Držme si svoju ženskosť a štýl, materstvo je bonus

Tehotenstvo patrí v živote ženy k obdobiam fyzických a psychických zmien spojených s očakávaním a tešením sa na nový prírastok do rodiny. Väčšina žien je hrdá na svoje narastajúce bruško. Tehotenstvo vnímajú ako obdobie, keď sa môže jesť čokoľvek, na čo máme práve chuť, pretože to bábätko predsa potrebuje. Váha sa nijako zvlášť nerieši, nejakých desať, dvadsať, dvadsaťpäť kíl je predsa normálne a asi to máme v génoch. Naopak, ak pribudnete menej, asi nie je niečo v poriadku. O to viac sú tieto slová a teórie ponúkané a predkladané mamičkám v očakávaní, keď majú denne po svojom boku mamu či babku a svokru vlastne hneď za rohom. Ako to máte vy? Vnímate vyššie uvedený text tiež tak? Ja osobne musím povedať, že absolútne NIE.

Pohľad do vlastnej tehotenskej minulosti…

Keď sa obzriem do svojej tehotenskej minulosti, zisťujem, že som veľa takýchto situácií vnímala úplne inak. Keďže si už od svojej rannej mladosti na nevôľu mamy a babky starostlivo strážim svoju váhu, určite som v tehotenstve nejedla za dvoch. Za to som pochopiteľne zožala značnú kritiku. O potrebe dvojnásobného množstva stravy počas môjho tehotenstva sa v našej rodine viedli takmer každodenné debaty.

Som toho názoru, že tehotenstvo je obdobie, keď by žiadna žena nemala zabúdať starať sa o seba a o prostredie, v ktorom spolu s budúcim oteckom žije. Chceme predsa priviesť dieťa do čistej, útulnej, hrejivej a láskyplnej domácnosti. Chceme mať dobrý pocit zo seba samej a páčiť sa svojmu protějšku, byť aj peknou mamičkou pre svoje dieťa. Lenže nie vždy sa to dá.

Prvú polovicu tehotenstva mi bolo naozaj zle od žalúdka a nálady mi kolísali od ľútostivej cez pocity neistoty až po eufóriu zo života, ktorý vo mne vzniká. Niekedy som sa naozaj nepáčila sama sebe a najradšej by som sa zavrela do izby a ani nevychádzala. Ale ako som „rástla“, vidina strií čiže pajazvčiek na koži, o ktorých som sa dočítala z dostupnej literatúry, ma prenasledovala ako tieň. Masírovala som si celé telo rôznymi olejčekmi, dokonca mi kolegyňa nosila z práce ampulky vitamínu A a D, ktorými som si spolu s krémom či telovým mliekom natierala bruško, prsia a zadoček. Keď sa prekonala polovica tehotenstva, bolo mi fajn. Vrátila som sa do normálu a bez ľahkého mejkapu by som nevyšla ani na záhradu, nieto ešte do obchodu na nákup. Keď som o tom rozprávala s kamarátkami, všetky ma pripravovali na to, že čo sa týka starostlivosti o seba, po pôrode nebude čas vôbec žiadny... Zarekla som sa, že to teda nie. A ako to bolo ďalej?

Čo sa deje so ženskou dušou po pôrode?

Pôrod dieťaťa so sebou prináša intenzívny zážitok na celý život. A materstvo mi prinieslo navždy zväzujúci pocit zodpovednosti voči dieťaťu. Ženská duša sa po pôrode neskutočne raduje z narodenia bábätka, takmer celá horí šťastím. Za chvíľu plače, vzlyká, hnevá sa, nekomunikuje, je zmätená a hádavá. Za tento stav je zodpovedné kolísanie hladín hormónov. Je nutné dodať, že krehkosť ženskej duše je veľmi individuálna záležitosť. Niektoré mamičky cítia následkom pôrodu aj iné emócie než tie pozitívne a radostné. Zatiaľ čo všetci ostatní sa radujú z narodenia bábätka a dohadujú sa, komu je najviac podobné, ani netušia, čo sa odohráva v útrobách čerstvej mamičky, ktorá práve dieťa porodila. Zažíva veľmi silné hormonálne zmeny, ktoré môžu vyústiť do popôrodného splínu čiže blues až do depresie, o laktačnej psychóze nehovoriac. Pre mamičku často nastáva náročné obdobie šestonedelia, ktoré je plné zmien a emócií, ktoré žena prežíva.

Aj pre mňa bolo obdobie šestonedelia náročné. Skĺbiť starostlivosť o bábätko s domácnosťou chce svoj čas. Príchod bábätka obrátil aj náš svet hore nohami. Za najhoršie okamihy považujem dni, keď som opakovane bojovala so zápalom prsníka. To som naozaj nestíhala nič zo svojich zaužívaných praktík, ako urobiť si tvár, vlasy, uviesť domácnosť do poriadku. Všetko sa točilo okolo dojčenia bábätka a odsávania mlieka, čo bola živá tragédia v priamom prenose. Nasledoval boj s vysokou horúčkou, šialená únava a deficit spánku. Spomínam si, že keď som išla za svojou obvodnou lekárkou, že ma trápia vysoké horúčky, napuchnuté a bolestivé prsia, tak jej stačil jeden pohľad na moju bledú a nenalíčenú tvár a mala podozrenie na nejakú závažnú a malígnu chorobu. Našťastie to naozaj bola len mastitída (zápal prsníkov) u čerstvej mamičky.

Pamätám si, že niekedy som z izby s bábätkom vyliezla až niekedy k obedu. V pyžame, vlasy mi trčali na všetky strany a o nejakom líčení alebo nalakovaných nechtoch nemohla byť ani reč. Kým som nadojčila, odgrckla, prebalila, prezliekla pobĺkané bábätko, znova prebalila.... blížilo sa poludnie a to som ešte nemala ani svoju milovanú malú čiernu kávičku.

Dodnes som vďačná svojej báječnej babke, s ktorou sme zdieľali poschodie a ktorá prevzala starostlivosť o praktické veci. Bola som predsa jej jediná vnučka, ktorá jej dala pravnúča. A to je v našej rodine čo povedať! Dodnes mám deti iba ja! A tak vďaka babke všade vládol poriadok, vešala a žehlila plienky, bábätkovské oblečenie a všetko poskladala do úhľadných komínkov. Vtedy som bola rada za jej pomoc, dnes na ňu spomínam s veľkou úctou. Odporúčam všetkým ženám, ktoré majú malé bábätko (alebo ho čakajú), aby požiadali svoje okolie o pomoc.. mama, babka, teta, svokra, sestra, kamarátka.. často nevedia, čo práve potrebujete, a radi by pomohli. Myslím, že som sa vďaka pomoci babky dostala za niekoľko málo týždňov (no možno nejaký ten mesiac to bolo) ako-tak do normálu, našla som si systém a vrátila som sa aj k starostlivosti o seba samu. Chcela som si zase pripadať príťažlivá a štýlová.

Štýlová mamina

Tehotenstvo, pôrod a následne materstvo neznamená stratu našej vlastnej osobnosti, naopak, malo by pozitívne podporiť našu ženskosť. Azda každá z nás, obzvlášť keď už uplynul nejaký čas od pôrodu, túži po určitom stupni dokonalosti. Nielen čo sa týka osobitého štýlingu a vzhľadu, ale aj vzťahu. A na tom je potrebné neustále pracovať. Všetko je v našej hlave a možnostiach.

Dnešné štýlové mamičky si vedú blogy, majú instagram či facebook. Na sociálnych sieťach prezentujú samy seba ako ženy, mamičky a partnerky. Predstavujú svoj štýl obliekania a odporúčajú osvedčené tipy na skrášlenie sa. Mnohé mamy blogerky stihnú byť aj výbornými kuchárkami, interiérovými dizajnérkami či cestovateľkami. Sú ale predovšetkým mamičkami, ktoré stihnú skĺbiť starostlivosť o svoje deti s určitou realizáciou samých seba. Tieto ženy sú príkladom toho, že materstvo, úspech a štýl idú dohromady.

Nechcem tým povedať, že každá z nás musí viesť blog či prezentovať seba a svoje deti na sociálnych sieťach, ale vnímam tieto mamičky blogerky naozaj ako určitú inšpiráciu. Mne úplne stačí, že sa cítim spokojne, pochvala od manžela či okolia ma tiež poteší. A preto sa domnievam, že by si každá z nás mala aj na materskej dovolenke dopriať kúsok luxusu. Mám tým na mysli návštevu kaderníka, nákupy s cieľom kúpiť si niečo pekné, stretnutie s kamarátkami na kávu, vínko a na kus reči. Urobte si čas na seba. Vyplatí sa to niekoľkonásobne vo všetkých smeroch.

Pamätajme na to, že sme ženy. Vždy a v každom okamihu. Odložme občas pohodlné nohavice, vytiahnuté tričko, vlasy narýchlo stiahnuté do copu a prekvapme svojho partnera napríklad novými šatami, spodnou bielizňou a upraveným vzhľadom. Naša jedinečnosť, vnútorná krása, umenie materstva čiže schopnosť nosiť, rodiť, vychovávať, starať sa, ochraňovať, odpúšťať, a predovšetkým milovať robí ženu ženou v tom pravom slova zmysle. A iba po boku spokojnej ženy hrdo a statočne stojí spokojný muž.