Od Štedrého dňa do Troch kráľov

26. december sa v Českej republike slávi ako 2. sviatok vianočný, pripomínajúci pamiatku svätého Štefana. Katolícka cirkev na celom svete uctieva svätého Štefana ako jedného z prvých mučeníkov, ktorý vynikal nebojácnosťou a úprimnosťou. Bol ukameňovaný pred Damaskou bránou do Jeruzalema, pretože veril vo vzkriesenie Ježiša Krista. Zároveň tvrdil, že Ježiš je rovný Bohu a že Židia sú vinní za jeho smrť. Pre zaujímavosť dodávame, že Svätý Štefan je patrónom koní a vínnej révy.

V českých krajinách je sviatok sv. Štefana spojený s tradičnou vianočnou koledou, ktorú vykonávali mladí koledníci po celé storočia. Azda každý z nás si spomenie aspoň na jej prvé slová: „Koleda, koleda Štěpáne! Co to neseš ve džbáně? Nesu, nesu koledu, upad jsem s ní na ledu, psi se na mě sběhli, koledu mi snědli.“

V súčasnosti sa koleda podľa starobylého zvyku dodržiava už len na niekoľkých miestach. Koledníci obchádzajú so spevom a prianím krásnych Vianoc susedov, ktorí ich odmeňujú pohostením, dospelých koledníkov kvalitnými liehovinami a niekedy aj finančnou odmenou. V 19. storočí chodievali na koledy deti s palicou, na ktorej bola pripevnená betlehemská hviezda s debničkou, v ktorej mali postavené malé jasličky. Podľa historických prameňov si chudobné rodiny často koledovaním zabezpečili živobytie na niekoľko nasledujúcich zimných týždňov. S prianím chodili aj obecní zamestnanci, hlavne pastier, ktorého obchôdzka zahŕňala vytrubovanie pri každej chalupe.

Počas minulých storočí bol tento sviatočný deň jednou z mála možností pre čeľaď, aby zmenila gazdu. Na odchodnú dostávali slúžiaci zvláštny koláč, tvorený tromi spletenými prameňmi do kruhu a ozdobený stuhami a orechmi.

Podľa tradície by sa v tento deň mali aj vzájomne navštevovať rodiny priateľov a známych, vymieňať si darčeky a priať veľa zdaru a úspechov. Ide o deň uvoľnenia, veselosti, návštev, prianí a spievania.

Oficiálny koniec kalendárneho roka pripadá na 31. decembra. Nejde o štátom uznaný sviatok (v Českej republike a niektorých ďalších krajinách je to bežný všedný deň). Je celosvetovo spojený s bujarými oslavami. Každoročne sa pri ňom skonzumuje neuveriteľné množstvo jedla a alkoholu. Tipy na pohostenie (nielen) pre deti nájdete v našich Receptoch.

Nový rok je prvý deň roka podľa gregoriánskeho kalendára. Považovať 1. január za začiatok roka sa udržalo až do neskorého stredoveku. Potom bol tento zvyk na krátky čas potlačený, ale už na sklonku stredoveku sa znova objavil a od začiatku 17. storočia sa začal všeobecne presadzovať.

Dnes je 1. január začiatkom roka pre väčšiu časť obyvateľov Zeme, ale pre mnohých tomu tak nie je. Napríklad v Číne je dátum čínskeho nového roka pohyblivý a kolíše medzi 21. januárom a 20. februárom. islamské krajiny a i.).

Štátny sviatok a zároveň deň pracovného pokoja pripadá v Českej republike hneď na prvý deň v roku a pripomína „Deň obnovy samostatného českého štátu“. V roku 1993 došlo v prvý januárový deň ku vzniku samostatnej Českej republiky.

Sviatok Troch kráľov je dvanástym dňom Vianoc a fakticky ním Vianoce vrcholia a končia.

Mudrci z Východu, tradične označovaní ako Traja králi, sú postavy z Matúšovho evanjelia, ktoré navštívili Ježiša krátko po jeho narodení v Betleheme a priniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Upresnenie, že boli traja, že to boli králi a ich mená, najčastejšie Gašpar, Melichar a Baltazár, priniesla až neskoršia tradícia, v Novom zákone sa tieto údaje nevyskytujú.

V katolíckych krajinách Traja králi píšu posvätenou kriedou na dvere domov a chlievov skratku K † M † B † alebo latinský ekvivalent C † M † B † (alebo † C † M † B ) ako formulu požehnania. Pôvodný text znie Christus mansionem benedicat – Kristus nech obydlie žehná, nech Kristus požehná tomuto príbytku (po celý rok – preto sa za tretí krížik píše letopočet). Tri krížiky symbolizujú Najsvätejšiu Trojicu, t. j. Otca, Syna a Ducha Svätého. Nie sú to teda znamienka „plus“ medzi iniciálkami.

Od roku 2000 nadväzuje Česká katolická charita na tradíciu trojkráľových kolied organizovaním Trojkráľovej zbierky. Skupinky koledníkov, sprievodné akcie aj distribúciu pokladničiek organizujú jednotlivé miestne Charity, často v spolupráci s farnosťami, školami či rôznymi mládežníckymi organizáciami. Výťažok zbierky je určený na pomoc chorým, handicapovaným, seniorom, matkám s deťmi v núdzi a ďalším inak sociálne odkázaným skupinám ľudí, a to najmä v regiónoch, kde zbierka prebieha. Najmenej desatina výnosu zbierky je každoročne určená aj na humanitárnu pomoc do zahraničia.