Ako sa z mravca Páperka stal silák

Raz sa zatúlal mravec ďaleko od mraveníka a našiel hrubú húsenicu. Ležala tam celkom bez života.
„To si mravčekovia pochutnajú!“ potešil sa mravec a začal ťahať húsenicu k mraveníku. To je ale driina! Mravec je malý, nepatrí k rodu veľkých čiernych mravcov, je z tých červených. A húsenica je ťažká, cesta hrboľatá a mraveník kdesi ďaleko, preďaleko.
Ťahá mravec svoju záťaž, z kopčeka skĺzne, z jamky ju len-len vytiahne. Už je celý zadýchaný, ale morí sa a namáha. To bude maškrta pre tých malých! A hneď sa mu vráti sila, húsenica je ľahšia a cesta rovnejšia.
Ako tak ťahá, stretne ho lienka.
„Je to ťažké, mravček? Počkaj, ja ti pomôžem.“
Ale mravec, že nie, stačí na to sám. A pritom si myslí: Veď ty, lienka, tiež nie si žiaden silák.
„Tak zaletím k mraveníku, aby ti prišli na pomoc,“ ponúka sa lienka.
„Ale nie, lienka, netreba, dotiahnem to sám,“ vraví mravec, hoci už len-len dýcha.
Lienka pokrútila hlavou a odletela.
Mravec oddychuje a mrmle si:
„Musím ju dotiahnuť sám. Ešte nikdy som nepriniesol do mraveníka takú hrubú húsenicu. Nech všetci vidia, aký som!“ A ťahá a ťahá cez hrbole a jamky. Húsenica je čoraz ťažšia a mraveník stále ďaleko. Len aby nestretol nejakého veľkého mravca, ešte by mu úlovok zobral. Ale nedá sa, bude bojovať! Všetci kamaráti v mraveníku sa mu smejú, že je najslabšia úbožiačka. Teraz im ukáže, koľko zmôže! Škoda, že nevidia, odkiaľ ju ťahá.
Naraz húsenica skĺzla do hlbokej jamy. Jejejej, odtiaľto ju, mravček, nevytiahneš! Ale mravec sa nevzdáva. Ťahá za hlavu, ťahá za zadoček. Ťarcha je obrovská a jama prehlboká. Už sa mu zdá, že je to nad jeho sily. Že bude lepšie zabehnúť po pomoc. Ale nie, bez húsenice sa do mraveníka nevráti! Začal znášať ihličie, vetvičky a všetko to tlačí pod húsenicu. Ide to pomaly, ale húsenica je stále vyššie a vyššie. Až napokon je tak vysoko, že ju mravček môže pretiahnuť cez okraj jamy.
Sláva, trikrát sláva! Teraz sa už cesta k mraveníku začína zvažovať dolu briežkom. Už je to dobré, už ju dotiahne!
„Uvidíte, kamaráti, uvidíte! Už sa mi nebudete smiať!“
A naozaj, húsenica putuje bližšie a bližšie k mraveníku, kde je plno hladošov.
Naraz sa mraveník zbystril.
Čo je to?
Vidia, ako sa hrubá húsenica posúva dopredu. A keď pribehli bližšie, vidia svojho kamaráta, ktorému hovorili Páperko.
„Pozrite sa! Páperko dovliekol takú húsenicu, ako ešte nikto!“
A mravček Páperko rastie pyšnosťou pred očami. Ťahá ešte húževnatejšie ako doteraz. Kde sa v ňom berie toľko sily? A keď mu chceli pomôcť, vzoprie sa:
„Nie, ja sám až do mraveníka.“
Tak Páperko dotiahol hrubú húsenicu až k mravcom.
A všetci ho obdivovali a niekto vykríkol:
„Odteraz mu budeme hovoriť Silák!“
Nikto sa nesmial, nikto neodporoval. A zrejme mu tak naozaj budú hovoriť.