Nevďačné kuriatko

Boli raz dedko s babkou a nemali deti. Raz im čierna sliepka vysedela kuriatko. Babka povedala:
„No dobre, budeme sa mať čím zaoberať.“ Dedko si čoskoro všimol, že z kuriatka nebude nič dobré, ale babka si nedala povedať, kuriatko vychovávala a vo všetkom mu vyhovovala.
Dedko jej domlúval, že kuriatko zje veľmi veľa pšenice.
„Veď len keby teba nezjedlo, starý,“ odbila ho babka, a kuriatko zjedlo toľko pšenice, že im nezostalo ani na koláče. A čím bolo väčšie, tým viac chcelo jesť.
Jedného dňa sedela babka smutná pri praslici a dedko vedľa nej na stoličke. Nebolo im do reči, nemali už čo jesť. Prišlo kuriatko a žiadalo, aby mu babka dala jesť.
„Všetko si nám už zjedlo,“ povedala smutne babka, „len nás ešte nezjedz!“
Hneď ako to povedala, kuriatko otvorilo zobák a zjedlo dedka so stoličkou. Zoblo druhýkrát a zjedlo babku s praslicou.
Tak sa im odslúžilo.
Potom vyšlo von a veselo si vykračovalo a kokodákalo. Stretlo práčku s putňou bielizne. Práčka sa za kuriatkom obzrela a povedala:
„Kuriatko, kuriatko, máš pekné volátko!“
Kuriatko sa zasmialo a povedalo:
„Zjedlo som dedka so stoličkou, babku s praslicou, a teba tiež zjem!“
Práčka sa zľakla, ale skôr než pomyslela na útek, kuriatko ju zjedlo.
Kuriatko išlo svojou cestou, veselo si vykračovalo a kokodákalo. Stretlo pluk vojakov. Vojaci sa mu čudovali a povedali:
„Kuriatko, kuriatko, máš pekné volátko!“
Kuriatko sa zasmialo a povedalo:
„Prečoby som nemalo, veď som sa najedlo! Zjedlo som dedka so stoličkou, babku s praslicou, práčku s putňou, a vás tiež zjem!“
Vojaci si mysleli, že je to žart, ale kým sa nazdali, kuriatko ich pozobalo ako pšenicu.
Kuriatko išlo svojou cestou, veselo si vykračovalo a kokodákalo.
Stretlo kocúra. Kocúr po ňom zďaleka žmurkol očami, a keď došiel k nemu, povedal ako tí ostatní:
„Kuriatko, kuriatko, máš pekné volátko!“
Kuriatko sa zasmialo a povedalo:
„Prečoby som nemalo, keď som sa najedlo. Zjedlo som dedka so stoličkou, babku s praslicou, práčku s putňou, pluk vojakov, a teba tiež zjem!“
Kým sa kocúr nazdal, bol vo volati. Ale vedel si pomôcť. Rozškriabal kuriatku vole a vyliezol von. Za ním vymaršoval pluk vojakov, vyliezla práčka s putňou, za ňou babka s praslicou a nakoniec dedko so stoličkou. Práčka išla prať, vojaci išli cvičiť, babka s dedkom domov.
Kocúr si od nich vyprosil, aby mu dovolili kuriatko zožrať za to, že ich vyslobodil. Obaja radi súhlasili a kocúr si tak pochutil, že si dlho oblizoval fúzy.