Ako sa pásavka rozhodla byť užitočná

Bola najväčšia, najkrajšia a tiež najmúdrejšia zo všetkých pásaviek, a tak sa v slobodných voľbách jednohlasne stala kráľovnou zemiakového záhona. Vo svojich voľných chvíľach doučovala červené larvy angličtinu, pretože ako hovorievala: „Návrat k starým koreňom, to je pravé vlastenectvo pre amerického chrobáka!“ Z toho vyplýva, že kráľovná bola aj múdra a vláda nad zemiakovým záhonom bola v správnych rukách.

To leto sa pásavky na záhone veľmi premnožili. Možno to spôsobila nová odroda zemiakov, ktorá mala obzvlášť chutné listy, nemalú zásluhu na tom však mala aj sama kráľovná a jej stratégia vládnutia. Hneď ako sa na oblohe ukázali búrkové mraky, zavelila: „Zaľahnite pod listy, nech vás nespláchne voda!“ Všetky pásavky sa okamžite schovali na rozkaz svojho veliteľa. Hneď ako zavelila: „Pozor, vľavo v druhom rade prileteli dravé ploštice!“, okamžite sa zúčastnené pásavky schovali. Inokedy zase prileteli na záhon lienky sedembodkové, vtedy kráľovná volala: „Pozor, lienky, padajte k zemi!“ A tým svojim poddaným pásavkám zaručene zachránila holé životy.

Pravda je, že prirodzených nepriateľov pásavky zemiakovej nie je veľa. Najväčší nepriateľ týchto chrobákov je človek a jeho chémia. Pred chémiou nemožno tak ľahko odletieť, a tak kráľovná pásavka chystala strategický plán. „Za dva dni bude víkend a to si človek iste urobí čas, aby obišiel náš záhon. Je nás veľa, naše vajíčka i larvy je vidieť už z diaľky voľným okom. Je čas začať konať, moji oddaní poddaní. Je čas zmeniť náš jedálniček!“ Pásavky svoju kráľovnú ako vždy jednohlasne poslúchli. Toho dňa pásavky preleteli zo zemiakov do žihľavy.

Pásavkám žihľavové listy vôbec nechutili, v kusadlách to pálilo, ale ako vraví kráľovná pásavka: „Pre záchranu našej generácie musíme prijať túto obeť, naše budúce larvy nám budú vďačné!“ A s víziou vyššieho poslania sa naše pásavky húževnato zahryzli do veľkých listov žihľavy.

Predpoveď našej kráľovnej sa opäť splnila. V nedeľu ráno sa človek išiel pozrieť na svoje záhony zemiakov. Hneď ako zazrel ohryzené listy zemiakov a listy obsypané vajíčkami, povedal svojmu priateľovi: „To je nádielka, ponáhľam sa namiešať si svoj insekticíd.“ Aerosól postreku sa rozprášil po okolí celého zemiakového záhona. Všetko to sledovali so zadržaným dychom pásavky uchýlené na žihľave. Dve minúty tu držali smútok za svoje zosnuté vajíčka a larvy…

Po štrnástich dňoch zvyšky insekticídu vyprchali z listov zemiakov a pásavky sa mohli vrátiť na svoj rodný záhon. Pravda je, že žihľava im už liezla krkom… O pár dní mala kráľovná prejav k svojim poddaným: „Ešte dnes sa, moji milí, zahrabeme pod zem a budeme tu čakať na budúcu sezónu zemiakov.“ „Nech žije naša kráľovná!“, zvolali jednohlasne pásavky a išli sa zahrabať pod zem, kde v pokoji a bezpečí prežijú do ďalšieho volebného obdobia, alebo aspoň do budúcej jari…