Hlúpi čerti a múdry švec

Býval jeden švec chudobný a ten už od biedy nevedel, čo má robiť. Mal veľa detí a žiadne živobytie a nikto mu nechcel pomôcť. Už sa mu ani nechcelo zostávať nažive a v zúfalstve si umienil, že sa obesí. Vzal povraz a išiel do lesa. Ako tak ide, obzerá sa po lese, ktorý strom by sa mu lepšie hodil. Zrazu uvidel čerta. Ten sa ševca opýtal:
„Čo ty tu vyhliadaš?“
Tu dostal švec nápad. Vraví:
„Hľadám tu pekný strom, nadriem si z neho lyko a budem chytať vaše čertovské detičky.“
Švec totiž vedel, že čerti a vodníci sa lyka boja. Nesklamal sa.
Čert sa ľakol a hneď vraví:
„Čo za to chceš, ak nás necháš na pokoji?“
„Ak prinesieš toľko peňazí, koľko budeš môcť naraz uniesť, nechám vás.“
Čert hneď prikyvoval, že tie peniaze prinesie, a utekal späť do pekla. Tam sa ho hneď ostatní čerti začali vypytovať, čo nové na svete uvidel. Čert im porozprával, ako tam jeden švec chodí po lese a hľadá lyčie, aby im chytal a zväzoval ich čertovské detičky. To bolo zdesenie v pekle! Všetci hneď hovorili, nech mu len zaplatia, aby ich nechal na pokoji. Čert teda schmatol veľké vrece peňazí, až pod ním od námahy supal, a hneď k ševcovi. Ten sa v duchu smial. Prikázal čertovi, aby mu zložil vrece pri domčeku a viackrát sa aby neobjavoval. Nakúpil si kone a kravy a zvieratá, zadovážil si polia a bieda bola preč.
Čert letel späť, aby už zase bol doma. Sotva však prišiel, čerti hneď okolo neho. Zdalo sa im, že zaplatili veľa, a prikázali mu, aby išiel k ševcovi a zápasil s ním. Kto bude silnejší, toho budú tie peniaze.
Čert teda šup späť na svet a išiel rovno k ševcovej chalupe. Tam zavolal a povedal ševcovi:
„Ty, ja som ti za to dal veľa peňazí, aby si nás nechal. Budeme spolu zápasiť, a ktorý z nás bude silnejší, toho budú tie peniaze.“
Švec rozmýšľal, ako by čerta premohol. Spomenul si, že na jednom mieste v lese spáva a odpočíva medveď. Povedal preto čertovi:
„Bojím sa, že by som ti ublížil. Vieš čo? Poď so mnou do lesa. Mám tam starčeka ..... dedka, deväťdesiatdeväť rokov starého. Ak udrieš tým starčekom o zem, bude to, akoby si udrel mnou.“
Čert šiel teda so ševcom do lesa. Tam mu švec ukázal, kde ten starček leží, a vravel:
„To je on, choď s ním zápasiť. Ak udrieš ním, udrieš aj mnou.“
Čert sa hnal k brlohu a začal medveďa ťahať, aby ho zobudil. Hovoril mu pritom:
„Poď, budeme zápasiť, ktorý ktorým o zem udrieme!“
Rozzúrený medveď však chytil čerta a tresol ním o zem, až sa čertovi v očiach zasvietilo, a zase si ľahol. Čert však ušiel do pekla. Keď sa ostatní čerti vypytovali, kto bol silnejší, povedal im:
„Nechcem s tým človekom nič mať, to musí byť človek potvora. Má dedka deväťdesiatdeväť rokov starého a ten mi tak zaplatil, že som až skoro oslepol, keď mnou o zem udrel. Akú silu musí potom mať on sám?“
Čerti sa naľakali, ale rozmýšľali ďalej, že tých peňazí veľa ševcovi dali. Vybrali teda iného čerta, aby išiel k ševcovi a povedal mu, že budú spolu súťažiť. Kto bude rýchlejšie behať, toho že budú tie peniaze.
Druhý čert šiel k ševcovi a vravel mu, že spolu teraz musia súťažiť v behu, a ktorý bude rýchlejší, toho že budú tie peniaze. Švec si vedel poradiť:
„Mám chlapca tri dni starého. Ak jeho predbehneš, predbehneš aj mňa.“
Čert sa pýtal, ako sa ten chlapec volá. Švec mu povedal, že Jankeš, a zaviedol čerta k stromu, pod ktorým mal zajac, pekný janek, svoj brloh. Čert začal kričať:
„Jankeš, vstávaj, budeme sa predháňať!“
Zajac sa ľakol, vyskočil a vôbec nečakal, kým sa s ním čert na beh pripraví. Utekal pole ..... nepole, krovie ..... nekrovie, tŕnie ..... netŕnie, až pribehol k hlbokému potoku. Čert za ním, nič nedbal, že sa cestou o chrasty potrhal. Keď však pribehol k potoku, spadol z brehu a celý sa potĺkol. Kým vstal a spamätal sa, bol Jankeš už dávno na kopčeku. Čert pochopil, že prehral. Vrátil sa späť do pekla a vravel:
„To je človek potvora, s ním už nechcem nič mať. Má tri dni starého chlapca a toho som nemohol dobehnúť. Ako by som potom dobehol starého ševca!“
Prišiel k nemu tretí diabol a povedal mu:
„Vy ste ale hlúpi. Teraz pôjdem ja k tomu ševcovi a vyskúšam jeho silu.“
Keď ten tretí čert prišiel k ševcovi, vraví:
„Dal som ti veľa peňazí, budú patriť tomu, kto z nás je silnejší. Budeme nosiť koňa okolo lesa: ktorý z nás toho koňa trikrát obnesie, toho budú tie peniaze.“
Švec vybral zo stajne najkrajšieho koňa a viedol ho k lesu. Keď prišli k lesu, čert mu vravel:
„Nes!“
Ale švec mu povedal:
„Ja neponesiem, najprv musíš niesť ty!“
Čert teda vzal koňa na chrbát a išiel okolo lesa. Kôň sebou hádzal a kopal okolo seba, čert supal pod ťarchou a nariekal pod ranami kopýt, uniesť však nemohol, preto niekoľkokrát odpočíval. Švec mu potom vravel:
„Ty si si odpočinul, ale ja nebudem odpočívať. Ty si niesol koňa na chrbte, ale ja ho ponesiem medzi nohami.“
Potom si vyskočil na koňa, švihol ho prútom a obehol les trikrát za chvíľu. Povedal potom tretiemu čertovi:
„Vidíš, som silnejší než ty!“
Čert šiel späť do pekla a vravel ostatným:
„To je naozaj človek potvora, nechcem s ním nič mať. Ja som niesol koňa na chrbte a sotva som ho uniesol; a on ho vzal medzi nohy, ešte ho prútom švihal a kôň ho hneď trikrát okolo lesa obniesol.“
Čerti však ešte nedali pokoj. Poslali štvrtého diabla, aby išiel k ševcovi, že budú o preteky pískať. Ktorý bude lepšie pískať, toho že budú tie peniaze. Čert teda šiel k ševcovi a vravel:
„Pískaj!“
Švec porozumel, že majú súťažiť v pískaní. Povedal teda: „Pískaj ty najprv!“
Čert pískol prvýkrát, a list zo stromu zletel; a ako pískol druhýkrát, halúzky padali; a ako pískol tretíkrát, konáre leteli. Švec vravel:
„Ty si už pískal trikrát a letelo lístie, halúzky a konáre. Ale ja keď budem pískať, budú sa stromy vyvracať. Ak nechceš prísť o oči, zaviaž si ich.“
Čert sa ľakol a povedal:
„Ó brate, zaviaž mi ich!“
Švec mu oči zaviazal. Potom sa obzrel na všetky strany, kde by našiel lepší kyjak. Len čo ho zbadal, vzal si ho hneď do ruky, napľul si do dlaní, pískol, čerta tým kyjakom cez hlavu švihol a hovoril:
„Vidíš, ja som ti vravel, že budú lietať stromy!“ Čert ho prosil, aby už nepískal, že ho bolí hlava. Ale švec na to nič nedbal a povedal:
„Keď si ty trikrát, ja musím tiež trikrát!“ Pískol a zas ho tým kyjakom cez hlavu švihol a tak až do tretice.
Čert strhol šatku z očí a nepozeral sa, či je nejaký strom vyvrátený, alebo nie je. Utekal do pekla a odtiaľ potom nikto už nikdy neprišiel ševca pokúšať.