Jaga Bura

Boli traja bratia, najstaršieho volali Beran, prostredného Kozel a najmladšieho Čufil Filuška. Raz išli všetci traja do lesa k svojmu dedkovi; bol tam hájnikom. Tam u toho dedka Beran a Kozel nechali brata svojho Filušku a sami išli do lesa na poľovačku. Filuška robil, čo chcel, dedko bol starý a nič naňho nedbal, a Filuška bol rozpustilec. I zachcelo sa mu jesť jablčko; ušiel dedkovi do záhrady a vyliezol na jabloň. Odkiaľ sa tu vzala Jaga ..... Bura v železnej stupe, s tĺkom v ruke; pricupkala k jabloni a povedala:
„Pozdrav pán Boh, Filuško! Prečo si tam vyliezol?“
„Chcem si odtrhnúť jablčko,“ povedal Filuška.
„Na, tuto ti dám moje jablčko.“
„Je nahnité,“ povedal Filuška.
„Na, tuto iné.“
„A to je červivé.“
„No, budeš si zo mňa robiť blázna, Filuško! Vezmi si odo mňa toto jablčko z ručičky do ručičky.“
Filuška natiahol ruku a Jaga ..... Bura ho za ňu schmatla, posadila do stupy a odskákala s ním cez krovie, cez lesy, cez rokliny, stupu rýchlo tĺkom poháňajúc. Vtedy sa Filuška spamätal a začal kričať:
„Kozle, Berane! Bežte rýchlo: Jaga ma uniesla za kruté hory, za temné lesy, za pusté stepi.“ Kozel a Beran vtedy odpočívali; jeden ležal na zemi, a zdalo sa mu, že niekto kričí.
„Pritisni sa k zemi!“ povedal druhému, „Hoj, to kričí náš Filuška!“
I dali sa do behu a Jagu ..... Buru dostihli, Filušku jej odobrali a priviezli k dedkovi, a dedko akoby sa bol po ňom pomiatol na rozume.
I prikázali dedkovi, aby mal na Filušku pozor, a odišli. Ale Filuška sa mu znova vykrútil, ako predtým, a vyliezol na jabloň. Sotva vyliezol, bola tu opäť Jaga ..... Bura a podávala mu jablčko.
„Nechcem, neoklamieš ma, zlodejka!“ povedal Filuška.
„Tak, Filuško! Aspoň si jablčko chyť; ja ti ho hodím.“
„Dobre, hoďte.“
Jaga mu naschvál hodila jablčko nízko; Filuška sa za ním natiahol, chcel ho chytiť a Jaga ..... Bura ho nečakane schmatla za ruku a bez seba ho odvliekla rýchlo zase po horách, po dolinách i po tmavých lesoch; doniesla si ho domov, umyla, vystrojila a posadila do truhlice.
Ráno sa potom Jaga chystala ísť do lesa a prikázala svojej dcére:
„No, dcérka moja! Vykúr poriadne pec a upeč mi potom Filušku!“ a išla potom na lúpež.
Dcéra vykúrila pec do horúca, vzala Filušku, zviazala, položila na lopatu a len čo ho chcela vsunúť do pece, zaprel sa jej nohami o nístej.
„Nie tak, Filuško!“ povedala Ježí ..... Burina dcéra.
„A ako?“ odpovedal Filuška, „neviem to!“
„Takto, pusti, ja ti ukážem,“
a ľahla si na lopatu, ako sa patrí; ale Filuška bol malý chytráčik, a nečakane ju vsunul do pece a pekne zaklopil poklopom. Čoskoro potom, o dve, o tri hodiny, ucítil Filuška, že pečienka vonia, odklopil poklop a vybral upečenú dcéru Ježí ..... Burinu, pomastil ju maslom, prikryl na pekáči plátnom a položil do truhlice; sám potom ušiel na povalu, a vzal so sebou obyčajný tĺk i stupu Ježí ..... Burinu.
Tu pred večerom prišla Jaga ..... Bura a rovno vrazila do truhlice a vytiahla pečienku; zjedla všetko, potom pozbierala všetky kostičky, rozložila ich po zemi do radu a začala sa po nich váľať, a po dcére sa nesháňala, myslela, že v druhej izbe prede vlnu. Tu v tom váľaní Jaga zavolala:
„Dcérka moja milá! Poď ku mne sem a váľaj sa tiež so mnou po Filuškových kostičkách!“ A Filuška z povaly kričí:
„Váľaj sa, mama, kotúľaj sa, mama, po dcérkiných kostičkách!“
„Ha! Ty tam, zákerník? Počkaj, však ja ti dám!“ zaškrípala zubami, zadupotala nohami a liezla na povalu. Filuška sa nezľakol, schmatol tĺk a z celej sily ju udrel do hlavy: Jaga hneď buchla na zem.
Vtedy vyliezol Filuška na strechu a tu vidí, ako husi letia, a zavolal na ne:
„Dajte mi po pierku, urobím si krídelká.“
Husi mu dali po pierku, a on odletel domov. Doma naňho už dávno spomínali ako na nebožtíka; potom, ako ho zbadali, mali všetci nesmiernu radosť, usporiadali slávnu hostinu a žili šťastne a veselo.