Mikuláš, čert a anjel - poznáte ich tradíciu?

Biskup Mikuláš sa narodil niekedy okolo roku 250 v meste Patara (dnešné Turecko), v rodine zbožných a bohatých kresťanov. Po smrti rodičov rozdal veľkú časť svojho majetku chudobným a núdznym ľuďom. Aby unikol prejavom vďačnosti, vydal sa na púť do Palestíny.
V maloázijskom meste Myra zomrel v tom čase biskup. Novým biskupom sa mal stať ten, kto vojde nasledujúce ráno do chrámu. Tým bol putujúci sv. Mikuláš, ktorý sa spočiatku vzpieral, ale nakoniec biskupský úrad prijal. Svoj biskupský úrad svedomito vykonával až do svojej smrti, niekedy okolo roku 345. V tom čase ale dochádzalo k veľkému prenasledovaniu kresťanov, ktorí boli zatváraní do žalárov a mučení. Tomuto osudu sa nevyhol ani Mikuláš a 6. decembra bol umučený na smrť. Práve na tento dátum preto pripadá jeho sviatok. V rovnaký deň chodia prezlečení Mikuláši po celom svete. Líšia sa nielen menami, ale aj vzhľadom a oblečením. Vždy je však návšteva Mikuláša spojená s rozdávaním darčekov.

V minulosti bývali deti obdarované iba na Mikuláša, nie na Štedrý deň. Dostávali jablká, oriešky, marcipánové figúrky Mikuláša, čerta alebo iné sladkosti. Deti pred Mikulášom kedysi nerecitovali básničku, ako je tomu v dnešnej dobe, ale museli sa pomodliť, napríklad Anjeličku môj strážničku…

Úcta k sv. Mikulášovi vznikla asi v 10. storočí. Zhruba od tej doby sa v Nemecku zachováva zvyk, že Mikuláš navštevuje deti a obdarúva ich. Niekde si deti večer postavia pred dvere čižmičky a ráno ich potom nájdu plné sladkostí.

Mikulášov kult sa rozšíril asi po dvoch storočiach v celej gréckej cirkvi, neskôr aj v slovanských krajinách. K najväčšiemu Mikulášovmu uctievaniu došlo od 8. storočia v Rusku, ktorého je od tej doby patrónom. Od 10. storočia je úcta k sv. Mikulášovi známa v Nemecku, Francúzsku a Anglicku a od 11. storočia v Taliansku, kam talianski piráti preniesli v Turecku ukradnuté Mikulášove pozostatky. Dodnes sú uložené v bazilike sv. Mikuláša v juhotalianskom meste Bari. Sv. Mikuláš (St. Nicolaus, odvodene Santa Claus) nadeľuje deťom darčeky o Vianociach v Anglicku, USA, Švédsku a v ďalších krajinách. K spojeniu postavy sv. Mikuláša s vianočnou nadielkou však v strednej Európe nedošlo. V českej tradícii sa mikulášska nadielka konala vždy v predvečer svätcovho sviatku. Najstaršie zápisy o tom v Česku existujú už zo 14. storočia.

Mikuláš u nás

V Česku a na Slovensku je v dnešnej dobe pri tzv. mikulášskej nadielke Mikuláš predstavovaný v biskupskom odeve s dlhou bielou bradou a je sprevádzaný anjelmi a čertmi. Táto skupinka obchádza domácnosti s deťmi 5. decembra, v predvečer sviatku sv. Mikuláša. Anjeli s Mikulášom roznášajú darčeky, čerti sa starajú o symbolické trestanie a strašenie zlobivých detí. Nie vždy však bol Mikuláš sprevádzaný anjelom a čertom. Inokedy s ním chodil napríklad obecný policajt. Anjel je zo všetkých spoločníkov najmodernejšou verziou. Celkovo je Mikuláš akousi prípravou na Vianoce, keď sa nerozdávajú príliš hodnotné a trvalé dary, ale skôr iba nejaké maškrty alebo malé darčeky pre šťastie. Však v dobe, z ktorej tento zvyk pochádza, teda v dobe, keď boli podobné maškrty a niektoré druhy ovocia menej dostupné, sa toto oceňovalo viac ako dnes. Vo všetkých dobách v tejto tradícii však išlo predovšetkým viac o zážitok než o dary.

Ešte aj dnes sa v niektorých dedinách, najmä na Slovácku, udržiava tradícia, že je presne dané, kto v dedine bude chodiť za Mikuláša a anjela. Túto možnosť má iba stárek a stárka, ktorí v rovnakom roku stárkovali na slováckych hodoch. Táto tradícia sa udržiava napríklad v Kostelanoch.

Mikuláš vo svete

Aj v Holandsku ide o tradíciu, ktorá je určená predovšetkým deťom. V Holandsku sa Mikuláš označuje ako Sinterklaas, jeho kostým je podobný ako v Česku a na Slovensku, ale namiesto anjelov a čertov ho sprevádza Zwarte Piet (Čierny Peter). Sinterklaas vlastní červenú knihu, do ktorej si zapisuje poznámky o dobrých a zlobivých deťoch. Čierny Peter má jutové vrece, v ktorom môžu zlobivé deti skončiť. Sinterklaas prichádza už prvú sobotu po 11. novembri, parníkom zo Španielska. Táto tradícia pochádza z 19. storočia, išlo o nutnú cestu z dôvodu obstarania pomarančov a granátových jabĺk. Vítajú ho davy ľudí a v uliciach holandských miest sa pohybuje na bielom koni. Do 5. decembra sa venuje návštevám škôl, nemocníc a nákupných centier. 5. decembra deti pripravia svoje topánky do blízkosti komína (v moderných domácnostiach k ústrednému kúreniu), do ktorých často dávajú mrkvu či seno pre Sinterklaasovho koňa, ktorý sa má pohybovať vo výške nad komínmi domov (odtiaľ obdobne aj Santa Claus). Darčeky, často vo forme sladkostí, dostávajú deti v severnom Holandsku 5. decembra večer a v južnom Holandsku, Belgicku, Luxembursku a severnom Francúzsku 6. decembra ráno. Sinterklaas ovplyvnil vznik tradície Santa Clausa v USA. Postava Čierneho Petra je však veľmi kontroverzná, pretože je chápaná rasisticky a je asociovaná s otroctvom. Ide o relikt holandskej koloniálnej éry, počas ktorej boli ľudia čiernej pleti považovaní za podradných voči ľuďom bielej pleti.

Anjel sa označuje v kresťanstve za svätú a dokonalú bytosť, obdarenú rozumom a vôľou, ktorá je podriadená Bohu a slúži ako posol medzi ľuďmi. Anjel býva spravidla krásne oblečený v bielom, ako samo nebo. Má biele šaty, biele vlasy a veľké anjelské krídla. Anjel žije v nebi. Pomáha nielen na nebi, ale aj na zemi. Anjel je taká strážna dušička, chráni ľudí pred nebezpečenstvom a útrapami. Anjeli mávajú v nebi množstvo úloh, obrábanie záhrady, opatrovanie nováčikov a starosť o Boha. Anjel je braný ako svätá bytosť. Ľuďom sa zjavuje v ľudskej podobe. Majú rôzne hodnosti, úlohy a moc. Stretávame sa s nimi v rozprávkach, literatúre a na rôznych výstavách. Neodmysliteľné postavičky anjela s čertom patria k Mikulášovi.

Čert je rozprávková bytosť slovanskej mytológie. Je to zlá bytosť, ktorá bola po príchode kresťanstva stotožňovaná s diablom, ako vládcom pekla. Čert býva spravidla celý peklom ušpinený, má nenápadné rožky, skryté v kučeravých vlasoch, niekedy pod klobúkom, ďalej chvost a kopyto. Peklo opúšťa, aby získal duše hriešnikov. Väčšinou duše získava formou úpisu. Normálny smrteľník ho vyhľadáva, aby mu čert uskutočnil nejakú službičku, ktorú nikto iný nesplní, a za to upíše svoju dušu peklu vlastnou krvou. Keď lehoty vypršia, čert sa objaví a odnesie jeho dušu do pekla. Tam tiež odnáša duše zlých a hriešnych ľudí. Zlé duše potom peklu slúžia, sú trýznené. V pekle sú duše podľa tradícií vážené, aby sa vedelo, koľko hriechov dotyčná osoba páchala. Keď váha klesá, previnilec prepadne peklu. Ak váha s hriešnou dušou neklesá, tak sa stal omyl a peklo to musí napraviť. Čistým dušiam sa vždy podarí peklo opustiť. Čert je schopný lietať a jeho kvalita kúziel je založená na úrovni čerta. Peklu vládne najvyšší čert a to je Lucifer, vládca pekiel. S čertmi sa stretávame v rôznych rozprávkach a povestiach, alebo divadelných predstaveniach. Ďalej sa konajú rôzne výstavy s čertmi na hradoch a zámkoch a iných kultúrnych zariadeniach. Rad rozprávok je na zámene zlej duše za dobrú založený. Čert zlých ľudí trestá a tých dobrých odmeňuje zlatom a čarovnými predmetmi.

Čert vo svete

Zaujímavé je to s čertmi v Rakúsku, kde bola postava čerta hojne rozšírená až do čias inkvizície, za ktorej bolo pod trestom smrti zakázané prezliekať sa za diabolské postavy. Tento prastarý zimný zvyk bol v Rakúsku aj napriek zákazu naďalej praktizovaný v odľahlých a ťažko dostupných oblastiach. Dnes kráčajú čerti, ktorí sú tu nazývaní Krampus, hrdo stredom mesta v niekoľkosto­hlavom dave. Krampus je pôvodne alpské strašidlo. Ide o starovekú tradíciu, ktorá vznikla v rakúskych Alpách. Odkiaľ sa rozšírila do celého Rakúska a do okolitých štátov. Postava Krampusa sa objavuje 5. decembra, zvyčajne v sprievode sv. Mikuláša. U nás je jeho obdobou čert. Mikuláš deti odmeňuje darčekmi, zatiaľ čo Krampus má za úlohu potrestať zlobivé deti. Krampus zlobivé deti zje a okolo 22. decembra sa premení na normálnu ľudskú bytosť a nič si nepamätá.

Názov pochádza z rakúskeho Krampas čiže „niečo neživé“. Dnes sú v mnohých rakúskych mestách organizované tzv. Krampuslaufy, teda v doslovnom preklade Sprievod čertov. Tie najpôsobivejšie reje sa konajú predovšetkým vo východnom Tirolsku, v susednom Korutánsku a v Salzbursku, ale aj v talianskom južnom Tirolsku. Pri podobných sprievodoch sa centrom miest preháňa pešími zónami až niekoľko stoviek veľmi strašidelných čertov.

V Česku sa tento rok už po piaty raz uskutoční podobný sprievod tiež. 10.12. v Kaplici sa môžete prísť pozrieť na takmer 500 masiek. Bližšie informácie k sprievodu Krampus v Kaplici získate v našej kategórii Akcie s deťmi, rovnako ako ďalšie akcie organizované k sviatku sv. Mikuláša.

Čert vie, prečo s niektorými deťmi šijú všetci čerti. Stále je u nás dosť časté deti čertom strašiť. Opatrne však so strašením! Deti nie sú malí dospelí a nedokážu presne rozlišovať medzi fantáziou a realitou. Občas sa tak stáva, že dieťa po stretnutí s čertom začne koktať, alebo sa môže znova začať pomočovať. Ak strašíte dieťa už dlho vopred tým, že príde čert a ak nebude dobré, odnesie ho vo vreci do pekla, pripravujete si pôdu pre veľký a dlhodobý problém. Pre dieťa je tá predstava veľmi traumatizujúca a my, rodičia, by sme mali byť naopak veľkou oporou pre naše deti. Mali by sme byť tými, ktorí ich ochránia v akejkoľvek situácii a uistia ich, že ich nedáme a že ich do pekla nikto neodnesie. Alebo viete o niekom, koho čert už do pekla odniesol? Povedzte radšej deťom, kde sa ten Mikuláš vzal, a prečo s ním chodí aj čert a anjel, skrátka mu pomôžte sviatok pochopiť a užite si ho spoločne ako sa patrí, bez zbytočného stresu.

Budeme rady za vaše názory a zážitky, ako ste vy v detstve prežívali sviatok sv. Mikuláša? Báli ste sa, alebo ste si ho užívali? A ako k sviatku pristupujete teraz, keď máte svoje deti?