PreMaminky.sk

Článok

Pamätajte si, dokonalá matka neexistuje

Vaničkovanie a plávanie detí je dnes veľmi populárne, preto sme sa rozhodli nadviazať spoluprácu s Vandou Schreierovou, alias tetou Vaničkovou. Dnes vám Vandu predstavíme v krátkom rozhovore nielen o vaničkovaní, ale aj o jej vlastnej popôrodnej depresii a o tom, čo pre ňu znamená materstvo.

8 647× prečítanéFáza života: Plánovanie bábätka, Tehotenstvo, Prvý rok, Staršie deti
Pamätajte si, dokonalá matka neexistuje

Hlavné body

  • S vaničkovaním, teda dojčenským plávaním vo vani, sa dá začať už od zahojenia pupočníka.
  • Riziká vaničkovania v domácom prostredí sú pri dodržaní bezpečnostných zásad a stálom dohľade malé. Bábätko treba po kúpaní správne vysušiť a hneď s ním nechodiť von.
  • Popôrodné blues by malo spontánne zmiznúť do 12. dňa po pôrode. Ak trvá viac ako dva týždne, môže prejsť do popôrodnej depresie.
  • Pozornosť by mala zbystriť mamička aj jej okolie pri sluchových halucináciách, bredení, abnormálnom strachu o dieťa, myšlienkach na samovraždu alebo na ublíženie bábätku.
  • Pri popôrodnej depresii je dôležité zdieľať svoje pocity a nehanbiť sa za ne. Čím skôr sa problém začne riešiť, tým skôr sa vyrieši.

Vanda sa vaničkovaniu intenzívne venuje viac ako 4 roky a za ten čas jej rukami preplávali stovky detí. Sama je mamičkou dvoch detí, Mikuláška a Vandičky, a čoskoro jej do rodiny pribudne tretí prírastok. Pre Vandu je jej práca koníčkom a obrovským hnacím motorom a citlivo reaguje nielen na potreby detí, ale aj na potreby mamičiek. Pri svojej práci zistila, že novopečené mamičky riešia celý rad rôznych problémov a nevedia, na koho sa obrátiť. Preto svoju činnosť rozšírila aj o rôzne poradenské služby a psychickú podporu.

Markéta: Podľa názvu tvojich stránok by si človek myslel, že sa špecializuješ na plávanie novorodencov vo vani. Ty toho však robíš oveľa viac! Bol to pôvodný zámer, alebo sa to tak nejako všetko nabalilo?

Vanda: Všetko sa začalo dojčenským plávaním, tzv. vaničkovaním, ktoré prebieha u rodín doma v ich vlastnej vani. Po čase som zistila, že mamičky zaujíma oveľa viac. Napríklad potrebovali pomôcť s dojčením, alebo vôbec so starostlivosťou o bábätko. Pýtali sa na rôzne veci, od očkovania po príkrmy, alebo ako zaviazať bábätko do šatky. V podstate si o ďalšie kurzy či pomoc povedali samy a dali tak mojej profesii ďalší smer. Vzdelávala som sa preto stále ďalej a ďalej. S obľubou hovorím, že som v tom spočiatku plávala, ako najlepšie som vedela. Potom som sa stala certifikovanou inštruktorkou dojčenského a detského plávania, odborníčkou na psychomotorický vývin dieťaťa, sprievodkyňou rodičovstvom, laktačnou poradkyňou a nakoniec aj dulou. Teraz hovorím, že v tom plávam „odborne“ (smiech). Tiež veľmi rada fotografujem, a preto pri práci deti s rodičmi aj fotím, aby mali peknú spomienku.

Markéta: S akým problémom sa na teba mamičky obracajú najčastejšie?

Vanda: V dnešnej dobe považujem za problém pracujúce babičky a tzv. vykorenenosť a anonymný spôsob života. Už nežijeme pospolu, ako to bývalo kedysi. Informácie sa k mamičkám dostávali prakticky hneď a rovno aj s pomocou v domácnosti. Dnes nám rodičia nemôžu veľmi pomôcť, pretože pracujú, alebo žijú ďaleko od nás. Žijeme v dobe internetu, v ktorom je prehršľa informácií. Lenže každý si môže publikovať, čo chce, a čo má potom robiť mamička, ktorá je z toho všetkého zmätená a v podstate naozaj nevie, čo je najlepšie. Chytáme sa do pascí, ktoré na nás všade striehnu. A pretože veríme, že keď niekde napíšu, že je to či ono pre nás či naše bábätko to najlepšie, tak tak konáme. A vo finále sme sklamané, že to nefunguje, a hľadáme odbornú pomoc. Často však neskoro. Veľa sa na mňa mamičky obracajú s prosbou o pomoc s dojčením. V pôrodnici takmer každému hneď nasadia dokrm, aby bábätko rýchlo pribúdalo na váhe a mohlo ísť domov. To však fatálne naruší nástup laktácie a mamičky sa potom potýkajú s nedostatkom mlieka. Tiež v pôrodniciach neučia, ako s bábätkom zaobchádzať, ako s ním manipulovať alebo ho utíšiť. To je ďalšia veľmi častá otázka od mamičiek.

Markéta: Napriek tomu tvojou hlavnou náplňou zostáva vaničkovanie. Ako vlastne prebieha a je oň veľký záujem?

Vanda: Vaničkovanie je slangový názov pre dojčenské plávanie, ktoré prebieha vo vani najčastejšie priamo doma u rodiny. Inštruktor v podstate príde domov, s bábätkom cvičí, všetko rodičov naučí a do ďalšej návštevy rodičia s bábätkom vaničkujú podľa inštrukcií sami. Stávajú sa tak vlastne odborníkmi na svoje bábätko.

Záujem je v posledných dvoch rokoch naozaj enormný. Spočiatku som vaničkovať zvládala sama, potom som musela odmietať a veľmi ma to mrzelo. V súčasnej dobe mám pod sebou štyri ďalšie inštruktorky, ktoré pre mňa pracujú v Prahe, a piatu mám v Brne. Ďalšia sa práve školí pre oblasť Južných Čiech.

Často sa mi tiež stávalo, že sa na mňa obracali aj mamičky, ktoré nemali možnosť zohnať inštruktorku vo svojom okolí, a pre iné zase bolo vaničkovanie mimo ich finančných možností. Premýšľala som, ako tento problém vyriešiť, a nedávno som dokončila jeden veľký projekt výukových videí dojčenského plávania. Videá sú dostupné na mojom webe a možnosť vaničkovať majú teda všetci, ktorí plávať so svojím bábätkom chcú. Na videá sa môžete pozrieť tuhttp://www.vanickovani.cz/vyukova-videa/http://www.vanickovani.cz/vyukova-videa/.

Markéta: Čo vaničkovanie deťom prináša a sú nejaké riziká?

Vanda: Vaničkovanie predovšetkým upevňuje vzťah medzi bábätkom a rodičmi. Je to krásna aktivita a často sa mi stáva, že mamičky až zaslzia dojatím. Bábätká si pobyt vo vode užívajú, cvičenie podporí ich psychomotorický vývin, rozhýbe črevá a pohyb tak pomôže od boľavého bruška. Bábätká sa tiež krásne unavia a potom spokojne a hlboko spinkajú. Riziká vaničkovania v domácom prostredí sú pri dodržaní bezpečnostných zásad a stálom dohľade malé. Voda je prirodzené prostredie, veď v ňom bábätká trávili 9 mesiacov v bruchu mamičky. Nie je napríklad pravda, že ak sa namáčajú uškáta pod vodu, sú deti náchylnejšie na zápal stredného ucha. Treba však dbať na správne vysušenie a ihneď s bábätkom nechodiť von.

Markéta: Je vaničkovanie vhodné pre úplne každé dieťa a je lepšie vaničkovať samostatne doma, alebo dochádzať do špecializovaných centier?

Vanda: Nestretla som sa s bábätkom, ktorému by voda v niečom nepomohla. Mám skúsenosti s vaničkovaním handicapovaných či postihnutých detí a na nich je krásne vidieť, ako im pobyt vo vode a cvičenie pomáha. S vaničkovaním sa dá začať už od zahojenia pupočníka.

Osobne odporúčam s najmenšími bábätkami radšej vaničkovať v domácom prostredí. Jednak je to z dôvodu tzv. „vlastných“ baktérií, a tiež preto, že je to pre mamičku aj bábätko oveľa pohodlnejšie. Pri dochádzaní do plaveckého klubu môže mať bábätko problém zvyknúť si na cudzie prostredie a neprimerane chlórovaná voda neprospieva dýchacím cestám bábätka. Deti ešte nemajú plne vyvinutú imunitu a tiež nie sú plne očkované. Sú teda potenciálne vystavené rôznym infekčným chorobám.

Doma vo vlastnej vani si môže bábätko bez stresu osvojiť základné plavecké zručnosti, postupne si privyknúť na nižšiu teplotu vody a okolo 6 – 7 mesiaca, keď už vaňa pomaly prestáva stačiť, prejsť do bazéna.

Markéta: Za ako dlho si mamička osvojí manipuláciu s dieťaťom vo vani?

Vanda: Na každej hodine učím rodičov niečo iné. Cviky sú úmerné veku a zručnostiam bábätka. Za prvú hodinu sa rodičia naučia, ako s bábätkom vo vode manipulovať, a naučia sa prvé štyri cviky. Už po prvej lekcii sú všetci schopní s bábätkom do ďalšej lekcie plávať sami. Na ďalšej hodine všetko prekontrolujem, pokračujeme ďalej a pridávame nové úchopy a cviky. Potrebné množstvo návštev je individuálna záležitosť a odvíja sa od potrieb bábätka alebo mamičky. S niektorými rodinami som sa videla možno len trikrát a s niektorými dokonca aj viac ako desaťkrát. Väčšinou sa však po 5 až 6 lekciách rodičia stávajú odborníkmi (smiech).

Markéta: Teraz trochu zmeníme tému. Veľmi ma zaujalo, že si si prešla popôrodnou depresiou a otvorene o tom hovoríš. Mám pocit, že to je téma, ktorá sa týka čoraz viac mamičiek. Čo si myslíš, že to spôsobuje?

Vanda: Na začiatku som sa už zmieňovala o vykorenenosti a nepripravenosti na to byť matkou. Koľko rodičiek má s bábätkom nejaké skúsenosti pred vlastným pôrodom? Väčšinou nemajú žiadne. Kurzy pred pôrodom sú síce fajn, ale rozhodne nás na rodičovstvo nepripravia. Také občasné postrážení bábätka sestre alebo susedke, ktorá si odbehla zavesiť bielizeň, ako to bývalo kedysi, by nás vyškolilo lepšie. A tak si domov prinesieme vlastné dieťa a doslova naň zazeráme. Bojíme sa ho dotknúť, stresujeme sa, že zaplače a niečo bude chcieť. A budeme vôbec vedieť čo? Namiesto užívania si materstva sa bojíme, neveríme si a často sa desíme toho, čo príde. Zámerne spomínam slovo neveríme si. My sa totiž ani nepočúvame, prestali sme. Počúvame internet a knihu Péče o dítě, ktorú napísal cudzí muž. Naša vnútorná intuícia a materinské pudy sú pochované hlboko v nás a ak ich nenaštartuje pôrod, ktorý často býva vedený pomocou chemických prípravkov, ktoré nedovolia prirodzenému vyplavovaniu hormónov, sme stratené.

Markéta: Ako sa spoznajú prvé príznaky popôrodnej depresie a čo sa s tým dá robiť?

Vanda: Po pôrode prechádza žena veľkou zmenou hormónov, ktoré spôsobujú rôzne stavy, od blaženosti, šťastia až po melanchóliu a plačlivosť. To všetko je normálne, ak to trvá určitý čas. Najkritickejší je 6. deň po pôrode. Takýmto stavom sa hovorí popôrodné blues a malo by spontánne zmiznúť do 12. dňa. Keď tento stav trvá viac ako dva týždne, môže prejsť do popôrodnej depresie. Tá sa väčšinou objavuje 3 – 4 týždne po pôrode a ak žena nevyhľadá pomoc, trvá zhruba do ôsmich mesiacov veku dieťaťa. Okolie mamičky či žena sama by mala zbystriť pozornosť v prípade, že má sluchové halucinácie, bredí, má abnormálny strach o dieťa, premýšľa o samovražde alebo ju bábätko privádza na myšlienky, že by mu ublížila. Takéto stavy sa nazývajú popôrodná psychóza, alebo tzv. laktačná psychóza.

Ja osobne som si priniesla prvé dieťatko z pôrodnice a snažila som sa oň starať, ako najlepšie som mohla. Ale nebola som to ja. Vedela som, čo robiť, a robila som to dokonale, a to možno tiež bola tá chyba. Nespala som, sterilizovala som, žehlila som, upratovala som... Únava sa zvyšovala a pocit, že to nezvládam, začal vládnuť. V úplnom vyčerpaní som hľadela do postieľky na svoje dieťa a hovorila si „hm, dieťa“. V tej chvíli sa mi v hlave rozsvietilo a ja som si povedala, že to predsa takto nemôže byť, a vyhľadala som odbornú pomoc.

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že je potrebné zdieľať svoje pocity a nehanbiť sa za ne! Ženy tieto stavy vnímajú ako osobné zlyhanie a zo strachu z odsúdenia sa o nich boja hovoriť. A tak sa často stáva, že si okolie problému včas nevšimne. Čím skôr sa tento problém začne riešiť, tým skôr sa vyrieši. Dôležité je vedieť si povedať o pomoc s domácnosťou. Okolie by malo zabezpečiť, aby mamička mala veľa spánku, pravidelné jedlo, chodila von s inými mamičkami a skrátka mala aj nejaký čas pre seba. Pamätajte si, dokonalá matka neexistuje.

Markéta: A otázka na záver. Ako všeobecne vnímaš materstvo? Čím ťa obohacuje?

Vanda: Bude to znieť ako klišé, ale ak materstvo v sebe nájdeme, tak je to tá najkrajšia vec, čo môže ženu stretnúť. Mňa osobne veľmi zmenilo, urobilo zo mňa lepšieho človeka a neustále ma posúva ďalej.

Vanda, ďakujem veľmi pekne za rozhovor a teším sa na ďalšie príspevky od teba. Ak sa chcete o Vande a jej práci dozvedieť viac, navštívte stránky www.vanickovani.cz a môžete sa tešiť na ďalšie články, ktoré vám na stránkach ProMaminky.cz prinesieme.

Užitočné zdroje na Slovensku

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Ďalšie z rubriky Mama

Celá rubrika

Číta sa k fáze Plánovanie bábätka

611 článkov pre rovnaké obdobie, naprieč rubrikami.

Na PreMaminky.sk nájdete 1 098 článkov.

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.