Divé husi

V malej dedine žili otecko s mamičkou a mali dve deti, Mašenku a Vaňušku. Raz sa rodičia chystali do mesta na trh a povedali:
„Si už veľká, Máša, tak nerob hlúposti, nikam nechoď a dávaj pozor na bratčeka. My vám z jarmoku prinesieme niečo pekné.“
Odišli. Máša posadila bratčeka na trávu pod oknom a bežala na náves hrať sa s kamarátkami.
Naraz, kde sa vzali, tu sa vzali, priletely divé husi, chytily Vaňušku a odniesly ho.
Máša sa vrátila, pozerá, pozerá, ale bratčeka nikde.
Dala sa do nárekov, pobehovala sem a tam, ale po Vaňuškovi ani stopy. Márne kričala, márne ho volala, neozýval sa. Rozplakala sa, ale slzami sa v nešťastí nič nespraví. Všetko sa stalo len jej vinou, len ona musí bratčeka nájsť.
Rozbehla sa do polí, obzerala sa na všetky strany. A ako sa obzerala, zazrela v diaľke divé husi. Mihly sa oblohou ako tieň a zmizly za čiernym lesom.
Máša si hneď domyslela, že Vaňušku mohly odniesť len ony, a chcela ich dobehnúť.
Bežala, bežala, a zrazu pozerá, uprostred planiny stojí hlinená pec.
„Hlinená pec, hlinená pec, po bratčeka idem, povedz, povedz, kam letely divé husi?“
„Prilož do mňa pár polienok a ja ti to poviem,“ povedala pec.
Máša rýchlo naštiepala drevo a hodila ho do pece.
Pec jej ukázala, na ktorú stranu sa má dať.
Máša bežala, bežala, a zrazu pozerá, uprostred lúky rastie jabloňka tak obsypaná červenými jabĺčkami, že sa jej konáre pod tou ťarchou až k zemi nakláňajú. Máša ju poprosila:
„Jabloňka, jabloňka, po bratčeka idem, povedz, povedz, kam letely divé husi?“
„Striasni mi jabĺčka, už sotva stojím, ako mám konáre prehnuté.“
Máša striasla jabĺčka, jabloň zdvihla konáre, narovnala si lístky a ukázala Máši, na ktorú stranu sa má dať.
Máša bežala, bežala, a zrazu pozerá, uprostred doliny tečie mliečna riečka s brehmi z tvarohu. Máša ju poprosila:
„Mliečna riečka, mliečna riečka, po bratčeka idem, povedz, povedz, kam letely divé husi?“
„Spadol do mňa kameň, môj prúd prehradil, moje mlieko cez neho nepretečie,“ odpovedala rieka. „Keď ten kameň odvalíš, poviem ti, kde máš hľadať divé husi.“
Máša odlomila veľkú vetvu, odvalila kameň, rieka zabublala a poradila Máši, ktorou stranou sa má dať, kde má hľadať divé husi.
Máša bežala, bežala, až dobehla k nepreniknuteľnému lesu. Zastavila sa na jeho okraji, nevedela, kadiaľ ďalej, čo si počať. Pozerá, pod pníčkom sedí ježko.
„Ježko, ježko, po bratčeka idem, nevidel si, kam letely divé husi?“ A ježko vraví:
„Pozeraj, kam sa kotúľam, a choď za mnou!“
A hneď sa schúlil do klbka a kotúľal sa a kľučkoval medzi smrečkami a brezami. Kotúľal sa, kotúľal, až sa dokotúľal k chalúpke na kuracích nôžkach. Máša sa obzrela a čo nevidela! V chalúpke sedí Baba Jaga, prieda a pri prahu sa batoľa Vaňuška a hrá sa so zlatými jabĺčkami.
Máša sa potajomky prikradla k chalúpke, chytila bratčeka do náručia a hybaj s ním domov.
Za chvíľku vyzrela Baba Jaga z okna. Vaňuška bol preč. Okamžite začala zvolávať divé husi:
„Divé husi, v let sa dajte, pacholíčka zlapajte a ku mne ho priveďte!“
Divé husi zamávaly krídlami, zagágaly a rozletely sa.
A Máša beží, nesie bratčeka v náručí, už sa sotva na nohách drží. Obzrela sa a uvidela divé husi. Čo teraz? Rozbehla sa k mliečnej riečke s tvarohovými brehmi. A divé husi mávajú krídlami, gágajú stále bližšie, už-už ju dobehnú.
„Riečka, riečka, ukry nás!“ prosila Máša.
A riečka ich oboch ukryla, našla im úkryt pod previsnutým brehom.
Divé husi ich nevidely a preletely. Máša vyšla z úkrytu, pekne riečke poďakovala a bežala ďalej. Lenže divé husi ju zazrely, obrátily sa a letely rovno proti nej.
Máša sa rozbehla k jabloni.
„Jabloňka, jabloňka, ukry nás!“
A jabloňka ich oboch ukryla, konármi ich objala, lístočkami ich prikryla. Divé husi zakrúžily nad lúkou, a keď nikoho nevidely, letely ďalej.
Máša vyšla z úkrytu, pekne jabloňke poďakovala a dala sa znova do behu.
Beží, beží, nesie bratčeka v náručí, k domovu už majú na skok. Ale divé husi ju znova zazrely a znova za ňou! Gágaly, dorážaly na ňu, mávaly jej krídlami priamo nad hlavou, už-už jej Vaňušku vytrhnú z náručia. Ešte že stála nablízku hlinená pec. Máša sa k nej rozbehla.
„Hlinená pec, hlinená pec, ukry nás!“
A pec ich oboch ukryla, vpustila ich dovnútra a zavrela za nimi dvierka.
Divé husi sa zniesly na pec, chcely dvierka otvoriť, ale kdeže, nešlo to. Snažily sa dostať do pece komínom, ale márne, len si zašpinily krídla od sadzí. Lietaly okolo, krúžily, gágaly, kričaly, nič im to nebolo platné, musely sa vrátiť k Babe Jage naprázdno.
Máša vyliezla s Vaňuškou z pece von a uháňala domov, len sa jej za pätami prášilo.
Dobehla do chalupy, umyla bratčeka, učesala ho, posadila ho na lavicu a sadla si vedľa neho.
A v tej chvíli sa vrátili otec s mamou z jarmoku, obe deti pohladkali a dali im po darčeku.