Kto toho nalže viac?

Celkom nedávno bola jedna slávnosť a zišlo sa tam veľa ľudí a všetci boli v bielom. Jednoducho sa tak nudili, že vymýšľali, čím sa zabaviť. No a tam jedného napadlo, že si zahrajú na to, kto bude najviac luhať. No a čo všetko teda nahovorili .....

Prvý
To ja pamätám časy, keď plešatí mali vlasy! A vôbec bolo všetko inak. Vtedy človek nemusel ani prstom pohnúť a mal sa ako v rozprávke. Vtedy som sa len tak potuloval a svet si obzeral. Čo ja som všetko nevidel! Pozriem sem, a on tu na hodvábnej nitke visí kameň a na ňom celý Rím aj s Lateránom. Pozriem tam, tam zas jeden bez nôh predbehol najrýchlejšieho koňa. Ale prišlo novonarodené osliatko, oboch predbehlo zakrátko a až pod veľkou lipou sa zastavilo. Na tej lipe rástli horúce vdolky a voňali až milo, a osliatko natiahlo svoj dlhý chobot, tým si ich podávalo do papule a ešte prikusovalo uležané rascové homôlky, ktoré tam dva zajace čerstvo uplácali labkami. A hneď vedľa bol most, nad ním sa hojdal taký starý, celkom tupý meč, ten zrazu urobil fik! a most bol na dve. Potom som videl jednu chudú starú kozu, bolo na nej loja na sto vozov, a ona vám začala mekotať a namekotala soli šesťdesiat sudov. Tak čo, neviem dosť luhať?
A ešte som videl na vlastné oči jeden pluh, a on vám orie, len to cinká a zvoní, a celkom sám, bez oráča, bez volov a koní. A videl som ročné dieťa, to dohodilo štyri mlynské kamene z Rezna až do Trevíru a z Trevíru do Štrasburgu. Tam práve jeden jastrab preplával pod vodou Rýn a vyliezol na breh celkom suchý, ani pierko nemal zmočené. Ale to stále nie je všetko. Počul som, ako sa ryby navzájom dali do krikotu a robili taký krik a hluk, že doliehal až k nebesiam. A sladký med sa tiež rozdováral, on vám tiekol ako voda z jednej hlbokej doliny hore na vysoké skaliská. Pane, to boli veci, čo som ja videl na vlastné oči!
Tak som videl aj dvoch havranov, ako kosia lúku, každý mal kamzičiu štetku na klobúku. A aj dvoch komárov, ako stavajú most ..... už mali urobené dosť, bolo to až na nevieru, celého pol piliera. A dva holúbky tam roztrhali vlka, dve kravy priviedli na svet pár kozliat, a najlepšie bolo, ako spolu dve žaby cepmi mlátili a pekne krásne presievali obilie.
A videl som dve myši, ako svätia biskupa, a dve biele mačky, ako medveďovi z jazyka vyťahujú bročky, za chvíľku ich mali plný trakáč a cvrček im to viezol na jarmok. Potom sa cvalom prihnal slimák, vystrčil rožky a v tom okamihu zabil dvoch divokých levov. Pane, to bol hrdina!
A bol tam holič, ten oholil plnovous jednej slečinke. A dve dojčatá prikazovali matke, nech mlčí.
Potom som ešte videl dva chrty, ako vytiahli z rieky mlyn, ten hneď začal klepotať, a jedna stará herka, čo bola pri tom, povedala, že mali dobrý nápad. Vedľa na dvore štyri kone mlátili zo sena žito, drili sa, až mi ich bolo ľúto. A boli tam dve kozy, tie kúrili pec, a krava červienka sadila do pece chlieb. V tom priletela strakatá sliepočka bez krídel a zakikiríkala:
„Kykvriký, kto túto rozprávku rozprával, dostane koláč a pôjde ďalej, kykyriký!“

Druhý
Tak ja vám tiež niečo poviem. Ja som videl lietať dve pečené sliepky, leteli rýchlo ako šípky, a keďže uleteli z misy, zostali obrátené bruchom k nebu, chrbtom k peklu a stále tak vo vzduchu visia. No, to nič, ja som im šeptom zakýval, a ony ma odniesli k Rýnu, aby som si umyl z topánok špinu. A čo tam nevidím: cez vodu ku mne pláva mlynský kameň a vedľa neho kovadlina, obaja pekne pomaličky a tichučko ako pena.
Bolo to takto na turíce, o svätom Duchu, ja idem, obzriem sa a buch ho, už ležím na ľade a vedľa mňa na ľadovej stolici sedí žabka rosnička a prehĺta radlicu. No, na Rýne sa dejú veci!
To tam boli traja chlapíci a chceli si chytiť zajaca. Chodili o barlách a na chodúľoch, jeden bol hluchý, druhý slepý, tretí nemý a ten štvrtý na obe nohy chromý. A viete, ako to dokázali? Ten slepý prvý uvidel zajaca uháňať cez pole, nemý zavolal na hluchého:
„Hrr naňho!“ ale chromý ich všetkých predbehol, len sa mihol a už držal ušiaka za kožuch.
Alebo zas iní traja tam chceli plávať bez vesiel po suchej zemi. Napli si plachty po vetre a plávali cez polia, lány do diaľky. Ale ako plávali cez vysoký kopec, tam sa utopili a bol plávaniu koniec.
A v hustom lese mal jeden rak pekný suchý brloh pekne na slniečku, a jeden zajac sa mu tam chcel nasťahovať. Bola z toho bitka a dopadla zle pre ušiaka: ten rak mu vyprášil frak a hnal ho stále preč, až sa ušiak z kopčeka kotúľal ako loptička.
A pod kopcom rástla sklenená tráva, v tej stál tvarohový dom zamknutý na kľúčik, a vysoko na streche ležala krava na blšej koži, v papuli mala ružu a spievala ako slávik. Hovorím si: Na moju dušu, ako jej to pristane, tej krave, tá ruža aj tá blšia koža. Však aj pozerá, kto môže, naťahuje uši a všetci ten slávičí bukot a kravský tlkot počúvajú. Len pavúk sa skryl v sklenenej tráve a nepočúva. A prečo? Práve ho naháňala mucha. Aby ste vedeli, v tom kraji sú muchy veľké ako kozy a tri páry múch ťahajú povozy.
Hovoríte, že je to lož ako veža a že sa mi od huby práši? No, tak mi dajte handričku a ja tie lži utriem. Alebo otvorte okno a tie lži pustite von, keď vás tak strašia. Len nech letia inam, však ja si zasa nové vyspomínam.