Statočný Tomáš

Bol raz jeden Tomáš. Býval s mamičkou a oteckom vo vysokom dome na okraji mesta, hneď vedľa parku. Na jar tam deti hrali guľôčky, v lete behali za loptou, na jeseň zbierali gaštany a v zime stavali snehuliakov, guľovali sa. Užili si pri tom všetkom veľa smiechu a radosti. Tomáš hral guľôčky ako majster sveta, zbieral gaštany aj pre zvieratká v lese a snehuliakovi dokázal urobiť taký krásny nos, že sa naň chodili pozerať ľudia z celej ulice a hovorili:
„Teda, to je ale šikovný chlapec.“ Len leto bolo pre Tomáša vždy neznesiteľne dlhé.
Všetky deti, a hlavne chlapci, sa nevedeli dočkať, kedy bude leto a prázdniny. Tešili sa, ako sa budú hrať v parku. Tomáš sedel doma pri okne, pozeral sa von a bolo mu smutno:
„Mamička,“ plakal, „prečo sa ja nemôžem hrať s chlapcami vonku. Veď ja by som sa neušpinil. A prišiel by som domov načas.“ prosil. A mamička si vzdychla:
„Tomáško, to nejde.“
„A prečo to nejde?“ chcel vedieť. „Inokedy ma púšťaš. Prečo teraz nie?“
A mamička z toho bola celá smutná a utrápená.
„Tomáško, vieš,“ začala vysvetľovať, „tvoje nôžky nevyrástli rovnaké. Preto nemôžeš hrať s chlapcami futbal.“
Tomáš bol z toho celý smutný. Stále si obzeral, ktorá nôžka je tá zlá. Nemal ju rád. A hneval sa na ňu, že kvôli nej musí byť doma sám. Keď bola mamička v práci, skúšal si jej topánky na podpätku. Ale v tých sa chodiť nedalo, nieto ešte kopať do lopty. Boli veľmi veľké. A vratké.
Tak veľmi si želal mať obe nohy zdravé. Až k nemu raz v noci prišiel kúzelník, čo plní detské priania. Hviezdy tú noc svietili obzvlášť silno. Kúzelník si sadol Tomášovi na posteľ a opýtal sa:
„Tak čo Ťa trápi?“ Tomáš mu všetko vyrozprával. Kúzelník si ho pozorne vypočul a potom vraví:
„Viem o tom už dávno, ale až dnes je tá správna noc pre Tvoje želanie.“ Potom položil ruku na chorú nôžku a tá bola vzápätí uzdravená.
Ráno bežal Tomáš k mamičke a rozprával jej o kúzelníkovi.
„Musíš ho nájsť.“ prosil „On ma uzdraví! Dá mi ten chýbajúci kúsok nohy a ja sa budem môcť hrať s chlapcami v parku.“
Našla mamička kúzelníka, čo uzdravuje? Našla. Nemal špicatú čiapku a kabát s hviezdami, nosil biely plášť a hovoril si doktor. Ale Tomáš dobre vedel, že je to ten jeho kúzelník. Uzdravovanie nôžky trvalo dlho a veľmi to bolelo, toľko, že si Tomáš myslel, že to už nevydrží. Ale nevzdal sa a všetko to liečenie vydržal.
Celú jar potom cvičil a trénoval ..... ani guľôčky nehral. A v lete prvýkrát vybehol za chlapcami do parku. Hral a hral, hnal loptu tam a zasa späť ..... hral veľmi dobre. Dokonca tak dobre, že si to všimol tréner miestneho futbalového mužstva a vybral si ho do tímu. A z Tomáša sa stal futbalista útočník, pretože behal zo všetkých najrýchlejšie ..... to vďaka tej uzdravenej nohe.