Healthy snacking, fenomén zdravého stravovania

To, koľko jedál denne zjeme, je ovplyvnené životným štýlom, stravovacími návykmi a kultúrou. Existuje niekoľko štúdií, ktoré skúmali formy jedál pre deti na celom svete.

Napr. v rokoch 2012 až 2014 sa uskutočnil prieskum v deviatich krajinách (Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Rusko, Čína, Brazília a krajiny Stredného východu) na vzorke 1000 dospelých v každej krajine (TNS Sofres, štúdia Food 360, 2014). Z tejto štúdie vyplýva, že napriek tomu, že sa čas a zloženie príležitostí na jedlo medzi krajinami líšia, v mnohých krajinách prevláda vzorec troch hlavných jedál – raňajky, obed a večera. Tieto hlavné jedlá však nie sú jedinou príležitosťou na jedlo. V rovnakej štúdii 90 % respondentov uviedlo, že jedia medzi jedlami aspoň raz denne. Rovnaké správanie sa pozoruje u detí, ktoré v závislosti od krajiny jedia medzi jedlami raz, dvakrát alebo trikrát denne (ráno, popoludní, podvečer a niekedy aj večer).

Drobné občerstvenie (tzv. finger foods, alebo snack) medzi hlavnými jedlami je už dlhý čas súčasťou našich návykov a má osobitné postavenie v detských jedálničkoch. Mali by sme sa teda zaoberať tým, čo v čase medzi hlavnými jedlami podávame svojim deťom.

Od detstva až po dospievanie by mali desiaty (snacky) spĺňať vysoké požiadavky na energiu a výživu vyvíjajúceho sa organizmu. Musia obsahovať živiny potrebné nielen na rast, ale aj na udržanie bazálneho metabolizmu a fyzickej aktivity. V súčasnosti si mamičky viac uvedomujú, že je nutné premýšľať nad tým, čo a koľko toho ich dieťa spotrebuje a kedy. Čoraz viac sa tak hovorí o healthy snackingu (zdravé občerstvenie).

Snacking znamená, že deti jedia počas dňa drobné dávky jedla. Je nutné rozlišovať, kedy je snacking nevhodný (tzv. nestrukturovaný snacking) – napr. konzumácia pred televízorom, kde dochádza ku konzumácii jedla v reakcii na podnety z okolia, bez toho, aby mali deti hlad, a kde konzumované potraviny alebo nápoje majú nesprávnu výživovú hodnotu.

Naproti tomu tzv. healthy snacking, alebo zdravé drobné desiaty, môžu byť pre deti počas dňa prínosné, ak sú súčasťou vyváženej stravy a nepridávajú k dennému príjmu energie. Vďaka drobnému občerstveniu nebude dieťa medzi jedlami hladné a unavené. Správnym kombinovaním potravín navyše dokážeme aj zdravým jedlom dosiahnuť efekt maškrty, ktorú deti tak milujú. Navyše, ak ponúkate dieťaťu naozaj zdravé desiaty, nebude vás toľko trápiť, ak dieťa odmieta väčšinu bežných jedál alebo mlieko.

{{:pr:}}

Na trhu s potravinami sa objavuje veľké množstvo druhov potravín a nápojov. Nie je preto vôbec jednoduché sa v takom množstve orientovať. Ak ste čerstvá mamička, možno vyskúšate veľa vecí, kým nájdete to správne jedlo do ručičky (snack). Veľa jedál možno tiež vaše dieťa odmietne a dopustíte sa veľa chýb.

Až si nabudúce budete baliť desiatu na ihrisko pre vaše dieťa, vedzte, že namiesto celého vrecúška vám bude stačiť pár kúskov. Deti totiž často oveľa radšej jedlo jednoducho len držia, hrajú sa s ním, žuvajú ho alebo mädlia a len naozaj malé množstvo sa naozaj zje. Postupným skúšaním a mnohými chybami časom zistíte, ktoré snacky sa naozaj zjedia a ktoré naopak skončia skôr na dieťati, na vás alebo na podlahe.

Detská strava by mala byť predovšetkým pestrá, zdravá a primeraná veku dieťaťa. Dbajte na to, aby suroviny boli tej najvyššej kvality, do jedálnička zaraďujte dostatok ovocia a zeleniny. Niektoré deti ju môžu odmietať, skúste však zapojiť fantáziu a pripraviť dieťaťu niečo lákavé. Väčšina detí vo veku 2 – 5 rokov uprednostňuje jedenie rukami a príprava tzv. „finger foods“ ako napríklad prúžkov mrkvy, minichlebíčkov so strukovinovou nátierkou, koliesok reďkoviek, obilných placiek alebo len misky so zeleným hráškom atraktívnosť zdraviu prospešných potravín zvyšuje veľmi významne.

Doobednú desiatu môžete dieťaťu pripraviť z celozrnného pečiva, tvarohu, menej slanej šunky, prírodného syra či zeleninovej nátierky v kombinácii s ovocím alebo zeleninou. Popoludňajšiu desiatu pripravte v súlade s aktivitou dieťaťa, napr. celozrnné pečivo so zeleninou, tvarohom, vajcom, jogurtom, šunkou, tvrdým syrom či nátierkou.

Soľ do jedálnička najmenších určite nepatrí. Vyberajte teda také snacky, ktoré ju neobsahujú. Soľ má negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém a podieľa sa na rade civilizačných ochorení. Okrem toho vysoký príjem soli, najmä v spojení s nedostatočným pitným režimom, vážne zaťažuje obličky. Významnú úlohu tu zohráva nadmerná konzumácia potravín obsahujúcich tzv. skrytú soľ. Ide hlavne o údeniny, slané pochutiny – čipsy, oriešky, hranolky, vyprážané potraviny, kečupy, najrôznejšie dochucovacie omáčky a ďalšie. Pozor treba dávať aj pri výbere pečiva, ktoré je rovnako nezanedbateľným zdrojom soli.

Pri cukre je to podobné ako pri soli. Deti si na sladké veľmi rýchlo zvykajú a odmietajú potom konzumovať zeleninu a ďalšie nesladké pokrmy. Biely repný cukor pritom vôbec nepotrebujú. Dostatok „sladkostí“ získavajú prostredníctvom materského či dojčenského mlieka, kaší a zeleninových príkrmov, ktoré biely cukor neobsahujú, ale majú nasladlú chuť (pri mlieku vďaka laktóze, teda mliečnemu cukru, pri kašiach je to dané obsahom ovocia alebo hydrolyzovanej múky). Z hľadiska obsahu cukru teda nie je vhodné ponúkať deťom snack v podobe koláčov, sušienok, keksov, čokoládových bonbónov a podobne.

• Úrad verejného zdravotníctva SR — Výživa, potraviny a kozmetické výrobky