Lienka Alenka

Bola raz jedna lienka. Bývala v malom domčeku pod tou najkrajšou margarétkou na margarétkovej lúke, mala tam malú záhradku plnú zeleniny, kde mala karfiol a pažítku, paradajky aj šalát, uhorky a nechýbala ani mrkva. Mala tam aj kopu kvietkov a rozmanitého korenia a tiež malú krhlu na polievanie. Vnútri jej lienčieho domčeka bolo veľmi krásne a útulne. Alenka bola veľmi čistotná lienka a mala rada krásne veci. V rohu izbičky stálo hojdacie kreslo po dedkovi a v kuchyni kredenc na riad po babičke. Vedľa stola svietila lampa a zo stoličky sa smiala jej kamarátka bábika Klárka.
Lienka bola celá červená, chudé nožičky, sedem bodiek na krovkách, milá, dobrá, rada sa smiala, všetci ju mali radi a hovorili jej Ája. Mala veľa dobrých kamarátov. Behúňa Ferdu, dážďovku Aničku a korytnačku Evičku.
Jedného letného večera sa zišli u Áje v domčeku a rozprávali sa o svojich plánoch na prázdniny. Behúň Ferda chcel ísť do hôr, že vraj tam žijú jeho vzdialení príbuzní, otužilí, svalnatí chrobáci. Dážďovka Anička sa chystala do jednej záhradky pri meste, vraj tam majú dobrú, kyprú pôdu, jedna radosť. Už v marci jej písala kamarátka, ktorá tam pracuje. Záhradník je milý starý pán, má fúzy, zelené nohavice, lopatu a má veľmi rád dážďovky. Tak sa tam Anička veľmi tešila.
„A čo Ty, Evičko, kam pôjdeš?“ pýtala sa Ája.
„Ešte neviem,“ odpovedala korytnačka, „vlani som sa chcela pozrieť na kraj lúky, ale kým som tam došla, bola jeseň. Ono je to totiž veľmi ďaleko.“ pretiahla sa v pancieri. „Možno si tento rok urobím výlet k potoku. Je to bližšie a motýľ rozprával, že je tam veľmi pekne. A okrem toho pri potoku určite rastie šťavnatá tráva.“ oblízala sa Evička a pohladkala si bruško.
„A kam poletíš Ty, Ájo?“ pýtal sa behúň. A všetci sa otočili na lienku.
„Ja tiež ešte neviem. Každé leto som bola niekde ďaleko od domova. Videla som mnoho lesov, jazier, potokov aj hôr, videla som krásne záhrady aj zámocké parky, raňajkovala som pri vodopádoch a prelietavala som mnoho miest aj dedín. Minulé leto som bola tak ďaleko, že to azda ani nebola naša krajina, ktorú som videla.“ zasnila sa Ája nad spomienkami. „Tento rok by som chcela byť niekde blízko, celkom blízko domova.“
„Tak poď so mnou k potoku.“ ponúkla jej Evička.
„To by bolo super.“ zasmiala sa Ája, ale potom sa zamyslela:
„Ako sa tam len dostaneme, moje nôžky sú na chodenie príliš slabé. A keď poletím, budem tam oveľa rýchlejšie ako Ty. A tiež nechcem, aby si išla sama, lebo by Ti cestou bolo smutno. A ja by som na Teba čakala a tiež by mi bolo smutno. Keby si tak vedela lietať.“
Ale to korytnačky nevedia. Lietať dokážu iba lienky, vtáky a ostatné zvieratká s krídlami. Korytnačky majú pancier, preto lietať nemôžu. A tak obe kamarátky premýšľali, ako to urobiť, aby mohli cestovať spolu. Korytnačka a lienka. A Teba napadá, ako by to mohli urobiť? Poradíš im?