Najväčšie kuriatko na svete

Vypočujte si rozprávku o hladnom kuriatku.
Boli raz starý otec a stará mama. Deti sa im rozišli po svete, a tak žili sami a bolo im smutno. Keď im raz čierna sliepka vysedela čierne kuriatko, stará mama povedala:
„Dedko, vieš čo? Nechajme si ho, aspoň sa budeme mať o čo starať a čas nám bude ubiehať veselšie.“ „No, ako myslíš, stará mama.“
Sypala mu to najlepšie proso a pšenicu, opatrovala ho a kuriatko za ňou všade behalo ako psík a pískalo:

„Nikde nič,
daj mi viac!
Nikde nič,
daj mi viac!“

Starý otec čoskoro spoznal, že v kuriatku je málo dobrého, a prehováral starú mamu, nech ho dajú preč. Ale stará mama si naň už zvykla a nedala si povedať. Kuriatko rástlo a rástlo, už bolo veľké ako bochník, potom ako putňa, potom už ako voz. Keď zhltlo starému otcovi a starej mame posledné vrece pšenice, nezostala im ani hrsť na placky. Starý otec sedel na stoličke a stará mama priadla na praslici a nebolo im do reči. Kuriatko strčilo hlavu do izby a pískalo:
„Nikde nič, daj mi viac! Nikde nič, daj mi viac!“ Starý otec odsekol:
„Nič nemáme, všetko si nám zjedlo! Teraz už zostáva len, aby si zjedlo aj nás!“
Len čo to povedal, kuriatko skočilo a zobk! Otvorilo zobák a prehltlo starého otca aj so stoličkou. Kým sa stará mama spamätala z ľaku, kuriatko zobko druhý raz a prehltlo aj ju s praslicou.
Potom vyšlo na priestranstvo v strede dediny, pyšne si vykračovalo, vypínalo krk a kvokotalo. Stretla ho práčka, niesla putňu bielizne k potoku a povedala:

„Kuriatko, kuriatko,
máš pekné hrvoľatko!“
Kuriatko sa zasmialo a kvokotalo:
„Ako by som nemalo?
Zhltlo som vrece s pšenicou,
dedka so stolicou,
babku s praslicou a Teba tiež zjem!“

Práčka sa zľakla, ale kým stihla vziať nohy na plecia, kuriatko zobk! Už ju malo v sebe. A išlo zasa svojou cestou a stretlo na priestranstve v strede dediny gazdu s vozom a koňmi. Gazda sa za kuriatkom obzrel a povedal:
„Kuriatko, kuriatko, máš pekné hrvoľatko!“
Kuriatko sa zastavilo, zasmialo sa a zakvokotalo:

„Ako by som nemalo?
Zhltlo som vrece s pšenicou,
dedka so stolicou,
babku s prasličkou,
práčku s putničkou a Teba tiež zjem!“

Gazda zdvihol bič, že švihne do koní a ujde, ale kuriatko zobk po ňom, už ho malo v sebe, a voz s koňmi tiež. Potom zasa vykročilo ďalej, hlavu nieslo hore a veselo si kvokotalo. Kúsok za dedinou stretlo pluk vojakov, bubeník bubnoval a trubač im trúbil do kroku. Vojaci sa čudovali takému obrovskému kuriatku, zastavili sa a hovorili:
„Kuriatko, kuriatko, máš pekné hrvoľatko!“
Kuriatko sa proti nim postavilo, zablýskalo očami a povedalo:
„Ako by som nemalo?

Zhltlo som vrece s pšenicou,
dedka so stolicou,
babku s prasličkou,
práčku s putničkou,
gazdu s vozom a koňmi a Vás tiež zjem!“

Kým vojaci nabili pušky, že naň vystrelia, kuriatko skočilo medzi nich a zobk, zobk, zobk! Všetkých ich pozobalo ako zrnká maku. Ani jeden nezostal na ceste. Potom si zasa vykročilo svojou cestou, veselo si šliapalo a kvokotalo. Za humnami stretlo kocúra. Kocúr naň už z diaľky žmúril očami, oblizoval sa, a keď k nemu kuriatko došlo, povedal:
„Kuriatko, kuriatko, máš pekné hrvoľatko!“ Kuriatko sa zasmialo a zakvokotalo:

„Ako by som nemalo?
Zhltlo som vrece s pšenicou,
dedka so stolicou,
babku s prasličkou,
práčku s putničkou,
gazdu s vozom a koňmi,
pluk vojakov v poli a Teba tiež zjem!“

Kým sa milý kocúr nazdal, zobk, bol v hrvoli ako všetci pred ním. Ale vedel si pomôcť. Zaťal svoje pazúry do hrvoľa, škriabal a trhal, až kuriatku hrvoľ rozškriabal.
To bolo divadlo! Najprv vyliezol z hrvoľa kocúr a oblizoval si strapatú srsť, za ním vypochodoval pluk vojakov, bubeník bubnoval a trubač im trúbil do kroku, potom vyšiel gazda s vozom a koňmi, volal hotta a čiha a práskal bičom, potom vyšla práčka s putničkou, za ňou babka s prasličkou a naposledy dedko so svojou stoličkou. Vojaci pochodovali ďalej po ceste, gazda išiel na pole, práčka išla k potoku prať bielizeň a starý otec so starou mamou sa vrátili domov do svojej chalupy.
Za to, že ich všetkých oslobodil, dostal kocúr celé kuriatko, aby ho zjedol. Hneď sa don pustil, oblizoval si fúzy, jedol a jedol, a ak ho nezjedol, pochutnáva si naň ešte dnes.