Čo chýba deťom? Objatie, náruč, čas, dialóg, rituály a vľúdne pevné hranice

Vždy rada tvorila, a tak chcela študovať odevnú školu, ale politický škraloup emigrujúcich starých rodičov jej plány prekazil. Láska k deťom ju priviedla k logopédii, ale ako sama hovorí – tdká, tdčí, tdnka – jej to čoskoro bolo málo, a tak po materskej objavila vďaka svojej dcére svet percepcií. Pohltila ju oblasť nerovnomerného vývinu a ľahkých anomálií vo vývine predškolských a mladších školských detí. Drží ju dodnes, má súkromnú prax za Prahou a jej služby využívajú škôlky, rodičia a hlavne – samotné deti.

Jitka: Koordinácia oko – ruka. Pre mnohých rodičov je to takéto magické zaklínadlo, keď sa o nej dozvedia napríklad v škôlke. Čo to teda presne je a prečo je potrebné, aby malo dieťa túto koordináciu zvládnutú? Čo by o tom mali vedieť rodičia?

Ivana: Je to úplne jednoduché, ide o prepojenie zrakových vnemov s pohybom horných končatín. Zrakom uchopenú figúru, ktorú už dieťa dokáže rozlíšiť (tvar, obrázok…), si zapamätá a následne vybaví a namaľuje. Dôjde k prepojeniu senzorických funkcií s motorickými. Ide teda o prenos videného do písomnej podoby. V škole je rozvinutá vizuomotorika predpokladom úspešného písania (odpisy, prepisy), ale aj čítania. Posilňujeme očné pohyby, učíme dieťa manipulovať s predmetmi a orientovať sa na ploche a v priestore. Rodičia by mali vedieť, aké hry a pomôcky je vhodné vzhľadom na vek dieťaťa vyberať, aby túto dôležitú percepciu správne rozvinuli. Ak sa nepodarí dieťa nastimulovať k tejto súhre prirodzene v predškolskom veku, môže mať neskôr problémy predovšetkým s písaním a čítaním. Je teda potrebné ponúkať dieťaťu podnety, ktoré túto funkciu plne rozvinú, od útleho veku.

Jitka: A ak rodičia zistia, že problém už je, čo robiť potom? (a ako dlho potom trvá, kým sa dieťa vo vizuomotorike „zlepší“?)

Ivana: Ideálny čas na zistenie tejto nezrelosti je predškolský vek. Najprv je vhodné stimulovať dieťa na predmetoch, ak sa to darí, je čas prejsť do písomnej podoby. Najlepšie vedené špeciálnym pedagógom, ktorý citlivo určí náročnosť a postup šetrný k potrebám dieťaťa.

Jitka: Moderná technika, napríklad tablety, pri podpore vizuomotoriky nepomáhajú? Človek by povedal, že rozvíjajú zrak aj hmat (hoci len s pár prstami)

Ivana: Túto oslabenú funkciu trénujeme na trojrozmerných predmetoch, ako ja hovorím aktívnym prístupom, manipuláciou s predmetmi, ktorá odtlačí tak potrebnú odpoveď v mozgu tým, že opakovaním činností vytvára trvalé synapsie v týchto oblastiach a umožňujú tak potrebnú koordináciu pohybov, ktorá je nezameniteľná a pasívnym prijímaním bez synaptickej odpovede – pasívna.

Jitka: Odporučíte mamičkám prakticky nejaké jednoduché cvičenia alebo hry pre deti doma na rozvoj vizuomotoriky?

Ivana: Pri malých deťoch je to manipulácia s tým, čo nájdeme doma pri bežných každodenných činnostiach, napríklad v kuchyni. Dieťaťu dovolíme zastrkávať do dierok v soľničke špáradlá, do sitka, cedidla špagety J. Prebierať, vyberať hrach z fazule do dvoch misiek, skladať podľa vzoru špáradlá, kamienky, neskôr mozaiky, magnetky podľa predlôh…je toho nekonečná škála podľa vašej fantázie. Keď dieťa dospeje do veku, v ktorom je možné vyjadriť svoje pocity, myšlienky prstom, ceruzkou, farbou, prechádzame do fázy maľovania do krupice, neskôr dokresľuje napríklad polovice obrázkov, či dokresľuje tvary do rôzne náročných napríklad štvorcových sietí.

Jitka: Čo dnes všeobecne podľa Vás rodičom najviac chýba?

Ivana: Dostatok informácií, trpezlivosť a hlavne čas na spoločné spočinutie.

Jitka: A čo chýba deťom?

Ivana: Objatie, náruč, čas, zastavenie len s dieťaťom. Priestor na rozhovor, dialóg. Rituály a vľúdne pevné hranice.

Jitka: Na konferencii „Vychovávajme svoje dieťa aktívne, venujme mu prítomný okamih“ budete krstiť pracovný zošit na podporu vizuomotoriky. Ako dlho ste na ňom pracovali?

Ivana: Percepčne motorickú prípravku pre predškolské deti som si vysnívala pred pätnástimi rokmi, trinásť rokov je mojím poslaním. Listy tvoríte za pochodu na kolene, zvlášť pre deti, ktoré už nejaké oslabenia majú a vy ich potrebujete na korekciu. Túžila som po vlastných vizuomotorických listoch, už pár rokov ich nosím v hlave, ale všetky som pozbierala a dala do pera až tento rok. Tiež som sa zoznámila so svojou báječnou výtvarníčkou a to mi rozhodnutie začať tvoriť to, čo mám roky v hlave, veľmi uľahčilo.

Jitka: Čo rodičia v listoch nájdu?

Ivana: Listy sú koncipované tak, aby si dieťatko všetko najprv ohmatalo a zorientovalo sa v priestore a neskôr plynule prešlo do písomnej podoby. Listy sú multifunkčné a ak si ich rodičia napríklad zalaminujú, dieťaťu vydržia aj celý predškolský rok. Pri týchto listoch je potrebná pomoc dospelého a jeho tvorivý aktívny prístup. Sú podpornou pomôckou na ľahšie písanie a čítanie …tzv. úspešný školský štart.

Jitka: Bude k dispozícii na predaj aj po konferencii? A plánujete pokračovanie?

Ivana: K predaju určite bude. A bude aj pokračovanie, takže čoskoro sa vizuomotorické listy zmenia na jednotku, ktorá bude zameraná len na priestor a hmat a potom s úspešnosťou dieťaťa prejde na dvojku, ktorá bude výhradne v písme. Do septembra tohto roku plánujeme vydať ešte niekoľko tematických listov, zameraných na oblasti, ktoré deti najviac trápia medzi zápisom a nástupom školskej dochádzky. Listy budú podľa tém pre dievčatká a iné pre chlapcov. Budú mať príbeh, ktorým bude malý predškolák motivačne prechádzať…viac neprezradím, len azda to, že uvažujeme o väčšom formáte.