Potrebujú deti naozaj na svoj život toľko hračiek?

Tvorivosť a inovatívnosť

Ak deti nedostanú pod nos naservírovanú konkrétnu hračku vytvorenú pre konkrétny typ hry, budú nútené improvizovať a zapojiť fantáziu. Napr. dievčatká si z mamkinej veľkej farebnej šatky vytvoria raz šaty pre princeznú, inokedy to bude záclona ich nového domu vytvoreného z dvoch stoličiek. Budú vymýšľať viac rôznych využití pre hračky, ktoré majú, a budú sa učiť ich navzájom kombinovať.

Podpora sociálnych zručností

Zdieľanie vecí nie je základným ľudským inštinktom, je to sociálne správanie, ktoré sa vyvinulo ako prostriedok na udržanie mieru. Preto k nemu musia byť deti vedené a musia sa ho učiť. Keď máte viac detí a menej hračiek, vzniká potreba deliť sa o ne. Deti sú častejšie nútené komunikovať a prenastavovať svoje hranice. Vzniká silnejšia potreba hrať sa spoločne v kolektíve. Naučia sa vymýšľať a hrať hry, na ktoré žiadne hračky nepotrebujú.

Nezávislosť a sústredenosť

Ak je v živote dieťaťa príliš veľa hračiek, je pre neho ťažké sústrediť pozornosť na niečo jednotlivé. Ak majú deti menej starostlivo vybraných hračiek, ľahšie sa v nich orientujú a skôr si dokážu samy vybrať tú správnu vec pre svoju hru.

Uvedomovanie si hodnoty vecí

Ak bude mať dieťa len málo hračiek, bude si ich viac vážiť a získa k nim silnejší vzťah. Ak je hračiek naozaj veľa, dieťa si často ani nevšimne, že sa niečo stratilo, a ak áno, očakáva, že to bude nahradené inou hračkou. Nemá potrebu starať sa o svoje hračky a udržiavať ich v poriadku.

Vytrvalosť

Deti s veľkým množstvom hračiek sa zvyčajne ľahko vzdávajú. Ak im dáte zložitejšiu hračku, od ktorej očakávate, že bude rozvíjať nejakú ich zručnosť, a dieťa si s ňou čoskoro nebude vedieť rady, určite si rýchlo nájde náhradu v inej, jednoduchšej hračke. Ak bude mať hračiek málo, naučí sa skôr trpezlivosti a rozhodnosti.

Málo stresu

Neporiadok vytvára stres. Veľké množstvo vecí dokáže na svojom mieste len ťažko udržať dospelý človek. Ako potom chcieť niečo podobné od malého dieťaťa? Vo väčšine domácností je každý večer na programe veľká úloha v podobe požiadavky: „Upratuj si svoju izbu, upratuj si svoje hračky.“ Ak je hračiek málo, dieťa svoju úlohu ľahko splní. Pre každú hračku ľahko nájde svoje miesto a na začiatku ho neodradí veľkosť a zdanlivá nesplniteľnosť vašej požiadavky.

Znie to dobre, však? Ale dá sa s tým začať ešte teraz, keď už má vaše dieťa toľko hračiek? A dá sa to udržať? Áno, dá. Bude to pre vás síce o niečo náročnejšie, ako keby ste s touto filozofiou začala už pri malom bábätku, ale výsledok určite stojí za to.

V prvom kroku odstráňte skoro všetky hračky, s ktorými sa vaše dieťa v poslednom čase veľmi nehrá, a všetky hračky, ktoré sa vám v skutočnosti veľmi nepáčia alebo vám nepripadajú vhodné. Ak už má na to dieťa vhodný vek, môžete ho do tohto procesu zapojiť. Vysvetlite mu, o čo vám ide, a nechajte ho, nech samo vyberie, ktoré hračky vyradíte. Vyradené hračky potom spolu s dieťaťom zabaľte do škatule a darujte ich nejakej charite. Budete z toho mať obaja radosť a dobrý pocit, uvidíte.

Postupne uberajte ďalšie a ďalšie hračky. Späť dieťaťu vracajte iba tie hračky, na ktoré si opakovane a aj po dlhšom čase spomenie a bude ich od vás vyžadovať. K takejto hračke si dieťa pravdepodobne už vytvorilo nejaký vzťah a bola by škoda mu ju brať.

Pri každej hračke si položte otázku:

• Je to príležitosť pre kreativitu?
• Pomôže táto hračka vybiť energiu dieťaťa?
• Dá sa táto hračka použiť mnohými rôznymi spôsobmi, deťmi rôzneho veku a pohlavia?
• Miluje moje dieťa túto hračku?

Každá hračka, ktorá vo vašej domácnosti zostane, musí mať svoje stále miesto, ideálne by mala byť hneď vidieť a musí byť ľahko prístupná. Detská izba by mala na prvý pohľad pôsobiť skôr prázdnym dojmom. Kým tento stav nedosiahnete, uberajte. Ak na to máte odvahu, začnite radikálne a vytvorte rovno finálnu „prázdnu“ izbu, do ktorej vrátite iba hračky, ktoré prejdú sitom. Tomuto cieľu prispôsobte aj zariadenie detskej izby.

Obrňte sa trpezlivosťou. Dá sa očakávať, že obzvlášť prvé tri mesiace budú náročné. Dieťa sa bude nudiť, bezcieľne blúdiť po byte a dožadovať sa vašej pozornosti či nových hračiek. Postupom času to však bude lepšie a lepšie. Dieťa si samo začne vymýšľať hry aj bez hračiek a ľahšie si uvedomí, ktorá aktivita ho naozaj baví.

Nezabudnite o tom, čo práve podnikáte, informovať babičky a všetkých ďalších príbuzných. Poproste ich, nech vaše rozhodnutie rešpektujú a v nasledujúcom období deťom žiadne hračky nekupujú.

Hračky meňte postupne v priebehu celého roka podľa potreby, vo chvíli, keď k tomu dieťa dospeje na základe svojho fyzického a psychického vývinu, a nie 2x ročne na narodeniny a na Vianoce.

Vytvorte pravidlo jedna za jednu. Ak už vznikne potreba kúpiť novú hračku, vymeňte ju za nejakú existujúcu hračku. Nezvyšujte počet hračiek.

Pri malých deťoch je to pomerne jednoduché, nie sú ešte na hračky zvyknuté a neporovnávajú sa s ostatnými deťmi. Vytvorte im tzv. Košík s pokladmi (Treasure Basket). Je to aktivita vhodná pre deti od 6 do 18 mesiacov a ide o prútený košík naplnený rôznymi predmetmi, ktoré by mohli byť pre dieťa niečím zaujímavé (a tých máte doma naozaj veľa). Veci by mali byť bezpečné a vôbec sa nemusí jednať o hračky. Jednoducho čokoľvek, čo cestou po byte stretnete a bude to práve spĺňať potrebné kritériá. Do košíka možno vložiť napr. naberačku, kefu na vlasy, zvinuté ponožky, plastový pohárik, čistú zubnú kefku, PET fľašu. V neskoršom veku môžete pridať napríklad aj vymytú skrutkovaciu dózu od krému a ďalšie „zložitejšie“ predmety. Vytvorenie takéhoto košíka zaberie väčšinou len pár minút a dieťa spoľahlivo zabaví na dlhší čas.

Akurát je potrebné uvedomiť si, čo všetko bude vaše batoľa s každou vecou pravdepodobne robiť. Určite si ju poprezerá, ohmatá a strčí si ju do úst. Bude ňou mávať, trepať a búchať do všetkého naokolo (aj do seba). Berte na to ohľad pri výbere obsahu košíka.

Aby košík dieťa stále bavil, pravidelne meňte niektoré z objektov. Neskôr môžete pridať aj na zložitosti a vytvárať napríklad tematicky zamerané koše. Všetky veci vo vnútri môžu mať napríklad rovnaký tvar, farbu, materiál. Nebojte sa siahnuť ani po rôznych prírodninách, pre deti sú nesmierne zaujímavé napr. kamienky, šišky, mušle.

A nemusí to byť práve nevyhnutne prútený košík, použiť môžete napríklad vedierko či lavór, akúkoľvek škatuľu alebo látkové vrece. A alebo pokojne naplňte poklady pre svoje dieťa zakaždým niečo iné.

Pri vytváraní košíka sa fantázii medze nekladú a verte, že pre prirodzený rozvoj svojho dieťaťa (a svoju peňaženku) takto urobíte oveľa viac, ako keď vykúpite obchod s montessori hračkami. Dieťa sa totiž už od najútlejšieho veku zoznamuje s vecami bežnej dennej potreby, stretáva rôzne farby, tvary, materiály a rozvíja si aj motoriku.

Starostlivo zvážte každý nákup hračky. Naozaj ju dieťa potrebuje? Čo mu prinesie (pozri predchádzajúce kritériá)? Akými spôsobmi sa dá hračka využiť? Nedá sa jednoducho nahradiť bežnou vecou z domácnosti? Z čoho a kde je vyrobená? Nenahrádza zbytočne nejakú činnosť, ktorú dieťa môže robiť svojpomocne (To sa všeobecne týka väčšiny hračiek, ktoré vydávajú nejaké zvuky.)?

Ďalším užitočným pomocníkom pri výbere hračiek je rozdeľovanie hračiek do dvoch skupín. Hračky môžeme deliť na hračky „otvorené“ a hračky „uzavreté“.

Otvorené hračky sú hračky, ktoré môžu byť použité mnohými rôznymi spôsobmi a na rôzne účely. Väčšinou sú vhodné pre viaceré vekové kategórie a obe pohlavia. Sú to hračky, ktoré vyvolávajú predstavivosť a patria medzi ne napríklad bábkové divadlo, kuchynka, lego, lopty a výtvarné potreby.

Uzavreté sú hračky, ktoré môžu byť dokončené alebo zvládnuté. Medzi uzavreté hračky patria puzzle a iné skladačky, triediče, navliekačky a pod. Ak vaše dieťa skončí hru slovami: „Hotovo!“, hralo sa asi s uzavretou hračkou.

Uzavreté hračky sú tiež skvelé a užitočné pre rozvoj dieťaťa, ale pretože môžu byť dokončené pomerne rýchlo, vytvárajú potrebu mať veľké množstvo hračiek. Z uzavretých hračiek tiež deti častejšie vyrastajú a ich nákupy sú častejšie.

Odporúča sa držať hračky v pomere 75 % otvorených hračiek ku 25 % uzavretých hračiek.

Pár príkladov univerzálnych hračiek, ktoré má zmysel deťom zaobstarávať:

1. Lopta
2. Knižky
3. Hračky, ktoré deťom umožnia napodobňovať činnosť dospelých (varenie, pracovné náradie, doktorský kufrík)
4. Rytmické hudobné nástroje
5. Sada drevených kociek
6. Baterka
7. Prelezačkový tunel
8. Kresliaca tabuľa+kriedy/papiere+pastelky
9. Figúrky zvierat
10. Hračku balančného typu (napr. hojdacia doska a pod.)
11. Plastelínu
12. Duplo/Lego stavebnicu či inú stavebnicu na montovanie (napr. z dreva)
13. Variabilnú magnetickú stavebnicu
14. Divadielko