Lieskova vetvička

Žil bohatý kupec a mal tri dcéry. Raz sa chystal na cestu po tovar a spýtal sa dcér, čo im má priviezť. Najstaršia poprosila o perly, prostredná prosila o prstienok, ale najmladšia povedala:
„Nič nepotrebujem, ale ak si na mňa spomenieš, prines mi lieskovú vetvičku.“ Kupec odišiel, vybavil si svoje veci, kúpil najstaršej dcére perly a prostrednej dcére prstienok.
Keď sa už vracal cez veľký les, spomenul si, že jeho najmladšia si nič iné neželala než lieskovú vetvičku. Zliezol z voza a išiel nejakú odtrhnúť. A tu videl na kríku lieskovú vetvičku, nie však obyčajnú, ale vetvičku so zlatými orieškami. Kupec si pomyslel:
„Veru, to bude darček pre moju najmladšiu dcérku!“ Ohol vetvičku a odlomil ju.
Zrazu sa odniekiaľ zjavil medveď, chytil kupca za ruku a povedal:
„Ako sa opovažuješ lámať moju vetvičku? Za to ťa zjem.“ Kupec sa zľakol a zajakával sa:
„Ja by som vetvičku nelámal, ale prosila ma o ňu najmladšia dcéra.“
Medveď povedal:
„Choď teda domov, ale pamätaj: Kto ťa doma prvý privíta, toho mi dáš.“
Kupec sľúbil a medveď ho prepustil. Kupec išiel ďalej, až prišiel domov.
A len čo vošiel na dvor, beží mu oproti jeho najmladšia a najmilšia dcéra. Kupec si spomenul, že medveďovi sľúbil toho, kto ho prvý privíta, a odpadol do mdlôb.
Potom rozprával všetko, čo sa mu prihodilo, a že musí dať najmladšiu dcéru medveďovi. Všetci zaplakali. Ale matka povedala:
„Neplačte, viem, čo urobíme. Až medveď príde po našu dcérku, pekne vystrojíme pastierovu dcéru a dáme mu ju namiesto našej.“
Raz sedeli všetci doma a tu vidia, že na dvor vchádza koč. Pozerajú sa na koč. Z koča vystúpil medveď. Medveď prišiel ku kupcovi a povedal:
„Daj mi dcéru.“
Kupec nevedel, čo na to povedať. Ale matka sa spamätala, vyparádila pastierovu dcéru a priviedla ju medveďovi. Medveď ju posadil do koča a odišiel. Len čo odišli, zareval a chcel pastierovu dcéru zjesť. Tu sa priznala, že nie je kupcova, ale pastierova. Medveď sa vrátil ku kupcovi a povedal:
„Oklamal si ma, daj mi svoju pravú dcéru!“ Zaplakali, obliekli dcéru, rozlúčili sa s ňou a dali ju medveďovi. Medveď ju posadil do koča a odišiel. Šli, šli, až prišli do veľkého lesa, kde sa zastavili. Medveď vyliezol z koča a povedal:
„Tu je náš dom, poď za mnou.“ Medveď vliezol do jamy a dievča išlo za ním. Potom otvoril veľké dvere, viedol ju do tmavej pivnice a zase povedal:
„Poď za mnou.“
Dievča sa od strachu trasilo a myslelo si, že to bude jej smrť, ale predsa len išlo za medveďom.
Zrazu čosi zarachotilo ako hrom a spravilo sa svetlo. Dievča vidí, že nie je v pivnici, ale v bohatom paláci. Všade plno svetla, hudba hrá a sviatočne vystrojení ľudia ju vítajú a pozdravujú. A neďaleko nej stojí mladý knieža. Knieža pristúpil k nej a povedal:
„Nie som medveď, ale knieža a chcem sa s tebou oženiť.“ Potom poslali po otca a matku, zvolali hostí a vystrojili svadbu.
Žili šťastne a stále opatrovali lieskovú vetvičku.