Traja tovariši

Kde bolo, tam bolo, žili raz traja tovariši a tí sa dohodli, že spolu pôjdu do sveta, vždy si spoločne nájdu prácu a nikdy sa nerozdelia. Nejaký čas to fungovalo, ale potom nastal veľký nedostatok práce a žiadnu spoločnú nemohli nájsť a už to vyzeralo, že sa ich cesty budú musieť rozdeliť. Vandrovali ďalej a cestou premýšľali, čo si počnú, keď tu stretli bohato oblečeného pána, ktorý im povedal, že ich najme do služby a ak presne splnia jeho pokyny, budú potom žiť do konca svojich dní v hojnosti. Takej ponuke sa tovariši čudovali a pýtali sa, koľko ich to bude stáť a či tým neutrpí ich duša v božej milosti, veď dobre vidia, že pán má namiesto nohy konské kopyto. Diabol sa však len usmial a povedal, že ich duše peklo nežiada, že má políčené na inú, jej čas sa naplnil a on ju musí zaviesť do pekla. Tak nakoniec tovariši so službou súhlasili, pán ich zaviazal, že po celý čas nesmú hovoriť nič iné než tieto tri vety:
1) „My všetci traja“
2) „pre peniaze“
3) „to je pravda“
Tak všetko dohodli a od diabla prevzali peniaze na začiatok.
Ďalej už putovali veselo, až došli do mesta, kde si našli hostinec. Hneď k nim pribehol hostinský, ktorý už na pohľad vyzeral ako poriadny skupáň a podšívka, a pýtal sa, či budú páni jesť. Prvý tovariš povedal:
„My všetci traja!“ a druhý:
„Pre peniaze!“ a tretí:
„To je pravda!“
Tak im predložili veľa chutného jedla a pitia, a keď im hostinský doniesol účet a oni na jeho otázky odpovedali rovnako a zaplatili trikrát, zaradoval sa, že do jeho hostinca zavítali takí skvelí hostia. A keď sa ostatní hostia na tých troch pýtali, či nie sú blázni, povedal im, že múdri asi veľmi nebudú. Ale tovariši si z ľudských rečí nič nerobili, v hostinci sa ubytovali a nikto ich nepočul hovoriť nič iné než len tie tri vety. Veď oni sami mali oči otvorené a všetko pozorne sledovali.
Jedného dňa zavítal do hostinca bohatý kupec a keď videl, že v hostinci sú traja blázni zvláštnych spôsobov, zavolal si hostinského a do opatery mu zveril svoju hotovosť, aby ho v noci tí hlupáci neokradli. Zamyslený hostinský niesol ťažký vrecúšok plný zlata do svojej izby, a keď hostí uložil na spánok a pre bohatého kupca pripravil vlastnú komoru, nastala polnoc a všetko stíchlo v spánku, vtedy vstal a prebudil svoju ženu. Vzali sekeru, potajomky sa vkradli do komory a spiaceho kupca ubili na smrť, potom ho nechali ležať na lôžku v mláke krvi a išli opäť spať.
Ráno však nastalo božie dopustenie a podozrenie okamžite padlo na tých troch hlupákov, a keď sa ich pýtali, či kupca zabili, tovariši, ako sľúbili, povedali jeden po druhom:
„My všetci traja!“
„Pre peniaze!“
„To je pravda!“
Tak ich hneď uvrhli do žalára, kde ich v noci navštívil diabol, aby im pripomenul ich sľub a povedal, že ak ešte jeden deň vydržia, sľúbená odmena ich nemine. A toho druhého dňa ich predviedli pred richtára, aby ich súdil, a pretože aj pred ním rovnako zarputilo tvrdili to isté, boli odsúdení na smrť. Vtedy ich schmatli katovi pacholci a vliekli k popravisku. Hostinský ako dôležitý svedok pospiechal na popravisko s nimi, aby videl ich smutný koniec na vlastné oči. Na lešení už nehybne stál majster popravca s obnaženým mečom.
Vtedy zrazu videli, ako sa blíži koč ťahaný štvorzáprahom, spod kolies mu lietali iskry a z okna viala biela vreckovka; majster popravca povedal:
„Prináša milosť!“. A naozaj z koča sa ozýval krik:
„Milosť, milosť!“ A potom z neho vystúpil diabol ako bohato oblečený pán a povedal majstrovi popravcovi, že tí traja sú nevinní, a tým trom, že teraz už môžu prehovoriť, že ich služba je u konca. Tak traja tovariši vypovedali, že vrahom je sám hostinský, ktorý stojí opodiaľ, že dôkazy nájdu v jeho pivnici, že už mnohých pripravil pre peniaze o život. Richtár poslal katových pacholkov do hostinca a tí sa naozaj o chvíľu vrátili s neblahými dôkazmi, vtedy bol hostinský sám súdený a po práve skrátený o hlavu a jeho hriešna duša prepadla peklu.
A tí traja tovariši? Tí boli za svoju službu pekla spravodlivo odmenení a až do konca života nepoznali nedostatok.