Malilinké zvieratko – zdravotnícka rozprávka

Bolo raz jedno malilinké zvieratko, také malé, že ho ľudské oči nemohli zazrieť. Bolo ešte menšie ako zrnko prachu, ktoré vidíte vírivo poletovať v miestnosti v slnečnom lúči. A to zvieratko sa usadilo práve na takom zrnku prachu, kde bolo okolo neho ešte veľa a veľa miesta. Prach víril, zvieratko na ňom cestovalo a všetko si obzeralo. Veď práve opustilo ťažko chorého človeka, kde sa mu už nepáčilo!

„Teraz sa poobzerám po mieste, kde je veselšie,“ povedalo si a vtom buch! Zrnko prachu dopadlo na zem.

Ale to nebol koniec. Do zeme udrela loptička, zrnká prachu sa na ňu nalepili, zvieratko vyletelo s loptičkou do vzduchu, a chmat! Loptu schmatlo dievčatko. Hneď ju síce odhodilo ďalej, ale prach so zvieratkom zostal pekne v jeho dlani.

„Tu sa mi páči!“ povedalo si zvieratko, „je tu teplo, prachu a špiny dosť.“ A dobre si poobzeralo dievčatko, na ktorého dlani sedelo. Bolo veselé, hravé a usmiate.

Vtom mamička zavolala: „Jana, poď už na večeru!“ a dievčatko išlo. Ostatní už sedeli za stolom. Jana chytila do ruky chlieb, maslo a začala jesť. Ale to práve nemala robiť! Zvieratko, ktoré mala v prachu a v špine v dlani, márne volalo: „Nejedz, ešte si si neumyla ruky!!“ Ale jeho hlas nebolo počuť.

A tak naozaj došlo k tomu, že zvieratko bolo aj s chlebom zjedené. A začalo nariekať. Nie preto, že bolo zjedené, to mu nevadilo – naopak, vlhko a teplo mu robilo nesmierne dobre. Ale nariekalo: „Úbohé dievčatko, malo také červené líčka, tak sa radovalo, a to všetko teraz prestane! Ja som zárodok nákazlivej choroby, musím sa teraz usadiť v jej telíčku, a u koho sa usadím, ten začne chorľavieť.“ Tak zárodok nariekal. A už sa rozdelil na dva zárodky, tie sa rozdelili na ďalšie dva a takto to šlo veľkou rýchlosťou, že za niekoľko dní bolo zárodkov v tele niekoľko a choroba vypukla.

Dievčatko už nebolo veselé. Nehovorilo a neskackalo s deťmi. Ležalo v postieľke, malo horúčku a bolo mu veľmi zle.

Boli ste už aj vy choré, deti? Je to veľmi nepríjemné. Ale choroba nemusí byť. Keby si bola Jana pred jedlom umyla ruky, mohla byť teraz zdravá.

„A uzdravila sa Jana?“ spýtal sa Jurko pani učiteľky.

„Uzdravila, ale stálo to veľa starostlivosti mamičku aj pána doktora. A nemuselo to dopadnúť ani tak dobre.“

Ostatné deti sedeli ticho a premýšľali o zárodku choroby. Lieta azda na zrnku prachu aj okolo nich? Pani učiteľka uhádla ich myšlienky.

„Nebojte sa, u nás máme na podlahe linoleum, tam sa prach nedrží, a často ho umývame. U nás sú všetci zdraví. Zárodky šíria iba chorí ľudia, a tí sem nesmú.“

Deti sa potom rozbehli po záhrade, a už ich volajú na obed.

„Deti, kam pôjdeme najprv?“ pýta sa pani učiteľka.

„Umyť si ruky, umyť si ruky!“ volajú deti s Jurkom veselo.

„Poviete nám popoludní zase nejakú rozprávku?“ spýtal sa Jurko.

„Dobre, poviem vám rozprávku o Kašľalovi a Kýchalovi,“ povedala pani učiteľka.