Spievajúci trstinový chrastík

Bol raz jeden kráľ, ktorý mal prekrásnu dcéru, a ten sa rozhodol, že ju dá za manželku tomu, kto chytí a privedie na zámok z blízkeho lesa divokú sviňu s dvanástimi prasiatkami. Ale nebola to len tak obyčajná svinka; táto pripravila o život nemálo mladých kniežat a grófov, všetkých rozsápala a roztrhala a pošliapala, a teraz už nebolo v kráľovstve nikoho, kto by sa na takéto kráľovské námluvy hrnul. Až sa o tom dopočuli traja bratia a chytila ich chuť, aby kvôli princeznej riskovali život.
Najprv sa vybral na námluvy ten najstarší. Museli mu na cestu upiecť medový koláč, ktorý bol veľký ako koleso od voza. Keď si okolo poludnia z toho koláča odhryzoval, prišiel k nemu starý žobrák a prosil:
„Daj mi tiež kúsok, som hladný.“
„Ber sa, darebák!“ zreval tento. „Pre teba nepiekli!“ A bolo to! Žobrák s dlhým nosom odišiel. Keď najstarší brat dorazil do lesa, kde prebývala svina, rozprestrel tam sieť a vyliezol na strom. Vtom sa prihnala svina, prebehla tou sieťou skrz naskrz, akoby to bola len pavučina, a bola preč. Keď najstarší videl, že jeho lov vyšiel nazmar, zliezol zo stromu a išiel domov.
Teraz prišiel rad na toho prostredného. Tomu upiekli na cestu koláč z bielej múky veľký ako misa na zemiaky. Keď si okolo poludnia z toho koláča odhryzoval, prišiel k nemu starý žobrák a prosil:
„Daj mi tiež kúsok, som hladný.“
„Zbaľ sa, ty budižkničomu!“ zreval aj tento. „Pre teba nepiekli!“ A bolo to! Žobrák s dlhým nosom odišiel. Keď prostredný brat dorazil do lesa, kde prebývala svina, rozprestrel tam sieť a vyliezol na strom. Vtom sa prihnala svina, prebehla tou sieťou skrz naskrz, akoby to bola len pavučina, a bola preč. Keď prostredný videl, že aj jeho lov vyšiel nazmar, zliezol zo stromu a išiel domov.
Teraz sa chcel vydať na skúsenosti ten najmladší:
„Ja tú sviňu chytím!“ Vtedy sa mu starší bratia smiali a povedali:
„Ty úbožiak, ty nechytíš ani mačku a trúfaš si na divokú sviňu?!“ Ale najmladší nedal inak, že pôjde, a tak mu na cestu upiekli koláč z popola veľký ako dlaň. Keď si okolo poludnia z toho koláča odhryzoval, prišiel k nemu starý žobrák a prosil:
„Daj mi tiež kúsok, som hladný.“
„Len si vezmi,“ povedal chlapec a podal mu koláč, „ale je to len koláč z popola.“
Starec si ho však nechal chutiť, a keď chcel ísť chlapec ďalej, povedal mu:
„Tvoji bratia ma nechali hladovať, preto nemohli sviňu chytiť, ale keďže si ma ty nasýtil, pomôžem ti. Vezmi si tento hodvábny povraz, a keď budeš v lese, zavolaj: Barka! Barka! Svina hneď pribehne aj so svojimi dvanástimi prasiatkami. Obviaž jej povraz okolo krku a ona pôjde za tebou, kam len budeš chcieť!“
Tak to chlapec urobil a stalo sa, ako starec povedal. Keďže už bol večer, zaviedol sviňu s prasiatkami najprv domov, kde jej zložil povraz, zatvoril ju do chlievika a išiel spať. Jeho bratov zatiaľ zožierala veľká závisť, pretože mu princeznú nepriali. Keď sa teda najmladší na druhý deň vybral ku kráľovi, aby mu priniesol dobrú správu, že sviňu aj prasiatka chytil, jeho bratia mu cestou striehli, prepadli ho a zabili. Potom vykopali hrob a svojho brata zahrabali. Doma sa hrnuli do chlievika, aby sviňu s prasiatkami zaviedli ku kráľovi, ale svini, ktorá nemala na krku hodvábny povraz, sa vrátila jej veľká divokosť a sila, vyrazila z chlievika a utiekla aj s prasiatkami späť do lesa. Vtedy bratia pochopili, že princeznú nedostanú, tak nikomu nič nepovedali a svoj zlý skutok udržali v tajnosti.
Na hrobe zavraždeného chlapca vyrástla krásna trstina, z ktorej si jedného dňa kráľovský ovčiar urobil píšťalku, a keď na ňu prvý raz zapískal, dala sa trstina do spevu:
„Počúvaj, ovčiar pekný, akú pieseň ti zaspievam!“ a vyspievala celý ten smutný príbeh, ako jeden chytil sviňu, ako ho bratia zabili, ako ho zakopali a v lese nechali a to všetko kvôli svini. Keď to ovčiar počul, bežal s píšťalkou rovno ku kráľovi.
Kráľ vzal píšťalku a zadul a vtom sa trstina rozospievala:
„Počúvaj, kráľu mocný, akú pieseň ti zaspievam!“ a spievala presmutnú pesničku o jednom, ako chytil sviňu, ako ho bratia zabili, ako ho zakopali a v lese nechali a to všetko kvôli svini. Kráľ hneď prikázal, aby sa zhromaždili všetci ľudia v jeho ríši a každý zadul. Tak to urobili všetci po rade a trstina každého oslovila menom a potom mu zaspievala tú smutnú pesničku o jednom, ako chytil sviňu, ako ho bratia zabili, ako ho zakopali a v lese nechali a to všetko kvôli svini. Nakoniec prišiel rad aj na oboch bratov.
Keď zadul ten prvý, dala sa trstina do spevu:
„Počúvaj, brat milý, ty, ktorý si ma zabil, akú pieseň ti zaspievam!“ A spievala, ako jedného zabil, v lese nechal a to všetko kvôli svini. Teraz musel vziať píšťalu aj ten druhý a tá sa dala do spevu:
„Počúvaj, brat milý, ty, ktorý si ma zakopal, akú pieseň ti zaspievam!“ A spievala, ako jedného zakopal, v lese nechal a to všetko kvôli svini. Kráľ dal oboch bratov zadržať a odviesť pred súd, kde svoj zločin priznali a boli obesení.
Už sa však nikdy nenašiel nikto, kto by skúšal tú divokú sviňu chytiť, a tak musel pyšný kráľ prizerať sa, ako krása jeho dcéry nakoniec márne uvädla.