im všetky hračky z izbičky, s ktorými sa vždy hrali. Boli to kocky, autíčko a malý drevený koníčik. Pochodeň s Ohníčkom sa na ne pozerali, ako sa pekne hrajú a sú spokojné, a mali z detí radosť.

Prvá zima malých čertíkov

Jedného dňa, bolo to v zime, sa Pochodeň zobudila, keď išiel Ohníček do práce, a keď sa pozrela z okna, videla, ako padá sneh. Tak si povedala, že keď sa Uhlík s Hnědulkou zobudia, pôjdu po raňajkách von. Keď si toto všetko povedala, išla si ešte ľahnúť do postele. Bolo len šesť hodín ráno. O dve hodiny počula Pochodeň Hnědulku a Uhlíka, tak sa umyla, vyčistila si zuby a išla sa na ne pozrieť. Obe deti už boli hore a spievali si. Keď ich mamička videla, usmiala sa na ne, dala im pusinku a vzala ich z postieľky. Dala Hnědulke a Uhlíkovi raňajky, potom sa tiež naraňajkovala, obliekla seba aj deti a išli sa pozrieť von, kde bolo práve biele a padal sneh. Mamička postavila deťom snehuliaka, ukázala im, ako sa robí snehová guľa, a keďže už bolo neskoro popoludní, išli domov. Mamička Pochodeň ich vyzliekla, dala im hračky a teplý čaj a išla sa prezliecť tiež.

O tom, ako prišiel Mikuláš k Uhlíkovi a Hnědulke

Prvý týždeň v mesiaci decembri chodí do rodín a k deťom Mikuláš. K Ohníčkovi a Pochodni prišiel 5. decembra o štvrtej hodine popoludní. Mikuláš mal mitru a tá mitra bola celá červená a na tom mal zlatý kríž. Na rúchu mal červený prehoz a tam mal tiež kríž. Mikuláš bol veľký, mal dlhé biele vlasy, biele rukavice a berlu, ktorá bola na konci zahnutá. To mal v jednej ruke a v druhej mal zvonček, ktorým deťom oznamoval, že práve prišiel k nim.
Keď zazvonil, mamička Pochodeň otvorila dvere od ich bytu a Mikuláš do nich vstúpil. Mal so sebou aj jedného malého čerta a dvoch anjelov, ktorí boli bieli a mali krídla a na hlavách mali čelenky so striebornou hviezdou. Potom sa Mikuláš Pochodne opýtal, či deti boli dobré, a keď Pochodeň s Ohníčkom povedali, že áno, Mikuláš obe deti pohladkal a dal im každému balíček, ktorý bol zaviazaný stuhou. Ten so zlatou patril Hnědulke a druhý, ktorý bol zaviazaný striebornou stuhou, patril Uhlíkovi. V tých balíčkoch mali banán a dve hračky a keď im to Mikuláš dal, rozlúčil sa s nimi so všetkými a aj s anjelmi aj s čertom odišiel, aby navštívil aj ďalšie deti. Deťom aj mamičke sa ten deň veľmi páčil. A ockovi tiež. A keďže bol začiatok decembra, už sa tešili na Vianoce a na sviatky, o ktorých budú všetci spolu doma celý deň.

Tri dni zostávali do Vianoc

V treťom decembrovom týždni v nedeľu už ocko Ohníček priniesol vianočný stromček a tašku s vecami na Vianoce, v ktorej boli poličky do izby pre Pochodeň od Ježiška a ďalšie darčeky. Deti s mamičkou ešte neboli doma, tak sa Ohníček prezliekol do domáceho oblečenia, išiel si po drevo, ktoré doniesol z práce, pripravil si náradie, rozsvietil si v izbe a potom si sadol k stolu a začal vyrábať drevenú mašinku pre deti od Ježiška. To drevo bolo strašne pekné. Keď už mal mašinku skoro hotovú, tak si ešte vymyslel, že jej urobí aj okienko a otváracie dvere s kľučkou. Robil to asi tri hodiny, potom to upratal, aby na to deti neprišli.
Pochodeň s Uhlíkom a Hnědulkou prišli domov práve vtedy, keď bol ocko s tým hotový. Ohníček pozdravil Hnědulku, Uhlíka a Pochodeň, mamička si vyzliekla bundu a potom vyzliekla Hnědulku a Uhlíka a vzala ich do obývačky. Ohníček sa opýtal Pochodne, čo má deťom uvariť na večeru. Pochodeň im chcela uvariť krupicovú kašu, tak ocko Ohníček uvaril deťom krupicovú kašu. Keď mal Ohníček pre deti uvarenú večeru, vzala si Pochodeň tanier pre Hnědulku a Ohníček si vzal tanier pre Uhlíka. Potom si každý vzali jedno dieťa, sadli si s nimi k stolu do kuchyne, zaželali im dobrú chuť a začali ich kŕmiť.
Deťom Uhlíkovi a Hnědulke to veľmi chutilo a každú chvíľku sa pozerali na mamičku a na ocka a strašne sa pritom usmievali. Mamička Pochodeň a ocko Ohníček mali radosť, že sa na nich deti usmievajú a že tak pekne papkajú. Už to mali skoro zjedené, keď bolo už pol siedmej a v televízii práve začínal Večerníček „Maxičert Fík“, to bol totiž práve nový seriál. Potom Ohníček a Pochodeň poutierali Uhlíkovi a Hnědulke ústočká a išli do obývačky, pustili si televíziu a sadli si do kresiel.
Maxičert vyzeral asi takto: mal 4 nohy, krátky chvost, veľké rohy. Skrátka vyzeral ako pes, ale nebol to pes. A ten Maxičert chodil z jedného konca sveta na druhý, chodil rôzne po svete, ako sám chcel a ako sa mu práve páčilo. On totiž zabudol, odkiaľ prišiel a že sa oňho starala jedna veľmi dobrá dievčinka, ktorá mala jeden vrkoč, zlaté vlasy, bola malá a chodila do 1. triedy. Kým ju nenašiel, Večerníček „Maxičert“ pokračoval každý večer o pol siedmej. Keď Večerníček povedal „Dobrú noc, deti!“ a rozprávka skončila, Pochodeň a Ohníček išli do izby uložiť deti do postieľok. Prebalili ich, dali im čisté oblečenie na spanie, potom im zaželali dobrú noc. Mamička Pochodeň a ocko Ohníček dali deťom každému pusinku a išli do obývačky. Boli tam práve správy, tak sa na ne pozreli. Potom sa umyli, zaželali si dobrú noc, ocko Ohníček dal mamičke Pochodni pusu, Pochodeň Ohníčkovi tiež a išli tiež spať.

Prvé Vianoce u čertov

Bola streda, bol Štedrý deň a ocko Ohníček mal už tiež voľno, pretože začal vianočný sviatok. Ocko Ohníček a mamička Pochodeň si urobili raňajky, mali koláč vianočku a k tomu kakao. Tá vianočka bola s maslom. Keď sa ocko Ohníček a mamička Pochodeň najedli, mamička umyla riad po raňajkách a povedala ockovi Ohníčkovi, nech ide zobudiť deti Uhlíka a Hnědulku.
Ohníček išiel zobudiť deti a mamička išla po stojan na vianočný stromček. Dala stromček do stojana a potom si išla po ozdoby. Dala tam červené guľky a červené sviečky a hore na stromček červenú kométu. Stromček bol veľmi pekný. Keď Pochodeň stromček dokončila, išla sa pozrieť do izby za deťmi a Ohníčkom. Keď vošla do izby, videla, že deti sú už oblečené. Ohníček ich položil na koberec a dal im hračky, obliekol im čisté obliečky na periny, postlal a vzal Hnědulku s Uhlíkom do obývačky. Tam čakala mamička, kým prídu, aby deťom urobila raňajky.
Bol Štedrý deň, a tak im urobila ovsenú kašu a k tomu im urobila normálny čaj. Keď mala mamička Pochodeň raňajky hotové, dali s ockom Ohníčkom deti do kuchyne k stolu na stoličky a dali im raňajky. Keď Hnědulka a Uhlík dojedli, Ohníček a Pochodeň im rozprávali, že večer príde Ježiško, a deti počúvali a mali z toho všetkého hroznú radosť. Mamička a ocko im ešte rozprávali o tom, že pri vianočnom stromčeku sa spievajú koledy a že určite dostanú strašne veľa darčekov. Deti sa začali smiať a kopať nôžkami a ručičkami. Pochodeň a Ohníček išli s Hnědulkou a Uhlíkom do obývačky a tam ich položili na zem a doniesli im hračky. A keď sa pekne hrali, mamička a ocko odišli na chvíľku do izby, kde mali darčeky pre Hnědulku a Uhlíka. Keď všetky darčeky zabalili, odniesli ich do obývačky k vianočnému stromčeku a videli, že sa Uhlík s Hnědulkou pekne hrajú a že sa pri tom smejú. Mali radosť, aké majú dobré deti.
Ale to už bol pomaly večer, bolo päť hodín. Mamička s ockom rozsvietili vianočný stromček, pustili koledy a dali deťom darčeky. Hnědulka dostala bábiku z dreva, kočík z dreva, ružové dupačky a ružové tričko. Uhlík dostal drevené autíčko a vláčik. Pochodeň dostala peknú knihu a poličky na stenu do izby a ocko Ohníček dostal klobúk. Mamička a ocko boli veľmi radi, že majú Hnědulku a Uhlíka a mali radosť, že im mohli dať také pekné hračky. Keď mamička Pochodeň a ocko Ohníček dali deťom aj sebe všetky darčeky, vzali si každý jedno dieťa na kolená a spievali im pesničky. Keď Uhlík s Hnědulkou sedeli s mamičkou a ockom pri stromčeku, držali si každý svoju hračku a krásne sa usmievali. Keď už boli deti veľmi unavené, mamička Pochodeň s ockom Ohníčkom ich spoločne uložili do postieľky, dali im pusinku a potom sa vrátili späť ku stromčeku. Tam si ešte chvíľu spievali vianočné koledy a keď už boli aj oni veľmi unavení, umyli sa a išli tiež spať.

U čertov po Štedrom dni

Keď sa mamička zobudila a videla, že vonku padá sneh a je biele, povedala si, že dnes zostane s Hnědulkou a Uhlíkom doma a budú sa hrať, spievať a čítať knihy. Keď to takto pekne všetko vymyslela, čo budú celý deň robiť, ešte si chviličku poležala v posteli, pretiahla sa, aby sa dobre zobudila, a potom až vstala a išla na záchod a umyť sa. Vyčistila si zuby a umyla si tvár po noci, obliekla sa a potom si povedala, že sa pozrie do detskej izby na Hnědulku a Uhlíka, či spia. Otvorila dvere od izby a pozrela sa na ne. Videla, že Uhlík aj Hnědulka ešte spia a že majú spokojný výraz. Potichu zase dvere zavrela a išla si do kuchyne urobiť raňajky. K raňajkám si vybrala chlieb z chlebníka, natrela si ho maslom a dala si naň marmeládu. Na pitie si dala čaj s citrónom. Potom si sadla k stolu a začala jesť.
Keď bola v polovici krajca, zobudil sa ocko Ohníček, ktorý spal v posteli. Išiel sa umyť a vyčistiť si zuby. Keď všetko urobil, išiel do kuchyne pozdraviť Pochodeň, ktorá raňajkovala chlieb s marmeládou a čaj s citrónom a celkom jej to po Štedrom dni prišlo vhod, práve takéto raňajky. Keď sa Pochodeň najedla, umyla si po sebe riad od raňajok a išla sa pozrieť na deti. Otvorila dvere od izby a Hnědulka a Uhlík sa práve prebúdzali. Keď mamička Pochodeň videla Hnědulku a Uhlíka, povedala im:
„Dobré ráno! Ako ste sa vyspinkali?“ a oni sa začali strašne smiať. Pohladkala ich po vláskoch a povedala im: „Tak už budeme vstávať!“ Odkryla im hnedú perinku, ktorú mali na sebe, aby im nebola zima. Tiež sa pozrela, či nemajú mokré plienky, a keď mali, mamička im ich vymenila, aby boli v suchu. Potom ich preobliekla do denného oblečenia. Hnědulke dala ružové dupačky a ružové tričko, čo dostala od Ježiška k Vianociam, a práve jej to strašne pristalo. Mamička Pochodeň mala z toho hroznú radosť, že v tom vyzerá veľmi pekne. Obliekla aj Uhlíka, dostal žlté tričko a žlté dupačky. Obom čertím deťom to veľmi pristalo. Potom mamička zavolala Ohníčka a opýtala sa, či je už po raňajkách. Keď jej povedal, že áno, mamička Pochodeň ho poprosila, aby vzal deti do obývačky, aby im mohla postlať ich postieľky.
Ocko vzal Hnědulku a Uhlíka na ruky a išli spolu do obývačky. Tam ich ocko položil na špeciálnu sedačku pre dvojčatá a pustil im televíziu. Práve dávali rozprávku o dievčatku, ktoré malo dlhé vlasy, nosilo okuliare, chodilo do 4. triedy a vždy popoludní, keď prišlo zo školy, chodilo von, pretože malo strašne rado farebné kvietky. Vždy si natrhalo nejaké kvietky a odnieslo si ich domov, aby to doma mala mamička a to dievčatko pekné. Keď rozprávka v televízii skončila, Ohníček televíziu vypol a vzal deti na raňajky. Mali práve piškóty a mlieko. Vzal si na kolená obe deti a pomaly ich kŕmil. Krásne papkali. Asi za päť minút mali zjedené. Keď deti raňajky dojedli, ocko Hnědulku a Uhlíka pochválil, aké sú šikovné a ako veľmi dobre a pekne papkajú. Utrel im ústa žinkou, chviličku ich pochoval a položil ich v obývačke na koberec. Vedľa z izbičky Hnědulky a Uhlíka vzal knihu, ktorú im mamička Pochodeň a ocko Ohníček čítali na pokračovanie. Kniha sa volala „Ako rastú kvety“ a boli v nej krásne farebné obrázky kvietkov. Ohníček deťom tie obrázky ukazoval a im sa to veľmi páčilo.
Keď sa Ohníček staral o deti, išla si Pochodeň zatiaľ na nákup, aby mali Hnědulka, Uhlík, Pochodeň a Ohníček čo jesť. Keď Pochodeň odišla, deti začali byť trošku unavené, a tak ich ocko Ohníček dal na chvíľu obe do postieľky, aby si odpočinuli. Prikryl ich perinkou, pritvoril dvere od izby a išiel do obývačky. Vzal si knihu z knižnice a kým si deti odpočinuli, čítal si ju. Keď prišla mamička z obchodu s potravinami, ocko Ohníček dočítaval odsek v knihe, ktorý začal čítať. Pochodeň sa opýtala: „Kde sú deti?“ a Ohníček jej povedal, že sú v postieľke, pretože boli veľmi unavené. Mamička sa išla pozrieť na Hnědulku a Uhlíka do detskej izby. Deti nespali, pozerali a keď mamička prichádzala k ich postieľke, uprene sa na ňu pozerali. A tak im mamička pustila rozprávku O Šípkovej Ruženke a deti počúvali, až z toho zase zaspali.

Tretí deň po Vianociach

Bol štvrtok ráno. Vonku bola ešte strašná tma a na oblohe svietili žlté hviezdičky. Bol tam aj jeden mesiac. A na zemi bolo biele. Na každom rohu v ulici boli tri malé stromky. A na tých stromkoch svietili svetielka. Na jednom stromku svietili načerveno, na druhom na ružovo ..... na fialovo a na treťom len na žlto, na to padal sneh. Bolo to pekné. Pochodeň práve vstávala a keď sa pozrela z okna, videla, aká je vonku tma. Postlala si posteľ a išla dať variť čaj. Keď dala ten čaj variť, išla sa do kúpeľne umyť. Potom išla späť do kuchyne urobiť si raňajky. Urobila sebe aj deťom puding s piškótami a na pitie kakao. Keď pripravila raňajky, išla si po deti do izby, pretože už boli hore. Vzala z postieľky Hnědulku aj Uhlíka, dala im pusinku a išli spoločne do kuchyne, kde mali nachystané raňajky. Mamička Pochodeň dala Hnědulku a Uhlíka do sedačky, dala ich k stolu a dala im podbradníky. Zaželali si dobrú chuť a mamička ich začala kŕmiť. Deťom raňajky veľmi chutili, tak to zjedli veľmi rýchlo. Keď to mamička Pochodeň videla, mala z toho veľkú radosť. Potom Hnědulke a Uhlíkovi umyla ústočká, sadla si k stolu a dojedla si raňajky tiež.
Keď dojedli všetci traja, mamička sa zdvihla od stola a pozbierala všetok riad po raňajkách. Dala ho do drezu a vzala si Jar na riad a všetok ten riad umyla. Pritom sa občas pozrela na Hnědulku a Uhlíka, ktorí mrskali ručičkami, že to úplne vyzeralo, ako keby tlieskali mamičke, ktorá keď umývala riad, tak Hnědulke a Uhlíkovi pritom spievala. Keď ten riad za chvíľu umyla, vzala Hnědulku a Uhlíka aj so sedačkou z kuchyne do obývačky. Potom Hnědulke a Uhlíkovi došla do izby po knihu, ktorá sa volala „Ako rastú kvety“, ktorú mali deti veľmi rady, pretože tam bolo ešte veľa pekných rozprávok o kvetoch, ktoré im mamička Pochodeň ešte nečítala. Tak si mamička sadla do kresla a otvorila knihu a začala im čítať ďalšiu rozprávku. Hnědulke a Uhlíkovi sa to veľmi páčilo, až z toho zaspali v sedačke, v ktorej sedeli. Keď to mamička Pochodeň videla, bola rada, že Uhlík s Hnědulkou takto krásne spinkajú. Došla im do izby po perinku, na ktorej boli malí čertíci. Prikryla Hnědulku a Uhlíka, sadla si späť do kresla, vzala si ihlice a vlnu na pletenie, pretože sa rozhodla, že Hnědulke a Uhlíkovi uplietne čiapočku a sveter.
Už bolo päť hodín večer, keď mamička dopletala prvý sveter, ktorý patril Uhlíkovi. Potom prišiel Ohníček z práce, prezliekol sa, vzal si papuče a išiel za Pochodňou do obývačky. Keď videl, že Hnědulka a Uhlík spia, potichu prišiel k mamičke Pochodni, pohladkal ju a potichu sa opýtal: „Aký bol dnešný deň? A čo nové dnes Hnědulka a Uhlík robili?“ Pochodeň povedala Ohníčkovi, že Uhlík a Hnědulka sú veľmi dobré deti a dnes vôbec nezlobili. Ohníček mal z toho veľkú radosť a pozrel sa pritom na deti, ktoré ešte stále krásne spali. Keď to ocko Ohníček videl, usmial sa tiež a opýtal sa mamičky Pochodne, či im už nemá začať robiť večeru. Bolo totiž už šesť hodín večer. Mamička Pochodeň povedala Ohníčkovi, že už asi áno. Ohníček sa opýtal mamičky Pochodne, čo im má dnes urobiť. Pochodeň povedala, že v chladničke je zvyšok piškótovej buchty, že už by sa mala dojesť. Tak ju ocko Ohníček vybral z chladničky, aby nebola veľmi studená, dal ju na tanieriky, potom ju ešte pokrájal a na pitie urobil kakao. Potom sa opýtal mamičky, čo má urobiť pre nich dvoch, a mamička Pochodeň povedala, že nejaký obložený chlieb so syrom a vajíčko a na pitie im uvarí šípkový čaj.
Potom bolo pol ôsmej a Pochodeň s Ohníčkom si vzali večeru k televízii a pritom sa pozerali na správy. Keď už správy pomaly končili, Ohníček s Pochodňou dojedali večeru. Keď dojedli, išli sa pozrieť za Hnědulkou a Uhlíkom do obývačky, či už sú hore. Hnědulka a Uhlík sa už zobudili a keď videli mamičku Pochodeň a ocka Ohníčka, zívli si. Otvorili očká a ešte sa na nich usmievali. Ocko Ohníček a mamička Pochodeň si vzali každý jedno dieťa, pozreli sa, či nie sú mokré, potom ich vyzliekli a vzali ich do kúpeľne, kde ich umyli. Keď ich umyli, dali im čistú plachtu do postieľky a čistú bielizeň. Hnědulku obliekli do žltého trička a žltých dupačiek, Uhlíkovi dali zelené tričko a žlté dupačky a obom deťom to veľmi pristalo. Keď Ohníček a Pochodeň obe deti, Uhlíka aj Hnědulku, obliekli, vzali ich do kuchyne, tam ich posadili do sedačky, povedali im: „Dobrú chuť!“ Potom im dali buchtu z piškót a k tomu kakao. Keďže už bol večer a Hnědulka aj Uhlík boli rozospatí, išlo im jedenie pomalšie. Trvalo im to asi štvrť hodiny, kým zjedli večeru. Keď Hnědulka a Uhlík dojedli, mamička Pochodeň a ocko Ohníček poutierali Hnědulke a Uhlíkovi ústočká, vzali si ich zo sedačky do náručia a ešte chvíľku im spievali. Potom im dali pusinku a odniesli ich do postieľky, kde mali čistú plachtu, aby sa im dobre spinkalo. Prikryli ich bielou perinkou, pohladkali Hnědulku a Uhlíka po hlave a potichu odišli z izby. Potom sa mamička Pochodeň a ocko Ohníček umyli, vyčistili si zuby a išli tiež spať. Snívalo sa im, že vonku na oblohe je strašná tma a svietia tam hviezdičky. A dve z tých hviezdičiek sú Hnědulka a Uhlík a tie dve posledné sú oni dvaja. Sníval sa im veľmi pekný sen.

Posledný piatok v roku

Začínalo už svitať, keď sa mamička Pochodeň zobudila. Postlala si posteľ a potom išla do kúpeľne, umyla si zuby a tvár. Potom išla do kuchyne urobiť si raňajky. Keď sa Pochodeň naraňajkovala, išla do detskej izby. Hnědulka a Uhlík už boli hore a tešili sa na nový deň. Mamička dala Uhlíkovi a Hnědulke pusu, prebalila ich, dala im čistú bielizeň a vzala ich do kuchyne. Tam ich posadila do sedačky a povedala im: „Dobrú chuť!“ a dala im rožok s mliekom. Hnědulke a Uhlíkovi raňajky veľmi chutili. Keď dojedli, mamička Pochodeň im poutierala ústočká, vzala riad zo stola a umyla ho. Keď to bolo hotové, zazvonil telefón a mamička Pochodeň ho zodvihla. Keď mamička Pochodeň počula, že jej volá sestra, mala hroznú radosť. Sestra ju veľmi prosila, aby k nej s Hnědulkou a Uhlíkom prišla, aby s ňou oslávili koniec roka. A to až na Moravu! Pochodeň povedala, že prídu, a jej sestra z toho mala radosť. Potom sa obe rozlúčili a mamička položila telefón. Keď to Hnědulka a Uhlík začuli, mali z toho hroznú radosť a všetci sa tešili, že budú spolu.