Nestraťte pri všetkých materských povinnostiach nadhľad

Nikola: Jana, priblížte nám, čo ste robili pred materskou?

Jana: Pred materskou dovolenkou som pracovala ako ekonomická riaditeľka v stavebnej firme, ktorú sčasti vlastní môj otec. Veľa som sa tam naučila, ale zároveň mi aj niečo chýbalo. Navyše tých 7 rokov každodenného kancelárskeho stereotypu ubehlo asi najrýchlejšie v mojom živote. Okrem práce som bola dosť aktívna, aj čo sa týka kultúrnych akcií, koncertov, stretávania sa s priateľmi, a tancovala som v tanečnej skupine Om Dance Academy bollywoodsky filmový tanec. Návrat do tanečnej skupiny sa mi po materskej podarilo, takže v skupine tancujem stále, z čoho som veľmi rada. No a samozrejme som sa oveľa viac venovala športu, čo mi teraz momentálne dosť chýba. Veď s tými deťmi akoby ten čas zrazu jednoducho nebol. Ono ho je veľa a pritom žiadny.

Nikola: Ako vznikol nápad vyrábať organické vrecúška?

Jana: Nápad s vrecúškami prišiel zhruba pred rokom a pol pri jednom z mojich klasických nákupov v supermarkete, keď som sa po nákupe cítila ako „osliku, otras sa“. Doma totiž človek zistí, že z nákupu zostane kopec odpadu, m. i. minimálne 10 igelitových vreciek! Napadlo ma, že to predsa musí ísť aj inak, a tak som začala tzv. googliť a rozmýšľať o rôznych možnostiach. Našla som v tom čase už prebiehajúci projekt s rovnakým nápadom a chvíľu som svoju myšlienku nechala plávať. No potom som si povedala, že konkurencia predsa nie je na škodu a že najdôležitejšie je, aby sme inšpirovali ďalších ľudí a tí zase ďalších, a takto sa postupne pokúsili od plastu ideálne odstúpiť úplne.

Navyše je v celej spoločnosti viditeľný narastajúci trend nákupov bez odpadu, t. j. bezobalového sortimentu. Pridávajú sa ďalšie krajiny a ľudia si čoraz viac uvedomujú, koľko odpadu si denne nosia domov, a že si to všetko robíme naozaj sami. A ten trend bude určite rastúci. Taliansko už zakázalo dokonca aj priesvitné vrecúška, dá sa tam už len nakúpiť do kompostovateľných vreciek, ktoré si musíte kúpiť. Nemecko zase zaviedlo sieťky na ovocie a zeleninu.

Nikola: Ste mamou na materskej. Je ťažké začať podnikať s malými deťmi?

Jana: Mám dcéru tri a pol roka a syna rok a pol a je to ťažké. Ale čo nie je. A keď človek niečo naozaj chce, tak si tú cestičku vždy nejako nájde, ale samozrejme niekedy nemá zmysel zbytočne preháňať. Vypätých situácií s deťmi je aj tak veľa, takže na ich úkor to nejde, to akurát rozpúta vyhrotenú situáciu, ktorá skončí revom. Projekt Orgsak zatiaľ rozbiehám pomaly a až bude priestoru viac, tak ho určite využijem, aby som orgsaky viac propagovala. Zlepšuje sa to, ale ten prvý rok a štvrť s oboma bol dosť náročný. A u dcéry konkrétne obdobie medzi 3. a 4. rokom je tiež dosť intenzívne… ale našťastie som celkom optimista.

Nikola: Bez podpory rodiny sa to asi nezaobíde? Zaujímajú sa vaše deti o to, čo robíte? Testujete produkty na sebe, respektíve na svojej rodine?

Jana: Orgsaky testujem denne. Či už na nákupoch alebo ako vrecúška na desiatu či ako obal na najrôznejšie veci, plienky, atď. Vďaka podpore rodiny vlastne tento projekt vznikol. Nebyť predovšetkým mojej sesternice, ale aj jej mamy (mojej tety), tak by orgsaky pravdepodobne neboli. Obe dve vedia krásne šiť a pomáhali, resp. spolupodieľali sa, a stále sa spolupodieľajú na tvaroch a na vývoji orgsakov.

Čo sa týka mojich detí, tak syn to zatiaľ nevníma, ale dcéra mi občas ukazuje aj cudzie vrecúška, takže tá to už prežíva s nami. Chcela mi pomáhať pečiatkovať, ale zatiaľ to nedopadlo, ale určite sa to v budúcnosti podarí a bude aj pomáhať.

Snažíme sa aj s manželom dcéru teraz viac informovať o ekológii a obe naše deti motivujeme vlastným prístupom.

Nikola: Vaše vrecúška ale nešijete sama, šijú ich nepočujúci a ľudia s poruchami sluchu. Prečo práve oni?

Jana: Orgsaky síce sama nešijem, aj keď šijací stroj mám doma (zatiaľ zabalený), no moja babička bola švadlena. Tak kto vie, možno začnem. Orgsaky šije moja teta a sesternica. Obe však bývajú na druhom konci Prahy, preto ma napadla Zelená prádelna, ktorú mám v mieste bydliska, a spolupráca s nimi funguje výborne. To, že zamestnáva osoby s poruchami sluchu a nepočujúcich, je len pridaná hodnota a človek má radosť, že dáva prácu práve tam.

Inak úprimne, fakt neviem, kedy by som šila. To by som asi už nespala vôbec. Objednávam materiál, vozím k švadlenám, vyzdvihujem, prvýkrát som si robila webové stránky (tú na Facebooku stále nemám) a sama si vrecúška pečiatkujem 100 % prírodnými farbami, ktoré predáva zase iná mama na materskej, ale robím aj ďalšie a ďalšie veci s tým spojené. Aj bez šitia je toho celkom dosť.

Nikola: Aké máte plány do budúcnosti?

Jana: Do budúcnosti je pre mňa najdôležitejšia propagácia a oslovenie ďalších odberateľov. Tiež nájsť ďalšie miesta a ľudí na šitie vreciek. Zákazníci mnohokrát vidia iba cenu a tá im pripadá vysoká, ale už málo z nich si vie vôbec predstaviť, koľko je za tým práce, a to, že každá niť, každý špagátik, etiketa, stuha aj ľudská práca (=šitie) niečo stojí.

Zatiaľ určite rozširovať sortiment nebudeme, momentálne máme v sortimente 7 typov orgsakov: zo 100 % viskózovej striže (100 % prírodný kompostovateľný materiál) vrecúška na rožky a bochníky, potom so šnúrkou malé a veľké vrecúško na bezobalové nákupy, ďalej sťahovacie na desiatu a potom zo 100 % riedkej bavlny malé a veľké vrecúško na ovocie a zeleninu. Samozrejme je to len odporúčané používanie.

Sama vrecúška všemožne kombinujem a mnohokrát nakupujem aj pečivo do tých bavlnených. Ale z hľadiska trvanlivosti sú na pečivo lepšie tie viskózové vrecúška. Úžasne nasávajú vlhkosť, takže sa v nich ani teplé pečivo nezapotí. Tu je však dobré mať na pamäti, že ani vo viskózových vrecúškach pečivo nevydrží tak dlho ako v igelite. Preto vždy upozorňujem, že ideálne je kupovať vždy pečivo po troche a čerstvé alebo mať doma kvalitný chlebník (my máme keramický) či ešte pečivo vo vrecúšku prikryť bavlnenou utierkou.

Nikola: A na záver, máte nejaké posolstvo pre ostatné mamičky, ktoré ešte hľadajú odvahu začať podnikať na materskej?

Jana: Mamičkám radím asi to, aby si samozrejme svoje deti veľmi užívali. Čas totiž neúprosne letí. Niekto je starostlivosťou o deti úplne naplnený. Niekto, a tu si dovolím tvrdiť v súvislosti s povahou dieťaťa, potrebuje starostlivosť o deti viac či menej kompenzovať. Kompenzáciu má každý inú a každý svoju. Keď však mamička chce a vie, čo by chcela skúsiť začať robiť, tak by do toho mala ísť a nebáť sa pustiť do podnikania počas materskej dovolenky. Deti sú totiž vo finále aj veľkou oporou, keď vidia, že mamička niečo tvorí. Sú na ňu tiež hrdé a človek nestratí pri tých všetkých materských povinnostiach nadhľad a takú tú súdnosť, že naozaj bežné materské problémy sú síce náročné, ale svet sa pri nich nezrúti.

Určite do toho choďte a nebojte sa! Človek získa dobrý pocit sám zo seba a tým pádom, keď je sám so sebou spokojný, zvláda bežné materské povinnosti ľahšie a s väčšou ľahkosťou. Ale všetko musí byť samozrejme s mierou. Je dobré začať, a len čo sa človeku viac uvoľnia ruky, bude mať na čom stavať a hlavne bude mať víziu do budúcnosti. Takže sa nebojte a začnite!