Čarodej Krutoděj

Ďaleko, preďaleko a kdovie, či nie ešte o kus ďalej, žil kedysi veľmi mocný čarodej, ktorý sa volal Krutoděj. Nielenže bol príliš zlý, krutý a ku všetkým nemilosrdný, bol aj šialene ohavný, a to tak, že svojou škaredosťou vystrašil úplne každého takmer na smrť. Bol postrachom všetkých živých a sám čarodej to o sebe veľmi dobre vedel. Azda práve preto sa po určitom čase premenil na čiernožltého papagája a len v tej istej podobe vlietal medzi všetok ľud a svoju pravú tvár už nikdy nikomu neukázal.

Nikto však netušil, že si čarodej svoju podobu takto z ničoho nič zmenil, a tak sa o ňom čoskoro začalo všade šuškať, že nadobro zmizol zo sveta. Konečne sa ho všetci prestali obávať a mohli tak začať bez strachu žiť a pohybovať sa aj na miestach, kde čarodej sídlil. Krutoděj však o to viac všetkých sledoval a započul vždy všetko, čo sa len o ňom kde šuchlo. Ako vták si teraz na všetkých dovoľoval ešte viac. Nenápadne vždy preletel oknom do príbytkov ľudí, ukryl sa na bezpečnom mieste, počúval a pomyslel si len tak pre seba: „No len počkajte! Kto si vezme moje meno len do úst, toho hneď poriadne potrestám alebo premením na niečo škaredé a rozdrvím všetko, čo mi len do cesty príde.“ Už dlhý čas myslel na princeznú Esmeraldu zo Smaragdového kráľovstva, ktorá bola všetkým známa svojou nepopísateľnou krásou a urodzenosťou.

Krutoděj totiž celé roky zúfalo túžil po synovi, aby mal raz svojho nástupcu. Obával sa však, aby po ňom nezdedil jeho škaredosť, preto si chcel vziať za ženu práve princeznú Esmeraldu a dúfať, že jeho syn získa aspoň kúsok krásy po nej. Konečne dosiahla jeho vysnívaná princezná plnoletosť a nastal čas myslieť na vydaj, na čo Krutoděj už dlho čakal. Každý deň jej tajne vlietal do komnaty a kládol jej na posteľ zlaté prstene a šperky, len aby si získal jej srdce. „Jé, taká nádhera! Keby som tak len vedela, kto mi všetky tie očarujúce darčeky nosí?“ pýtala sa sama seba polichotená a krásou zaskočená princezná.

Jedného dňa sa tajne schovala za záclonku a vytrvalo vyčkávala, čo sa bude diať. Netrvalo dlho a čarodej v podobe vtáka vletel opäť dovnútra a vo svojom papagájom zobáku držal zlatý prsteň s rubínovým očkom a vtom princezná vykukla! Krutoděj hneď vyletel oknom von ako nejaký rýchly šíp, ale Esmeralda ho prosebne volala späť. „Vráť sa, vtáčik, neboj sa ma, však ja ti neublížim!“ a tak sa čarodej vrátil a posadil sa princeznej na okno. Tá ho hladkala a spýtala sa: „Kde berieš, vtáčik, všetky tie poklady?“ a zrazu sa zarazila, lebo k nej Krutoděj prehovoril ľudskou rečou. „Som zakliaty, krásny princ, ktorý sa stal obeťou zlého černokňažníka, čo ma takto navždy pripravil o moju krásnu tvár,“ nakukal lživo princeznej. Jej bolo toho úbohého princa veľmi ľúto a o to viac si teraz získal jej srdce.

Čoskoro sa doňho dokonca zamilovala. Jej láska k nemu bola taká silná a úprimná, že onedlho vyhlásila, že sa stane jeho ženou, aj keď je zakliaty v papagáji, a práve na to Krutoděj čakal. Povedal, že ju vezme k sebe na zámok, a tak ho naivná princezná slepo nasledovala, až prišla rovno na jeho hrad, kde čarodej sídlil. Až tam jej odhalil svoju pravú tvár a ukázal svoju krutosť. Úbohá princezná vykríkla od ľaku a okamžite chcela vziať späť svoje slovo na súhlas so zásnubami a povedala: „Si zlý, čarodej! Oklamal si ma a podviedol a to sa predsa nerobí!“ povedala sklamane a tým sa mu znepáčila azda ešte viac, no Krutoděj trval na svojom. Prinútil ju na sobáš a basta a práve tým jej celkom zničil a znechutil celý jej život. Bol na ňu veľmi škaredý a hrubý, avšak Esmeralda sa ho bála natoľko, že ho radšej na slovo poslúchala, len aby jej neubližoval ešte viac.

Za rok priviedla na svet bábätko presne tak, ako si čarodej vymyslel. Lenže sa nenarodil čarodejom tak očakávaný syn, ale dcéra, a tým všetka krutosť v čarodejovi priam pretiekla! Rozhneval sa na Esmeraldu tak, že ju v hneve premenil na veľkú, škaredú myš a svoju maličkú dcérku na slizkého, malého hada. Sám sa znovu premenil na vtáčiu podobu a hada zlostne zobol a prehltol. Vystrašená Esmeralda v podobe myši len-len že včas stihla utiecť, inak kdovie, čo by s ňou Krutoděj ešte zamýšľal a vyviedol? Taký krutý osud si taká dobrá a krásna princezná rozhodne nezaslúžila, no len povedzte, deti?

Ale našťastie to nakoniec dopadlo všetko veľmi dobre. Jeden neznámy strelec raz Krutoděja zastrelil a v tej chvíli dostal svoju odplatu za všetko to zlo, ktoré na svete napáchal. Jeho čarovná moc tým bola navždy zlomená a princezná Esmeralda sa opäť stala tou krásnou princeznou a mohla sa tak konečne vrátiť na zámok. Čoskoro si našla dobrého ženícha, bola svadba, zazvonil zvonec a tejto rozprávke je koniec!