Zvláštny vlas

Bol jeden človek, bol veľmi chudobný a mal plno detí, že ich ani uživiť nemohol. Mnohokrát už mu napadlo, aby ich jedného rána zabil, aby sa nemusel pozerať na to nešťastie, ako mu od hladu umierajú, ale žena mu v tom bránila.
Raz v noci prišlo k nemu vo sne akési dieťa a hovorí mu:
„Človeče, vidím, že si si umienil dušu svoju zahubiť a tie svoje nešťastné detičky zabiť, a viem aj, že žiješ v biede. Ráno nájdeš pod svojím podhlavníkom zrkadlo, červený závoj a vyšívanú šatku. Vezmi potajomky všetky tie tri veci, nikomu ich neukazuj a choď do toho a toho lesa. Nájdeš v ňom jednu rieku. Vydaj sa potom podľa tej rieky, kým neprídeš k jej prameňu. Tam nájdeš jednu dievku, jasnú ako slnko, s vlasmi rozpustenými cez plecia a nahú, ako keby sa práve narodila. Dávaj ale pozor, aby to s Tebou nedopadlo zle: nesmieš ani slovo prehovoriť, lebo ak prehovoríš, očarí Ťa, premení Ťa na rybu alebo niečo iné, a potom Ťa zje. A keď povie, aby si jej vo vlasoch pohľadal vši, urob to, a ako sa tak budeš prehrabávať v jej vlasoch, dávaj pozor, kým nenájdeš jeden vlas červený ako krv, vytrhni ho a uteč naspäť. Keď to tá dievka spozná a začne za Tebou utekať, hoď jej najprv vyšívanú šatku, potom závoj a nakoniec zrkadlo, a tak ju zadržíš. Potom ten vlas predaj nejakému bohatému človeku. Ale nedaj sa ošudiť, pretože ten vlas má cenu nesmierneho pokladu. Tak zbohatneš a svoje deti uživíš.“
Keď sa ten chudák prebudil, našiel pod podhlavníkom všetko, ako mu dieťa vo sne hovorilo. Hneď sa vybral do toho lesa, a keď v ňom našiel rieku, pustil sa podľa nej, išiel a išiel, kým neprišiel k prameňu.
Ako sa tak obzeral naokolo, aby sa pozrel, kde je tá dievka, uvidel ju nad jazerom, ako slnečné lúče do ihly navlieka a na vyšívacom ráme nimi vyšíva tkaninu z junáckych perčinov.
Ako tú dievku uvidel, uklonil sa jej, tá vyskočila a pýta sa ho:
„Odkiaľ si, neznámy junák?“
Ale on na to ani muk!
Znova sa ho pýtala:
„Kto si? Prečo si prišiel?“ a ešte mnoho iných vecí, ale on mlčal ako kameň a len rukami ukazoval, ako keď je nemý a hľadá pomoc.
Tu mu povedala, aby si k nej sadol na okraj jej plášťa, a len čo to urobil a sadol si, naklonila k nemu hlavu, aby jej pohľadal vši. Prehrabával sa jej vo vlasoch, ako keď jej hľadá vši, a keď našiel ten červený vlas, oddelil ho od ostatných vlasov, vytrhol ho, vyskočil z plášťa a utekal, ako najrýchlejšie mohol.
Dievka si to všimla a pustila sa úprkom za ním. A keď sa obzrel a uvidel, že ho už doháňa, hodil na cestu vyšívanú šatku, ako mu to dieťa vo sne povedalo.
A ako tá dievka uvidela šatku, zohla sa, začala si ju hneď z tej, hneď z onej strany prezerať a čudovala sa tomu vyšívaniu, kým sa od nej nevzdialil poriadny kus cesty. Potom si zastrčila šatku za ňadrá a znova za ním.
Keď uvidel, že ho zasa doháňa, hodil na zem červený závoj. Dievka si ho prezerala a čudovala sa mu, a tak sa zasa zdržala, kým sa ten úbožiak od nej nevzdialil poriadny kus cesty. Dievka sa nahnevala, hodila na zem šatku aj závoj a rýchlo sa pustila za ním.
A keď zasa ten nebožiak videl, že ho doháňa, hodil na zem zrkadlo.
Dievka pribehla k zrkadlu, ešte nikdy žiadne nevidela. Zdvihla ho, a keď v ňom uvidela seba, nevedela, že je to jej obraz, ale myslela si, že je to nejaká iná, jej podobná. I pozerala nechápavo do zrkadla, a tak sa ten človek od nej vzdialil taký kus cesty, že ho už dohnať nemohla. A keď poznala, že ho už nedobehne, vrátila sa späť, a tak sa ten človek šťastne dostal domov.
Keď sa vrátil, ukázal ten vlas žene a rozprával jej, čo sa mu všetko prihodilo. Tá sa mu začala posmievať a robiť si z neho žarty, ale on na ňu nedal a išiel do jedného mesta predať tam ten vlas.
Hneď sa okolo neho zbehlo mnoho všelijakých ľudí a kupcov: ten dával cekin, ten dával dva, a tak stále viac a stále viac, až mu už dávali sto zlatých cekinov.
Vtom sa o tom vlase dopočul aj cár. Dal si toho človeka zavolať a povedal mu, že mu za neho dá tisíc cekinov. A tak mu ten človek vlas predal.
A aký to bol vlas? Cár ho roztrhol po dĺžke od končeka ku koreniu a v ňom našiel zapísané mnoho vzácnych vecí, kedy sa čo stalo v starých časoch od počiatku sveta.
Tak ten človek zbohatol a žil spokojne so svojou ženou a deťmi.