Tradície a povery Štedrého dňa

Pre kresťanov na celom svete sú Vianoce, rovnako ako Veľká noc, veľmi významným sviatkom. Znamenajú pre nich deň narodenia Ježiša Krista a začiatok jeho putovania a šírenia evanjelia. Ani veriaci sa však nedokážu úplne vyhnúť súčasnej podobe Vianoc, ktorá sa celkom prirodzene stala viac komerčnou než duchovnou.

Pravoslávna cirkev slávi Vianoce v inom období než väčšina obyvateľov sveta, ale ani to už v súčasnosti nie je pravidlom – napríklad v Bulharsku alebo Grécku sa aj pravoslávni veriaci prikláňajú k obdobiu od 24. decembra. V každom prípade sú však Vianoce po Veľkej noci najvýznamnejším sviatkom pravoslávnej cirkvi. Začínajú 28. novembra pôstom, ktorý končí až po 40 dňoch veľkou bohoslužbou, hlavnými dňami sviatkov sú 6. a 7. január. Pravoslávne Vianoce končia 19. januára a ďalšou veľkou udalosťou je sviatok Kristovho krstu.

Židovský sviatok Chanuka sa slávi osem dní, jeho začiatok sa každý rok mení podľa židovského kalendára, ale vždy pripadá na naše vianočné obdobie. Podľa Židov však Chanuka nemá s Vianocami nič spoločné, okrem ročného obdobia a toho, že židovské deti dostávajú malé darčeky. Chanuka je pre Židov významná predovšetkým tým, že svoje náboženstvo otvorene prezentujú ostatnému svetu, pretože väčšina ostatných židovských sviatkov je uzavretá predovšetkým pre ich spoločenstvo.

Pre ateistov majú Vianoce iný než cirkevný význam. Vnímajú ich skôr ako dni pokoja, pohody a spokojnosti. Základnými symbolmi sú ozdobený vianočný stromček, darčeky, koláčiky, a v Čechách, na Morave aj v Sliezsku štedrovečerná večera, ktorá sa najčastejšie skladá z rybacej polievky, vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.

Vianočné sviatky sa tiež stali zaujímavou komerčnou príležitosťou pre výrobcov mnohých druhov tovaru a potravín, a samozrejme aj pre obchodníkov. Napriek neustálym varovaniam pred komercializáciou Vianoc, stresom, drahými a zbytočnými darčekmi alebo prejedaním sa každý rok tržby výrobcov a obchodníkov rastú. Tento trend bude pravdepodobne ešte nejaký čas pokračovať. Podľa názoru rôznych odborníkov je to dané zjednodušenou predstavou, že v uponáhľanom súčasnom svete je potrebné aspoň raz za rok zabudnúť na všetky starosti a nahradiť sebe aj svojim blízkym nejakým spôsobom nedostatok času a pozornosti – a práve Vianoce sa považujú za najlepšiu príležitosť.

Štedrý deň je plný tradícií a zvykov. Mnohé z nich sa dodržiavajú aj v dnešnej modernej dobe. Žiaľ, veľa z nich sa už nedodržiava, alebo len na dedinách a v ľudových krúžkoch.

So Štedrým dňom je spojené množstvo predkresťanských aj kresťanských vianočných zvykov a povier. Možno sa vám niektoré z tradícií zapáčia a zaradíte ich do priebehu svojich sviatkov.

Štedrovečerná večera

24. decembra býva tradíciou, že sa schádza celá rodina na slávnostnej večeri. Samotná večera sa v Česku tradične skladala z rybacej polievky, zemiakového šalátu s kaprom, a počas jej konzumácie sa dodržiavali určité zvyklosti: mohol sa tak pripraviť o tanier viac pre nečakanú návštevu, prípadne položiť pod tanier minca či šupina. Od štedrovečerného stola sa zvyčajne smela vzďaľovať iba gazdiná. Sviatočný jedálny lístok mal rad krajových a miestnych variantov. Časti večere odniesol po jedle gazda a gazdiná k stromom, hydine a dobytku. Svoj diel dostali aj oheň a voda, aby neškodili.

Po večeri býva zvykom rozbaľovať vianočné darčeky, ktoré deťom v českých krajinách prináša Ježiško. Štedrý deň tradične vrcholí polnočnou omšou, na ktorej sa spievajú koledy a začína samotná cirkevná oslava narodenia Krista.

Vianočné koláčiky

Vianočné koláčiky a ich pečenie je jedna zo všeobecne rozšírených vianočných tradícií, ktorá sa vo veľkej časti českých domácností dodržiava. Väčšina vianočných koláčikov sa pripravuje zo zmesi múky, cukru, vajec, masla, kakaa, čokolády a rôznych druhov orechov a kandizovaného ovocia. Medzi typické patria koláčiky z lineckého cesta, ktoré je možné navyše ochutiť strúhaným kokosom alebo kakaom. Typická vôňa je vanilka, korenie škorica. Piecť koláčiky môžete aj zdravšie, inšpirujte sa v našej kategórii Recepty a vyskúšajte niektoré z receptov označených včielkou :)

Betlehemské svetlo

Jednou z novodobých vianočných tradícií je betlehemské svetlo, ktoré rozvážajú skauti. Svetlo sa každoročne zapaľuje v Betleheme a následne putuje naprieč Európou. Do Česka betlehemské svetlo putuje z Viedne, kde ho rakúski skauti odovzdávajú v nedeľu Gaudete delegáciám z celej Európy. Pre Česko ho preberajú brnenskí skauti, ktorí ho v sobotu pred 4. adventnou nedeľou rozvážajú, takže je potom k dispozícii v kostoloch, na námestiach, vianočných trhoch, knižniciach a pod.

Vianočný stromček

Vianočný stromček je ozdobený strom, zvyčajne vždyzelený ihličnan ako smrek, borovica alebo jedľa.

Tradícia zdobenia stromčeka pochádza z územia dnešného Nemecka. Má svoj pôvod v zdobení ľudských obydlí chvojím na ochranu pred všetkým zlým. Ešte začiatkom 16. storočia bolo zdobenie stromčekov prenasledované katolíckou cirkvou ako pohanský zvyk, neskôr však bolo akceptované. Konáre ihličnanov sa stali symbolom večného života. Prvé stromčeky boli údajne zavesené za špičku k stropu, neskôr boli zavesené aj špičkou dole. Na ich zdobenie sa používalo pečivo, medovníky, ovocie, orechy, neskôr stuhy, kraslice, slamené ozdoby a pod. Sviečky sa na zdobenie údajne používajú od roku 1860, po nástupe elektrifikácie boli nahradené vianočným osvetlením. Táto tradícia sa považuje hlavne za kresťanský zvyk.

V domácnostiach sa zdobia malé stromčeky, ktoré môžu byť tiež nahradené umelými stromčekmi, zatiaľ čo v mestách sa stavajú veľké vianočné stromy počas adventu.

V Česku nemá vianočný stromček dlhú tradíciu. Prvýkrát ho postavil pre svojich priateľov v roku 1812 riaditeľ pražského Stavovského divadla Jan Karel Liebich na svojom libeňskom zámočku. Nový zvyk sa však začal presadzovať len pozvoľna, a to až v 40. rokoch 19. storočia v bohatých pražských meštianskych rodinách.

Na vianočných trhoch sa síce začali predávať z Nemecka dovezené umelé stromčeky vyrezané z kartónu alebo tenkých doštičiek, ale kupujúci oň neprejavovali príliš veľký záujem. Viac sa ujali živé stromčeky, smrečky, jedličky alebo májky ozdobené sladkým pečivom, medovníkom a predovšetkým ovocím – jablkami alebo hruškami, mandľami či hrozienkami. Zrejme v roku 1860 sa na stromčeku v Čechách prvýkrát rozsvietili lojové sviečky.

Do vidieckych stavení prenikali ozdobené vianočné stromčeky ešte pomalšie. Až do prvej svetovej vojny bola v mnohých domácnostiach iba ozdobená smreková alebo jedľová vetva.

Na námestiach v mestách sa často umiestňujú veľké vianočné stromy. Prvýkrát bol takýto Strom republiky postavený na brnenskom Námestí slobody spisovateľom Rudolfom Těsnohlídkom. Pohla ho k tomu udalosť, keď s priateľmi našli v zime, v roku 1919, v bílovickom lese prechladnuté dievčatko. Tento zážitok ho zasiahol natoľko, že sa na Vianoce v roku 1924 rozhodol vztýčiť na námestí strom a pod ním usporiadať zbierku na pomoc všetkým opusteným deťom. Jedným z najslávnejších českých vianočných stromov bol 24 metrov vysoký smrek z Beskýd, ktorý ozdobil na Vianoce 1999 vatikánske Svätopeterské námestie.

Rovnako rozšírené je vianočné zdobenie živo rastúcich stromov. Najvyššími živo rastúcimi vianočne ozdobenými stromami v Česku sú smrek v Mladkove 30,57 m (k 1. 12. 2013), smrek na Kvilde 26,5 m, smrek vo Valašskej Bystřici 24,75 m, smrek vo Žďári nad Sázavou 22,47 m a smrek v Postoloprtoch 20,46 m.

Imelo

Je jednou z ďalších vianočných rastlín. Ľudia si jeho zelené, postriebrené či pozlátené vetvičky najčastejšie pripevňujú na luster, prípadne nad dvere. Zrejme preto, že pod zaveseným imelom má muž právo pobozkať akékoľvek dievča či ženu. Alebo preto, že „kto sa pod imelom pobozká, druhému sa zapáči“ a ich láska bude po spôsobe imela večne zelená. Každopádne darované imelo nosí šťastie, a tak sa pri vianočných návštevách hodí so sebou vetvičku priniesť.

Štedrovečerná mágia

Nikdy inokedy sa v českých domácnostiach toľko nečaruje, ako práve na Štedrý večer. Cez deň nesmiete zametať a vynášať z domu odpadky a smeti, pretože by ste si vyniesli šťastie. Pri samotnej večeri počet stravníkov musí byť vždy párny, ak nie je, dáva sa tanier navyše pre nečakaného hosťa. Pod tanier sa dávajú rybie šupinky, ktoré si potom každý dá do svojej peňaženky a tie zabezpečia dostatok financií na celý nasledujúci rok. A tiež sa nesmie zabudnúť, že od sviatočného stola sa nesmie vstávať a odchádzať až do skončenia večere. Pretože kto to urobí, ten sa už „budúcich Vianoc nedožije“.

Rozrezané jablko

Po štedrovečernej večeri si každý môže rozrezať jablko, naprieč, teda kolmo na stopku. Kto vo svojom jablku nájde päťcípu „hviezdičku“ zo zdravých jadierok, môže byť spokojný. V nasledujúcom roku ho čaká zdravie a šťastie. Ak je jadrovník červivý, možno očakávať chorobu. A keď namiesto päťcípej hviezdičky sú jadierka usporiadané do tvaru krížika, hrozí najhoršie. Osudu možno napomôcť výberom zdravého, veľkého jablka. Podobnú informáciu ako jablká podľa tradície ukrývajú aj vlašské orechy. Kto v štyroch nájde zdravé jadrá, bude sám zdravý celý rok.

Liatie olova

Na prípravu náročnejší, zato významovo bohatší je staročeský zvyk liatia olova. Nad plameňom sa roztaví kúsok olova, ktoré sa následne naraz vyleje do nádoby s vodou. Podľa tvaru, do ktorého olovo vo vode stuhne, prítomní usudzujú, čo dotyčného čaká. Slobodné dievčatá sa v ňom snažia rozpoznať tvár či monogram toho, kto je im určený. Výsledný tvar olova je tiež možné čítať ako odpoveď na vopred položenú otázku.

Škrupinkové lodičky

Poetický zvyk, ktorý upúta (nielen) každé dieťa, je púšťanie lodičiek z orechových škrupiniek. Niekoľko vlašských orechov sa rozpolí a do vyprázdnených polovíc škrupiniek sa pripevní maličká sviečka - najľahšie pomocou nakvapkaného vosku. Orechová lodička so zapálenou sviečkou sa vypustí do väčšej nádoby s vodou. Jej plavba predznamenáva životnú dráhu toho, kto ju vyslal.

Hádzanie topánky

Na Štedrý deň sa slobodné dievčatá môžu svojho osudu opýtať, či ich v budúcom roku čaká svadba. Dievča hádže topánkou cez hlavu. Ak dopadne pätou k dverám, zostane aj naďalej doma. Ak však topánka zamieri špičkou von z dverí, čakajú dotyčnú vydaj a odchod od rodičov.

Trasenie stromčekom

Teda nie vaším vianočným stromčekom, ale najčastejšie mladou jabloňou či zlatým dažďom na záhrade. Dievča si vybehlo po večeri na záhradu, zatriaslo stromčekom a odkiaľ sa prvý ozval pes, odtiaľ mal prísť slečne ženích. Teda buď priamo z toho domu, alebo aspoň z toho smeru.

Rozkvitnutá Barborka

Slobodné dievča si na sviatok sv. Barbory odtrhne vetvičku čerešne alebo zlatého dažďa. Ak jej vetvička rozkvitne do Štedrého dňa, do roka sa vydá.

Šťastíčka

Na malé papieriky sa napíšu spravidla jednoslovné heslá (šťastie, zdravie, bohatstvo, svadba, dieťa atď.) a tie sa vložia do nádobky. Stolovníci potom po večeri losujú. Prevládajú samozrejme pozitívne heslá, negatívnym odporúčam vyhnúť sa. Použité heslo sa vracia do nádobky späť, aby si ďalší losujúci mohol vytiahnuť svoju budúcnosť z plnej škály osudu.

Koleda

Tradícia koledovania siaha v českých krajinách až do stredoveku a ešte v nedávnej dobe bol tento zvyk súčasťou predovšetkým vidieckeho prostredia. Koledníci obchádzali stavenia, spievali piesne a za priania všetkého dobrého dostávali od gazdov odmenu. Hlavným časom koledovania bolo obdobie medzi Štedrým dňom a sviatkom Troch kráľov (t. j. 24.12.- 6.1.). S tradičnou vianočnou koledou je spojený napríklad sviatok sv. Štefana (26.12.). Verše „Koleda, koleda Štefane, čo to nesieš v krčahu? Nesiem, nesiem koledu, spadol som s ňou na ľade..“ poznajú aj deti, ktoré sa koledovať už nevydávajú. Koledy sa dnes spievajú len pri vianočnom stromčeku a aj tie sú čoraz častejšie nahrádzané skôr púšťaním vianočnej hudby.

Ježiško

Po štedrovečernej večeri nastáva okamih, na ktorý sa mnohé české deti tešia celý rok. Rodina sa zhromaždí okolo rozsvieteného vianočného stromčeka, pod ktorým sa kopia zabalené darčeky. Podľa tradície ich sem nepozorovane priniesol Ježiško. Na rozdiel napríklad od Santa Clausa táto postava nemá žiadnu ustálenú vizuálnu podobu. Aj spôsob, akým prichádza k deťom, zostáva zahalený tajomstvom. Ježiško je zdrobnenina pre Ježiša Krista, ktorého detstvo sa na Vianoce zdôrazňuje. Deti Ježiškovi pred Vianocami posielajú list, v ktorom ho prosia o to, čo by si želali nájsť pod stromčekom. Pôvodne v českých krajinách nosieval darčeky sv. Mikuláš, postava Ježiška sem prenikla až v devätnástom storočí z Nemecka. České deti z oboch tradícií vyťažili maximum: darčeky im nosí Mikuláš aj Ježiško.

Čo prináša smolu?

• pred polnočnou omšou sa nesmie šiť, plieť - pretože by potom myši dielo zničili
• na Štedrý deň sa nesmú čistiť chlievy a stajne, potom by dobytok krivkal
• na Štedrý deň sa nesmie prať, prináša to smolu a nešťastie do domu
• na Štedrý deň nepíšte svojej milej - milému zamilovaný list, inak by to mohlo znamenať rozchod

Čo prináša šťastie?

• keď v noci na Boží hod vystrelíte z pušky smerom k Mesiacu
• čerstvý chlieb upečený 25.12. a čerstvé vajcia znesené 25.12 - majú čarovnú moc
• Štedrý deň v pondelok - dobrá úroda, veľa medu
• Štedrý deň v utorok - bude veľa vína a obilia
• Boží hod vo štvrtok - podarilo sa výhodne predať dobytok
• Boží hod v piatok - bude horúce leto a krásna jeseň

Povery pri štedrovečernej večeri

• podľa tradície malo byť na štedrovečernom stole deväť pokrmov
• pre hojnú úrodu bolo treba zjesť najprv lyžicu hrachu
• niekde varili polievku s dlhými rezancami, aby mala raž dlhé klasy
• večera sa začínala a končila modlitbou, v ktorej sa spomínalo na zomrelých členov rodiny
• gazdiná nesmela vstať od stola, inak by jej nesedeli sliepky na vajciach, obsluhovali teda dievčatá
• zvyšky jedla boli zakopané do zeme, aby bola úrodná
• keď gazdiná pripáli vianočku, bude na Vianoce chorľavieť
• kto si pod štedrovečerným stolom bosý stúpi na sekeru, toho nebudú bolieť nohy a celý rok zostane zdravý
• pri štedrovečernej večeri privolávajú pokrmy zo šošovice a prosa bohatstvo, drobná minca pod tanierom peniaze
• vydajchtivé dievča má na Štedrý deň jedinečnú príležitosť... stačí, keď tajne zoberie deväť päticiek z vianočiek a do roka je pod čepcom
• večer pred Štedrým dňom si položte k posteli orech, po prebudení ho roztlčte a zjedzte.. po celý rok by vám mali dať pokoj blchy a ploštice :)
• ak zješ pri štedrovečernej večeri kúsok zaschnutého chleba, bude sa ťa držať šťastie
• ak rozlejete víno, čakaj do roka krstiny
• cesnak a med poisťujú zdravie, hrach dodáva silu
• kto nosí pri sebe tri šupiny zo štedrovečerného kapra, toho sa držia peniaze
• reťazou ovinutá noha stola ochraňuje rodinu pred zlými duchmi

Vianoce – a nie je dôležité, či ich slávia ateisti, kresťania, pravoslávni veriaci alebo Židia – by mali byť pre všetkých ľudí na celom svete sviatkami pokoja, pohody a radosti. Len v takej podobe majú svoj význam a je len na nás, či si ich také urobíme.

Mamičky, aké tradície a zvyky na Vianoce a Štedrý deň dodržiavate vy a ako k vám domov chodí (lieta) Ježiško? :)