Advent sa blíži, poďme sa naň naladiť

Adventný veniec

Tradičným symbolom adventu je adventný veniec, ktorý má v rôznych oblastiach rôznu podobu. V Českej republike (a v katolíckych krajinách) najčastejšie so štyrmi sviečkami, z ktorých tri sú fialové (modré) a jedna ružová. Fialová (modrá) farba symbolizuje pokánie, stíšenie a čakanie. Fialová označuje obrad (liturgiu) a ružová potešenie z príchodu Ježiša Krista. Ružovú farbu je dovolené použiť na svietniku v tretiu nedeľu, ktorá sa označuje ako Gaudete. Tradícia zapaľovania sviečok na vencoch priamo vychádza zo židovskej tradície zapaľovania ôsmich sviečok počas sviatkov zvaných Chanuka.

V prvej polovici 19. storočia, konkrétne v roku 1838, mníchovský teológ Johann Heinrich Wichern zavesil na dvere sirotinca, kde bol správcom, veniec, na ktorý každý deň pripevnil sviečku. Pri venci stála pokladnička a ľudia mohli v predvianočnom čase prispieť na opustené deti. Symbolika adventného venca sa v medzivojnovom období dostala do ostatných krajín Európy a získala prepracovanejšiu a ozdobnejšiu podobu. Všade rovnaký zostal len kruhový tvar venca, ktorý symbolizuje večnosť. Sviečky sa na vencoch zapaľovali až neskôr, v druhej polovici 19. storočia, v protestantskom Nemecku. Plameň sviečky vydáva svetlo, ktoré je označené ako Kristov plameň lásky. Tento plameň má za úlohu osvietiť každého človeka.

Predtým sa vence zavesovali na stuhách, v poslednom čase sa najmä kladú na stôl. Zapaľovanie stále väčšieho počtu sviečok vyjadruje stupňujúce sa očakávanie a radosť.

Na prvú adventnú nedeľu zapaľujeme prvú fialovú sviečku, tzv. sviecu prorokov. Táto sviečka je pamiatkou na prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista.

Na druhú adventnú nedeľu zapaľujeme druhú fialovú sviečku, tzv. betlehemskú, ktorá reprezentuje lásku a predstavuje Ježiškove jasličky.

Na tretiu adventnú nedeľu zapaľujeme ružovú sviecu, tzv. pastierskú, ktorá vyjadruje radosť z toho, že pôstne obdobie je takmer na konci a adventné obdobie získava slávnostnejší ráz.

Na štvrtú adventnú nedeľu zapaľujeme poslednú fialovú sviečku, tzv. anjelskú, ktorá predstavuje mier a pokoj. Štvrtá adventná nedeľa môže pripadnúť na Štedrý deň.

Adventný kalendár

Adventný kalendár je zvláštny druh kalendára ukazujúci 24 dní spojených s kresťanskými Vianocami a obdobím adventu. Kalendár slúži na odpočítavanie dní adventu k Štedrému dňu. Rozšírená je papierová verzia, v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malou sladkosťou, často čokoládou rôzneho tvaru. Pôvodným cieľom adventného kalendára je pripomenúť deťom vianočnú udalosť opisovanú v biblii a spríjemniť im čakanie na vianočné darčeky. Bolo v ňom však zachytené aj samotné posolstvo adventného obdobia – času, keď sa kresťania pripravujú na Vianoce, času, keď „očakávajú“ príchod Ježiša Krista.

Prvý známy ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851. Prvý tlačený kalendár s malými farebnými obrázkami nalepenými na lepenke vyrobil „nechcene“ v roku 1908 nápaditý mníchovský tlačiar Gerhard Lang z Maulbronnu, ktorý bol spolumajiteľom tlačiarne Reichhold & Lang v Mníchove. Na vlastné náklady vytlačil vystrihovací kalendár s názvom „V krajine Ježiškovej“. Tento „Mníchovský vianočný kalendár“ ešte nemal otváracie okienka, ale na začiatku 20. storočia už Lang vydal prvý adventný kalendár s malými otváracími dvierkami.

Na adventných kalendároch, ktoré nasledovali, boli zobrazené liturgické výjavy z biblie a vyzerali ako časti dedín alebo miest s dômyselne ukrytými okienkami. Vyrábali sa v malých dielňach z tvrdého papiera a vo svojich okienkach skrývali obrázky, veršíky alebo citáty z biblie.

Adventný kalendár slávil úspech na celom svete. Jeho úspech prerušila druhá svetová vojna, ale po vojne opäť prišiel jeho rozmach. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa adventné kalendáre začali objavovať na pultoch väčšiny európskych krajín a každý národ si onedlho vytvoril svoj vlastný variant predvianočného kalendára, charakterizujúci vkus a cítenie danej krajiny. A ak aj vy tento rok chcete svojim deťom dopriať niečo originálne, inšpirujte sa v našej Kreatívnej dielni, kde nájdete niekoľko nápadov na výrobu adventného kalendára.

Vianočné trhy

Vianočné trhy sú pouličné trhy spojené s oslavou Vianoc počas adventu, hlavne 4 týždne pred Štedrým dňom. Pôvod majú v stredoveku, v Nemecku a Rakúsku, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. V priebehu času sa trhy stali neodmysliteľnou súčasťou vianočných tradícií. Pre väčšinu skutočné vianočné trhy otvárajú Vianoce. Medzi prvé vianočné trhy patria Drážďanské trhy, ktoré sa prvýkrát konali v roku 1434. Trhy v meste Budyšín sa prvýkrát konali dokonca v roku 1384. Viedenské trhy siahajú až do roku 1294.

Pôvodne vianočné trhy slúžili na to, aby sa ľudia na začiatku studeného obdobia zásobili pred zimným obdobím potravinami, teplým oblečením a ďalšími potrebami nevyhnutnými na prežitie zimy.

Jasličky alebo betlehemy

Tradícia stavania betlehemov - niekde nazývaných jasličky - siaha do Talianska, až do obdobia spred 800 rokov. Je spojená s menom sv. Františka z Assisi, ktorý vytvoril na Vianoce symbolické jasle vystlané senom so živým volom a oslíkom. Podobné jasle sa začali stavať v talianskych chrámoch a kláštoroch v 15. storočí. Odtiaľ sa postupne rozšírila tradícia betlehemov po celej Európe. V Čechách jasličky prvýkrát postavili jezuiti v kostole sv. Klimenta na Starom meste pražskom v roku 1560. Jozefínske reformy z konca 18. storočia síce na čas betlehemy z kostolov a kláštorov vymietli, ale nedlho po skončení vlády cisára Jozefa II. sa začali do kostolov vracať. Odtiaľ sa táto krásna tradícia rozšírila aj do našich príbytkov.

S adventným obdobím je spojená aj celá rada ľudových i moderných tradícií.

Okrem adventných vencov sa viazali aj jednoduché vence bez sviečok z rôznych rastlín, ktoré mali symbolický význam. Väčšinou mali zabezpečiť svojmu majiteľovi šťastie, lásku, zdravie a bohatstvo. Samotný adventný veniec sa v dnešnej dobe svojou podobou vzdialil od pôvodnej podoby, stále má však vyjadrovať zastavenie, radosť a očakávanie. V kostole bola pod adventným vencom umiestnená pokladnička, do ktorej mohli veriaci vkladať vianočné dary pre opustené deti a siroty.

Na sviatok sv. Barbory, t. j. 4. decembra, sa udomácnila tradícia rezania „barborok“, t. j. vetvičiek akýchkoľvek stromov a krov, ktoré môžu do Vianoc rozkvitnúť, najčastejšie čerešňových, ale aj z iných ovocných stromov. „Barborka“, ktorá rozkvitla na Vianoce, prinášala do domu šťastie a dievčatám na vydaj predpovedala svadbu. Aj svätá Barbora prinášala v predvečer svojho sviatku darčeky, podobne ako svätý Mikuláš odmeňovala dobré a karhala zlé deti.

V čase adventu si ľudia radi zdobia svoje domovy imelom, ktoré má podľa tradície prinášať šťastie a požehnanie do domu, a podľa Keltov aj plodnosť. Pobozkanie pod vetvičkou imela má zabezpečiť vzájomnú lásku až do budúcich Vianoc. V krajinách s keltskou tradíciou sa na adventnú a vianočnú výzdobu používa aj cezmína a brečtan, ktoré majú chrániť domov pred čarodejnicami a zlými duchmi.

Adventný čas je aj časom, ktorý zhruba zodpovedá dobe, ktorú potrebujú tradičné medové perníčky na zmäknutie. Ich pečenie má v českých krajinách tradíciu pravdepodobne od 12. storočia. Okrem ich priamej konzumácie a použitia na ozdobenie vianočného stromčeka je tiež možné pripraviť perníkový adventný veniec, perníkový betlehem alebo perníkovú chalúpku, ktorá robí radosť hlavne deťom. Vyskúšajte napríklad recept na Perníčky.

V tomto čase sa pripravuje aj vianočné pečivo, ktoré má svoj pôvod v pohanskej tradícii osláv slnovratu, keď malo funkciu ochrannú a obradnú. To sa postupne premenilo na pečivo slávnostné. Pečenie vianočného pečiva je významné pre rodinný život, umožňuje rodine stráviť čas spolu v pohodlí a pokoji domova, navodzuje príjemnú atmosféru vďaka aromatickým koreninám a dodáva domovu nádych blížiacich sa Vianoc. V mnohých rodinách sa počas pečenia vianočného pečiva spievajú alebo počúvajú vianočné koledy.

Ďalšou modernou tradíciou je výzdoba domovov Vianočnou hviezdou, rastlinou, ktorá svojou krásou a farebnosťou vhodne dopĺňa tmavú zeleň chvojiny.

Pečenie vianočky je ďalšou neodmysliteľnou súčasťou predvianočných tradícií. Predtým ju piekli majstri pekári. Zapekala sa do nej minca, ktorá predpovedala svojmu nálezcovi zdravie a bohatstvo na celý budúci rok. Popraskaná a nepodarená vianočka znamenala nešťastie.

Misa s ovocím je hlbokým symbolom, ktorý sa nevedome dodržiava dodnes. Má symbolizovať tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nadchádzajúci rok prinesie rovnaký blahobyt ako ten minulý. Okrem čerstvého ovocia (tradičných českých jabĺk a hrušiek) obsahovala často aj sušené ovocie a orechy. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa pozornosť sústredila na citrusové plody a banány. V dnešnej dobe sa ľudia radi vracajú k tradičnej podobe misy s ovocím, ktorá je zároveň veľmi dekoratívna, vzhľadom na dnešné možnosti však možno naložiť na misku takmer akékoľvek tropické plody a neobvyklé pochutiny.

Mamičky, a aké tradície v čase Adventu dodržiavate vy? Zabudli sme na niektoré? A existuje nejaká, ktorú ste nepoznali, ale zavediete ju tento rok u vás doma?