Najčastejšie zlozvyky detí. Odnaučte ich to včas!

Deti za svoje zlozvyky väčšinou samy nemôžu. Ich zlozvyky bývajú často výsledkom stresujúcich situácií alebo nepochopenia. Niekedy nemá dieťa optimálne životné podmienky, niekedy je vina na rodičoch, učiteľoch, niekedy sa zlozvyk objaví kvôli skrytému zdravotnému problému. Napr. dieťa, ktoré nevidí na tabuľu, si často cuce končeky vlasov alebo okusuje ceruzku.

Maličké deti si zlozvyky vytvárajú, keď sa nudia, sú nespokojné, chcú na seba upozorniť alebo si presadiť svoj názor.

Zlozvyky sú často prejavom psychického napätia. Ak chcete, aby sa ich dieťa zbavilo, mali by ste pátrať po príčine vzniku, čo nie je vždy ľahké. Môže to byť čokoľvek, zmena v živote dieťaťa, zmena v rodine, niekedy aj banalita, ktorá nás dospelých ani nenapadne, napríklad strach z tmy. Niekedy býva viac drobných príčin naraz.

Zlozvyky prinášajú deťom upokojenie pri napätí, úzkosti, strachu, neistote, ale môžu tiež vyjadrovať hnev, sklamanie alebo nudu. Ak sa vám podarí príčinu odhaliť, máte veľkú časť problému vyriešenú.

Niekedy môže ísť aj o neukojený nejaký detský pud. Napríklad deti, ktoré boli málo dojčené, majú tendenciu k neustálemu okusovaniu predmetov, v škole radi cucajú ceruzky alebo si siahajú neumytými prstami do úst. Iné deti sa môžu škrabať, keď sú nervózne, ďalšie si napríklad oblizujú pomádu na perách. Deti, ktoré sú v útlom veku držané príliš nakrátko, majú zasa tendenciu trhať si obhryzky okolo nechtov alebo si donekonečna strhávať hojace sa chrasty.

Deti, ktoré mamička často nosila v detskom nosiči, hojdala na ruke alebo v kočíku, keď boli nepokojné, si to často vynahrádzajú hojdaním na stoličke, pretože hojdavý pohyb upokojuje.

Ak odoberiete dieťaťu možnosť vykonávať zabehnutú činnosť a dieťa reaguje zlostne, hneď v nej pokračuje a nie je schopné prestať, už tu je dôvod na znepokojenie. Zvyk sa bohužiaľ už zafixoval a jeho odstránenie bude náročnejšie.

Cucanie palca – začína už v prvom roku života, do konca štvrtého roka by malo zmiznúť. Trpí ním asi polovica trojročných detí. Ak to nie je v období rastu zúbkov, môže to byť dôsledok nudy alebo nervozity, alebo sa tým dieťa upokojuje pri zaspávaní. Výnimočne si cuce palec aj šesťročné dieťa. Vysvetlite dieťaťu, že to nie je pekné a že môže mať neskôr problémy s chrupom.

Hryzenie nechtov – Nechty si hryzie asi tretina detí, začína obvykle na začiatku školského obdobia a môže pokračovať až do obdobia dospievania. V období dospievania týmto zlozvykom trpí až 60 % detí, potom výskyt klesá. Prvé okusovanie nechtov začína okolo tretieho roka. Väčšinou si hryzú nechty deti, ktoré sú nervózne, majú z niečoho obavu, stresujú sa niečím alebo len tak z nudy.

Môžete dieťaťu stále dokola opakovať, že to robiť nemá. Že bude mať škaredé nechty (paličky), ale to väčšinou veľmi nezaberá. V drogérii kúpte bezfarebný lak na nechty, ktorý je určený na tieto účely. Lak je kyslý alebo horký, dieťaťu určite chutiť nebude a po prvom ochutnaní s hryzením nechtov prestane. Dobrou metódou je aj „zamestnať ruky“. Dajte dieťaťu do ruky malú gumenú loptičku alebo hračku, ktorá zabaví ruky, ktoré by inak skončili v ústach. Dôležité je odhaliť príčinu, prečo si dieťa nechty hryzie, môže to súvisieť s nejakou zmenou v jeho živote.

Žmolenie ucha – Kým bábätká zaspia, žmolia plienku, v neskoršom veku toto správanie nahrádzajú tým, že si začnú žmoliť ucho. Často tak robia, keď chcú spať. Najčastejšie si to všimnete u batoliat a predškolákov, neskôr je to výnimočné. Žmolenie ucha môže vyjadrovať neistotu dieťaťa. Je dobré posilňovať jeho sebadôveru a pomáhať mu v situáciách, ktoré sú pre neho ťažko zvládnuteľné.

Vyberanie z nosa – Platí domlúvať, domlúvať. Pomáha časté používanie zvlhčovacích sprejov do nosa, dieťa sa potom ľahšie smarká a netvoria sa mu v nose „holúbky“, ktoré ho zvádzajú strkať si prst do nosa.

Ťahanie alebo žuvanie vlasov – Dajte dieťaťu do ruky opäť nejakú hračku alebo ovocie, aby sa zamestnali ruky. Vysvetlite dieťaťu, že si môže vlasy poškodiť, že sa mu môžu začať lámať.

Hojdanie na stoličke – Na odstránenie tohto zlozvyku platí jediné. Vymeňte stoličku za takú, na ktorej sa dieťa nemôže hojdať. Napríklad kreslá alebo stoličky na kolieskach.

Srkanie polievky – Dôvod, prečo ľudia a deti polievku začínajú srkať, je ten, že sa im zdá byť horúca. Na odnaučenie tohto zlozvyku stačí málo. Podávajte polievku v momente, keď je mierne teplá alebo vlažná.

Okusovanie ceruzky – Ideálne riešenie je umiestniť na koniec ceruzky niečo, čo nie je práve chutné. Napríklad nejakú chlpatú brmbolcu alebo inú plyšovú ozdobu.

Skákanie do reči – Väčšinou je problém jednoduchý a pramení v rodine. Deti sa snažia získať si pozornosť rodičov, upozorniť na seba, zapojiť sa do komunikácie, bojujú so súrodeneckou rivalitou. Väčšinou býva tento zlozvyk úzko spojený s našimi problémami. Odráža sa v nich naša komunikácia s dieťaťom a s okolitým svetom. Málokto si to však prizná. Nechávajte svoje dieťa dohovoriť. Dávajte mu vždy a všade najavo svoju lásku. Dávajte mu dosť priestoru, aby sa vyjadrilo ku všetkému, čo ho trápi. Veľmi dôležité je venovať sa temperamentu dieťaťa. Pokojné dieťa bude mať menšiu potrebu na seba upozorňovať než dieťa priebojné, ktoré sa rado predvádza.

U niektorých detí časom zlozvyky odídu tak, ako prišli, iné sa ich nemôžu zbaviť.

Väčšina zlozvykov sa dá odnaučiť. Musíte byť ale skutočne dôslední a na chyby dieťa upozorňovať vždy a s rovnakým dôrazom. Pri odstraňovaní zlozvykov musíte postupovať krok za krokom, bez stresu, trpezlivo a dôsledne.

Najskôr si musíte zlozvyk dieťaťa uvedomiť, a ak dieťa už je schopné chápať, upozorniť ho naň. Potom je nutné zistiť príčiny, ktoré k zlozvyku vedú, a situácie, v ktorých sa objavuje. Tretím krokom je riešenie príčin, čím skôr, tým lepšie. Naposledy je odvykanie zlozvyku, vytvorenie náhradného správania za zlozvyk, drobné odmeny a časté pochvaly za snahu a konečný výsledok.