Sliepočka

Adelkina mama každé ráno vypúšťala z kurína sliepky. Adelka im nasypala zrno a pozbierala čerstvé vajíčka. Kým sliepky zobali, Adelka ich počítala. Sliepočiek bolo dokopy desať a jeden kohút. „Jedna, dve, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť...“ „Mamička, jedna sliepočka chýba! Je ich iba deväť!“ „Áno, máš pravdu, Adelka! Azda ju neodniesla kuna, alebo líška!“ povedala ustarane mama. A hľadali a hľadali. V kuríne nebola, do záhradky nevybehla. „Puťa, puťa!“ volala stratenú sliepočku mama aj s Adelkou. Volali, hľadali, ale stratená sliepočka nikde. „Mamička, možno iba niekde spinká. Len počkaj, ja ju nájdem!“ povedala smutne Adelka a rozplakala sa. Sliepočka akoby sa do zeme prepadla. Medzitým uplynulo niekoľko dní. Oco kúpil novú sliepočku, celú bielu. Adelka jej dala meno Júlinka.

„Kykyriký,“ kikiríka kohútik vonku na dvore a víta nový deň. Bolo ráno a Adelka sypala zrno sliepočkám a naliala im čerstvú vodu do válovu. Kým zrno pozobali, Adelka ich vždy stihla spočítať. Bolo ich aj s Júlinkou desať, tak ako to má byť. Zrazu Adelka zbystrila pozornosť. Začula z diaľky nejaký zvuk. Bolo to pípanie. „Píp, píp, píp,“ ozývalo sa odniekiaľ zo stodoly. Adelka išla za pípaním. A nechcelo sa jej veriť, čo tam hore v sene našla! Stratenú sliepočku. Ale sliepočka nebola sama, mala tam aj malé kurence! Do stodoly sa išla schovať, aby tam svoje kurence mohla v pokoji vysedieť.

Práve sa vyliahli na svet. Boli ešte mokré. Štyri žlté klbká sa tlačili mamke pod krídla. Piate bolo ešte vo vajíčku a zobáčikom si už vyklopkávalo dierku v škrupine. Podarilo sa! Konečne sa aj piate vyklubalo von! „Mama, oco, máme malé kurence! Poďte sa pozrieť na tie malé slniečka,“ radostne volala malá Adelka a rýchlo beží domov. Volala tak nahlas a bežala tak rýchlo, že všetky ostatné sliepočky prestali zobať trávičku a začali vyplašene kotkodákať. Adelka bola veľmi šťastná. Sliepočiu mamu, ktorej sa hovorí kvočka, oco zniesol zo stodoly dole. Adelka s mamou opatrne pozbierali kurence a dali ich do domčeka pre kvočky.

„Takáto sliepka sedí na vajciach tri týždne a pritom skoro vôbec nejie a nepije,“ vysvetľoval Adelke oco. A tak sa každé ráno ozývalo okrem kohútieho „kykyriký“ aj „kvok, kvok, kvok,“ to keď sliepočia mama zvolávala svoje deti. Dokážete, milé deti, spočítať všetky sliepočky aj s kohútom a kurencami? Adelka sa to čoskoro naučila a určite sa to naučíte aj vy! A nezabudnite na Júlinku!