Druhy mlieka a alergia na laktózu

Jedným z najrozšírenejších mýtov je tvrdenie, že mlieko spôsobuje zvýšenú tvorbu hlienu. Súčasné vedecké štúdie tento efekt u zdravých ľudí nepotvrdili. Niektorí ľudia môžu po konzumácii mlieka pociťovať zmenu konzistencie slín alebo subjektívny pocit „hlienu v krku“, nejde však o skutočné zvýšenie produkcie hlienu.

Ak sa po vypití mlieka objavujú tráviace alebo iné ťažkosti, môže byť príčinou alergia na bielkovinu kravského mlieka alebo laktózová intolerancia. Ide však o dve odlišné diagnózy.

Tieto dve ochorenia sa často zamieňajú.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka

Ide o reakciu imunitného systému na niektorú z mliečnych bielkovín. Najčastejšie sa objavuje u dojčiat a malých detí. Môže spôsobovať kožné vyrážky, tráviace ťažkosti aj dýchacie problémy. Diagnózu by mal vždy potvrdiť lekár.

Laktózová intolerancia

Laktóza je mliečny cukor. U niektorých ľudí telo nevytvára dostatok enzýmu laktázy, ktorý je potrebný na jej trávenie. Po konzumácii bežného mlieka sa potom môžu objaviť bolesti brucha, nadúvanie alebo hnačka.

V takom prípade pomáhajú bezlaktózové výrobky alebo individuálne upravený jedálniček.

Bezlaktózové mlieko sa vyrába z bežného kravského mlieka, do ktorého je pridaný enzým laktáza. Ten rozštiepi laktózu na jednoduchšie cukry, ktoré sú lepšie stráviteľné. Výživová hodnota bezlaktózového mlieka je prakticky rovnaká ako pri klasickom mlieku. Obsahuje rovnaké množstvo bielkovín, vápnika aj vitamínov. Chuť býva o niečo sladšia práve vďaka rozštiepenej laktóze.

Pri výbere v obchode nájdeme niekoľko typov mlieka. Líšia sa najmä spôsobom spracovania a obsahom tuku.

Trvanlivé mlieko

Trvanlivé mlieko prechádza takzvaným UHT ošetrením (Ultra High Temperature), pri ktorom sa na niekoľko sekúnd zahreje na teplotu okolo 135 až 150 °C. Vďaka tomu sa zničí väčšina mikroorganizmov a mlieko vydrží neotvorené aj niekoľko mesiacov bez chladenia.

Vysoká teplota síce zachová väčšinu základných živín, ako sú bielkoviny, tuky, vápnik alebo fosfor, ale časť citlivejších vitamínov sa počas spracovania stráca. Najviac sú ovplyvnené niektoré vitamíny skupiny B a vitamín C, ktorého je však v mlieku prirodzene len malé množstvo. Tepelná úprava sa prejavuje aj na chuti. UHT mlieko má v porovnaní s čerstvým mliekom výraznejšiu, mierne sladkastú až „varenú“ chuť, ktorú niektorí ľudia vnímajú pozitívne, iní uprednostňujú mlieko čerstvé.

Ak konzumujete mlieko predovšetkým ako zdroj bielkovín a vápnika, trvanlivé mlieko nie je zlou voľbou. Z hľadiska chuti a zachovania niektorých vitamínov sa však čerstvo pasterizované mlieko vo všeobecnosti považuje za kvalitnejší variant.

Čerstvé mlieko

Mlieko predávané v obchodoch ako čerstvé býva pasterizované. To znamená, že je krátko zahriate na nižšiu teplotu ako UHT mlieko. Zachováva si odlišnú chuť a kratšiu trvanlivosť.

Surové mlieko priamo od farmára alebo z mliečneho automatu nie je tepelne ošetrené. Odborníci odporúčajú pred konzumáciou jeho prevarenie, najmä u detí, tehotných žien a seniorov.

Akú tučnosť zvoliť?

Obsah tuku v mlieku neovplyvňuje iba jeho energetickú hodnotu, ale aj chuť, sýtosť a vstrebávanie niektorých vitamínov. Vitamíny A, D, E a K sú totiž rozpustné v tukoch, a preto sú lepšie využiteľné práve v mlieku s vyšším obsahom tuku.

Polotučné mlieko predstavuje rozumný kompromis medzi chuťou a energetickou hodnotou a je najčastejšou voľbou českých domácností. Plnotučné mlieko býva sýtejšie a chuťovo výraznejšie. Nízkotučné alebo odstredené mlieko obsahuje menej tuku, ale aj menej vitamínov rozpustných v tukoch, ak nie sú spätne doplnené výrobcom.

Súčasné výživové odporúčanie už nepovažuje tuk v mlieku za taký problém, ako sa predtým predpokladalo. Pre zdravé deti aj dospelých preto nie je nutné automaticky siahať po najmenej tučných variantoch. Dôležitejšie je celkové zloženie jedálnička než rozdiel niekoľkých gramov tuku v jednom pohári mlieka.

Bio mlieko pochádza z ekologického poľnohospodárstva, kde sú stanovené prísnejšie podmienky na chov zvierat a kŕmenie. Kravy majú spravidla viac priestoru a prístup na pašu.

Nutričné rozdiely medzi bežným a BIO mliekom nie sú zásadné, niektoré štúdie však ukazujú vyšší obsah omega-3 mastných kyselín. Mnoho spotrebiteľov si BIO mlieko vyberá predovšetkým z dôvodov ochrany životného prostredia, životných podmienok a celkovej pohody hospodárskych zvierat.

Kozie mlieko je medzi mamičkami čoraz obľúbenejšie. Má špecifickú chuť a inú štruktúru tuku ako kravské mlieko, čo môže niektorým ľuďom uľahčiť trávenie. Obsahuje podobné množstvo laktózy ako kravské mlieko, takže pri laktózovej intolerancii nemusí byť vhodnou alternatívou. Často sa uvádza, že kozy netrpia rakovinou a kozie mlieko pred ňou chráni. Toto tvrdenie však nie je vedecky preukázané a nemožno ho považovať za zdravotné odporúčanie.

Ovčie mlieko obsahuje viac bielkovín, vápnika a energie ako mlieko kravské. Je preto veľmi výživné a využíva sa predovšetkým pri výrobe syrov a jogurtov. Rovnako ako kozie mlieko však obsahuje laktózu, takže nie je vhodné pre osoby s výraznou laktózovou intoleranciou.

V posledných rokoch rastie obľuba rastlinných nápojov. V obchodoch nájdeme ovsené, sójové, mandľové, kokosové, ryžové alebo hrachové varianty. Je dôležité vedieť, že z legislatívneho hľadiska sa väčšina týchto výrobkov neoznačuje ako „mlieko“, ale ako rastlinný nápoj. Výživové zloženie sa výrazne líši. Nie všetky obsahujú dostatok bielkovín alebo vápnika. Ak ich chcete používať ako náhradu mlieka, vyberajte výrobky obohatené o vápnik, vitamín D a vitamín B12.

Za najbližšiu náhradu kravského mlieka z hľadiska obsahu bielkovín sa považuje sójový nápoj.

Odborníci odporúčajú deťom pravidelnú konzumáciu mliečnych výrobkov, ale nie je nutné trvať na konkrétnom množstve vypitého mlieka. Dôležitejší je celkový príjem vápnika a kvalitných bielkovín počas dňa.

Ak dieťa mlieko odmieta, môžu ho nahradiť napríklad:

• jogurty,
• kefíry,
• acidofilné mlieka,
• tvaroh,
• syry,
• alebo vhodne obohatené rastlinné alternatívy.

Univerzálna odpoveď neexistuje. Pre väčšinu zdravých detí aj dospelých zostáva kvalitné kravské mlieko a mliečne výrobky vhodnou súčasťou jedálnička. Ľudia s laktózovou intoleranciou môžu siahnuť po bezlaktózových variantoch, zatiaľ čo osoby s alergiou na bielkovinu kravského mlieka by mali postup konzultovať s lekárom alebo nutričným terapeutom.

Najdôležitejšie nie je to, či zvolíte mlieko čerstvé, trvanlivé, kozie alebo rastlinné, ale aby váš jedálniček bol pestrý a poskytoval dostatok živín pre zdravie celej rodiny.

Mamičky, ktorému mlieku dávate prednosť vy? A aké dávate deťom? Kupujete obyčajné mlieko v krabici, alebo máte radšej čerstvé či BIO? Pili ste niekedy mlieko ovčie, kozie alebo rastlinné? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti a odporúčajte nám aj sebe navzájom.

• Úrad verejného zdravotníctva SR — Výživa, potraviny a kozmetické výrobky