Umelé oplodnenie ako ženská vec?

Žena v procese asistovanej reprodukcie síce preberá hlavnú úlohu, to však neznamená, že sa muž dostáva mimo hru. Naopak. Ženy v tomto období potrebujú zvýšenú psychickú aj emočnú podporu, ktorej sa im však od partnerov často nedostáva. Je pravda, že samotná procedúra umelého oplodnenia sa týka zásahu do organizmu ženy. Z psychologického pohľadu je to však záležitosť oboch. Ako potom partneri situáciu zdieľajú a ako sa podporujú, vychádza nielen zo spôsobu fungovania vzťahu, ale záleží aj na tom, o aké osobnosti ide, ako sa vedia vyrovnávať s novou situáciou i stresom alebo vnímať potreby toho druhého.

Počas procesu je teda dôležitá komunikácia v páre. Nerozlišuje sa, či je problém na strane muža alebo ženy, je to „problém“ celého páru.

Napriek tomu sa stáva, že sa muž hneď na začiatku liečby alebo v jej priebehu postupne sťahuje do úzadia. Nie vždy sa tak však deje z dôvodu nezáujmu o budúcnosť páru, či dokonca o partnerku. Žijeme v dobe, keď sa hovorí o prehlbovaní krízy mužskej identity. Z rodového pohľadu je pre ženu typická skôr kooperácia, pre muža zameranie na výkon a kompetencie. Od muža sa očakáva, že bude úspešný, zabezpečí rodinu a obstojí v konkurenčnom boji. Keď sa teda do situácie, keď je otázka pokračovania rodu v rukách lekárov, dostane muž, môže túto situáciu vnímať s oveľa väčšími pocitmi viny a zlyhania než žena. Muž navyše nemá možnosť proces umelého oplodnenia nejako aktívnejšie ovplyvniť, môže byť len trpezlivý a podporujúci. To je však pre niektorých mužov nedostačujúce a dlhodobo potom aj neúnosné.

Psychickou pomocou mužom, ktorí majú problémy s plodnosťou, sa napríklad v Austrálii zaoberá projekt Zdravý muž, ktorý podporuje tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Aj miestna psychologička Narelle Dickinson upozorňuje, že pasivita a akási ľahostajnosť je u mužov často spôsobená hlbokým pocitom bezmocnosti. Dickinson v tomto prípade radí nesnažiť sa podobné pocity ignorovať a prebrať svoje obavy s lekárom, prípadne aj s terapeutom. Veľmi dôležité je tiež uvedomiť si, že s podobnými problémami muž nie je zďaleka sám. Len na sociálnych sieťach sa nájde mnoho takých, ktorí rovnakou skúsenosťou prešli a dokážu si obavy ostatných predstaviť. Nečakané pochopenie možno často nájsť aj medzi priateľmi a v rodine. Klienti, ktorí našli odvahu zveriť sa, čo sa práve v ich živote deje, často narážajú na reakcie, že aj ich blízki podstúpili proces asistovanej reprodukcie, len o tom doteraz nehovorili. Otvorením témy tak muži pomôžu nielen sebe, ale aj ďalším párom s podobnými skúsenosťami, ktorým zdieľanie skúseností chýbalo.

Ešte dôležitejšia je však komunikácia priamo v páre, a to už pred začiatkom samotnej liečby. Často sa, bohužiaľ, stáva, že neúspešná alebo dlhodobá liečba negatívne ovplyvní vzťah páru, ktorý opakovane čelí neúspechu a stratenej nádeji. Preto je vhodné, aby si boli páry vedomé možných rizík a mohli sa na ne aspoň čiastočne psychicky pripraviť.

Komunikácia medzi partnermi by hlavne nemala upadať ani v prípade, že obom dochádza energia a nádej na úspešné počatie. V tomto prípade to bývajú práve muži, ktorí na sebe nenechávajú nič poznať, pretože nechcú svoju partnerku znepokojovať a snažia sa v jej očiach zostať silným a nebojácnym hrdinom. Paradoxne môže byť práve táto hrdinská rola pre ženu kontraproduktívna. Pri pohľade na partnera, ktorý je celkom nad vecou, môže mať žena pocit, že to sama preháňa a reaguje nevhodne. Ak však muž prizná, že aj pre neho je to ťažké obdobie, môže tým partnerku upokojiť, a dokonca posilniť jej sebavedomie. Ľudia, ktorí sú k sebe otvorení, si môžu byť lepšie navzájom oporou. V páre nemusí byť jeden podporujúci a druhý podporovaný, hrať môžeme obe roly.

Dôležitá je viera v úspech, trpezlivosť a vzájomná podpora. A samozrejme aj dôvera v lekársky tím.