Kroužek a Proužek (1/5)

Bol raz jeden les kúsok od Police nad Metují na Ostaši. A tam, nedaleko od seba, stáli dve maličké chalúpky. Neboli iba také obyčajné. Jedna bola celá pruhovaná, iba striešku mala žltú, a tá druhá mala biele steny a červenú strechu s bielymi bodkami ako muchotrávka.

Hádajte, kto v tých chalúpkach býva. No predsa trpaslíci. Kto by aj mohol bývať v takom malom domčeku? Ten, ktorý býva v pruhovanom domčeku, sa volá Proužek. Vykračuje si vesele v pruhovaných nohaviciach a prúžkovanej čiapočke. A ten druhý? To je zasa Kroužek. Ten má nohavičky samé koliesko a čiapočku má bodkovanú, práve ako je strecha jeho domčeka.

Kroužek s Proužkem sú veľkí kamaráti. Často sa spolu hádžu pruhovanou loptou, chodia spolu pozorovať bodkované pstruhy do potoka a starajú sa o záhradku plnú farebných pruhovaných a bodkovaných kvietkov.

Trpaslíci a ich domčeky sú maličké, človek by si ich ani nevšimol, keď ide okolo. Trpaslíkom sa v ich chalúpkach žije väčšinou spokojne, len občas, keď okolo ich domčeka prejdú neporiadnici, to im potom je beda. Niekedy na domček priletel papierik od cukríka alebo sušienky, inokedy zasa vreckovka. To sa trpaslíci narobili, kým tú hrôzu dostali preč. Raz zasa niekto vylial zvyšok niečoho divného z fľaše rovno na Kroužkovu chalúpku. A čo sa to stalo! Krásne bodky na streche chalúpky, na ktoré bol Kroužek taký pyšný, sa zmyli. Kroužek bol nešťastný. Jeho pôvodne bodkovaná strecha mala na sebe len také divné vyblednuté škvrny. A čo na to Proužek? Vždy to bol kamarát. Ale čo to? Zrazu sa začal vysmievať.

„Hehe, to sú tie tvoje krásne bodky na streche. Pozri sa na moju chalúpku. Prúžky sú ako nové. A strecha stále tak veselo svieti.“

Kroužek sa mračil: „Len sa nevypínaj, keby ťa stihlo také nešťastie, tvoja chalúpka by tiež nebola taká pekná.“

„Len sa neboj, moja chalúpka je najkrajšia na svete, pretože prúžky sú lepšie než bodky. A basta.“ Trpaslíci prestali byť kamaráti. Prečo? Jednoducho preto.

A tak to išlo deň za dňom. Keď bol Proužek vonku a Kroužek vyšiel zo svojej chalúpky, Proužek sa hneď otočil chrbtom a schoval sa do domčeka. Keď sa náhodou stretli, nepovedali si AHOJ, každý sa len zamračil a rýchlo pozeral na druhú stranu.

Raz takto v zime, keď bola Proužkova chalúpka celá premrznutá, že pruhy ani neboli vidieť, a na červenú strechu Kroužkovej chalúpky napadali sem-tam veľké snehové vločky, vyzerala zasa Kroužkova strecha ako muchotrávka.

Trpaslíci práve vyšli pred domček, obaja stáli s otvorenými ústami a pozerali na tú nádheru. Potom sa na seba pozreli a maličko sa na seba usmiali.

„No, veď tie bodky sú celkom pekné,“ povedal Proužek.
„Mne sa zasa celkom páčia prúžky,“ usmial sa Kroužek.

Za chvíľu si trpaslíci rozprávali pri čajíku ako starí kamaráti. Na to, že spolu vlastne nehovoria, úplne zabudli.

„Vieš čo? Veď tie tvoje bodky na streche boli veľmi pekné. Skúsime ich namaľovať znova,“ navrhol Proužek. A dali sa do práce. Namiešali farby, namočili do nich štetce a za chvíľu vyzerala Kroužkova chalúpka zasa ako muchotrávka. To však ešte nebolo všetko.

„Veď my to môžeme dať celkom pokojne dokopy. Tá moja chalúpka by možno bola ešte krajšia, keby nebola iba pruhovaná. Skúsim okolo okien namaľovať bodky,“ navrhoval Proužek.

„Tá moja chalúpka má bodkovanú strechu, ale keby som okolo okien a dverí namaľoval prúžky, bolo by to ešte krajšie,“ tešil sa Kroužek. Zasa prišli na rad farby a štetce a za chvíľu boli obe chalúpky ešte krajšie a pestrejšie ako predtým. Trpaslíci zabudli na to, že sa niekedy škriepili. Proužek daroval svojmu kamarátovi krásny pruhovaný obrázok a ten si ho zavesil v kuchyni na stenu a tešil sa, že je tá kuchyňa teraz oveľa krajšia.

Na oplátku namaľoval bodkovaný obrázok a venoval ho Proužkovi. Ten si ho zavesil nad postieľku a bol rád, že je na svete zasa pekne, keď má zasa svojho starého kamaráta.