Skúška dospelosti

Kim a Many boli dvaja malí hrošíci kamaráti. Narodili sa obaja v máji minulého roka a čoskoro spolu oslávia prvé narodeniny. Ich bežný deň vyzerá asi takto: Ráno nejaká tá rastlinka do bruška, potom celé dopoludnie šantiť až do obeda. Po obede chvíľa otcovského vyučovania a prípravy na hrošiu dospelosť, po nej ďalšie zábavy a hranie až do večera. Kim a Many sú obzvlášť veselí, čo nie je pre hrochy typické. Hrochy bývajú často zle naladené a hocičo ich vyvedie z miery. Dokonca si ich všimol aj vodca ich stáda, statný hroch Grandy. Raz, keď sa hrali na naháňačku a Many do Grandyho nechtiac vrazil, zlostne na dvoch kamarátov zareval: „Šibali, správajte sa už ako poriadne hrochy! Veď sa uvidíme na skúške dospelosti.“ Áno, naši hrdinovia o hrošej skúške dospelosti vedeli. Každý hroch musí v deň svojich prvých narodenín túto skúšku zložiť: Pred celým stádom musí hroch vydržať pod vodou tak dlho, kým iný hroch neobehne celé jazero. Kto skúšku nezloží, je vyhnaný zo stáda a musí ísť svojou cestou. Keby totiž zostal, mohol by ohroziť ostatných členov svojho stáda, keby na nich upozornil lovcov svojou hlavou nad vodou.

Many sa Grandyho poznámke len ušklbol a bežal ďalej. Kim však posmutnel a hovorí: „Všetky mláďatá v mojom veku už vedia pod vodou vydržať, len ja mám strach.“ Many mal Kima ľúto. Bežali spolu k jazeru a Kim skúšal vydržať pod vodou, ako najdlhšie dokázal, ale nikdy nevydržal dlhšie, než Many obehol polovicu jazera. Obaja kamaráti nakoniec sedeli pri jazere a rozmýšľali, čo by sa s tým dalo robiť. Skúška dospelosti je o týždeň, veľa času už nezostáva. Dlho na nič nemohli prísť a začalo sa stmievať, preto sa dohodli, že budú obaja ešte rozmýšľať sami doma, možno im niečo napadne. Na druhý deň sa Many s Kimom hrali na schovávačku, keď Many vybehol z kríkov s bambusovým steblom. „Niečo ma napadlo,“ volal na Kima. Bežali spolu k jazeru a medzitým Many Kimovi vysvetlil, aký že to má skvelý nápad. Vliezol do vody, ponoril sa, ale len tak hlboko, aby kúsok stebla čnel z vody. Za chvíľku sa vynoril nadšený: „Funguje to, naschvál si to môžeš skúsiť.“ Kim fintu s dutým steblom vyskúšal a celý sa rozžiaril radosťou. „Naozaj, vzduch z bambusu mi stačí. Teraz už zostáva len vymyslieť, ako to urobiť, aby si steblo nikto nevšimol.“ Skúšali všelijaké fígle, farbili steblo hlinou a Kim trénoval, do akej hĺbky sa musí ponoriť, aby zo stebla čnel len naozaj malý kúsok. So steblom sa Kim vo vode cítil úplne bezpečne, ako keby sa v nej narodil.

Deň pred veľkou skúškou začal byť Kim znova trochu nesvoj. „Čo ak si steblo niekto všimne?“ „Čo ak to zrazu nebude fungovať?“ O svojich obavách povedal Manymu, ten sa však nenechal strachom Kima uniesť. „Uvidíš, že to obaja zvládneme. A ak chceš, pôjdeme si to ešte naposledy skúsiť na jazero, aby si mal skutočnú istotu.“ Kim súhlasil, a tak sa spolu vybrali k jazeru. Sotva k jazeru prichádzali, začuli od stáda poplašný signál, ktorý označuje príchod lovcov. Jazero bolo od stáda pomerne ďaleko, dvaja kamaráti vedeli, že sa do skrýše pre hrošie mláďatá nedostanú včas. To už k jazeru pribiehali dospelé hrochy zo stáda. Keď Grandy mladých uvidel, od zlosti celý očervenel: „Čo tu robíte? Ako to, že nie ste s ostatnými mláďatami? Teraz vám neostáva nič iné, len vydržať s nami pod vodou.“ Kimovi od ľaku vypadlo steblo z tlamy rovno kamsi do vody, už ho nestihol zachytiť. „Čo teraz? Čo si len počnem?“ hovorí Manymu, od strachu sa celý trasie. Many však už nestihol nič povedať, len Kima chytil za labu a spoločne sa schovali pod vodu. Lovci boli pri jazere hneď, ako sa za hrochmi upokojila hladina. Kim mal taký strach, že prezradí seba aj ostatných, že úplne zabudol, že pod vodou dlho vydržať nevie. Kým si to uvedomil, lovci odišli a hrochy mohli zasa vyplávať nad hladinu.

Many s Kimom sa tešili ako nikdy predtým. Grandy k nim prišiel a hovorí: „Nahnali ste mi poriadny strach. Vidím však, že som vôbec nemusel mať obavy. Vy dvaja ste už skoro dospelé hrochy a zajtrajšia skúška bude pre vás hračka. Nabudúce sa však pokúste toľko neriskovať, myslite aj na ostatných členov stáda.“ Kim a Many si vzali Grandyho slová k srdcu a snažili sa už vždy držať bližšie pri stáde. Obaja zložili skúšku dospelosti bez jediného zaváhania. Kim vlastne prekonal strach ešte väčším strachom. Vydržať pod vodou by dokázal už skôr, sám sebe však nahovoril, že to nezvládne. A tak je svojim nepriateľom-lovcom vďačný za to, že môže zostať vo svojom rodnom stáde.