Štyria šikovní bratia

Bol raz jeden chudobný muž a mal štyroch synov. Keď dorástli, povedal im:
„Milé deti, musíte ísť do sveta na skúsenosti. Nemám nič, čo by som vám mohol dať. Naučte sa vo svete nejakému remeslu.“
Bratia vzali do ruky palicu, rozlúčili sa s otcom a vydali sa z mesta von. Išli nejaký čas a došli na rázcestie. Cesty viedli na všetky štyri strany. Najstarší syn povedal:
„Tu sa rozlúčime, ale odo dneška o štyri roky sa na tomto mieste zídeme.“
Každý z nich si vybral jednu cestu a išiel ďalej sám a sám.
Najstaršieho stretol nejaký cudzí muž a opýtal sa ho, kam ide a čo chce vo svete robiť.
„Chcem sa vyučiť remeslu,“ odpovedal najstarší.
„Poď so mnou,“ povedal muž, „a staň sa zlodejom.“
„Nie, to nie je poctivé remeslo. A koniec tej pesničky býva, že sa človek dostane na hojdačku, o ktorú nie je čo stáť.“
„Ale, ale,“ odpovedal muž, „šibenice sa báť nemusíš, ja by som ťa naučil, ako si môžeš zadovážiť, čo si žiadny človek zadovážiť nemôže, a ako urobiť, aby to nikto nespoznal.“
Najstarší syn sa nechal presvedčiť. Vyučil sa za zlodeja a bol taký šikovný, že pred ním nič neobstálo.
Druhý brat stretol iného muža, ktorý sa tiež vypytoval, čo si chce vo svete počať.
„Ešte neviem,“ odpovedal druhý syn.
„Tak poď so mnou a staň sa hviezdarom, nič nie je lepšie ako to. Nič sa pred tebou nemôže skryť.“
Prečo nie, pomyslel si druhý syn a stal sa z neho zručný hviezdar. Keď sa s ním majster lúčil, daroval mu ďalekohľad. Pritom povedal:
„Ďalekohľadom uvidíš, čo sa deje na zemi i na nebi, a nič sa pred tebou neskryje.“
Tretieho brata vzal do učenia poľovník a vyučil ho všetkému, čo musí dobrý poľovník vedieť. Keď sa spolu lúčili, dal mu pušku a hovorí:
„Táto puška nikdy nechybí. Na čo zameriaš, to nemineš.“
Najmladší brat stretol muža, ktorý sa pýtal, či by nemal chuť stať sa krajčírom.
„Ani by som nepovedal,“ odpovedal mladík, „sedieť od rána do večera zhrbený a mávať ihlou hore dole alebo sa drieť so žehličkou, to sa mi vôbec nepáči.“
„U mňa,“ hovorí muž, „sa naučíš celkom iné krajčírske umenie, také umenie ti môže každý závidieť.“
Štvrtý syn sa nechal presvedčiť, išiel s krajčírom a vyučil sa u neho. Keď sa lúčili, dostal od majstra ihlu:
„S touto ihlou môžeš zošiť, na čo si spomenieš, nech je to krehké ako vajíčko alebo tvrdé ako oceľ, a nikde nebude vidieť steh.“
Po štyroch rokoch sa štyria bratia zišli v rovnakom čase zase na rázcestí, objali sa, pobozkali sa a vrátili sa domov k otcovi.
„No,“ povedal im otec spokojne, „tak vás zavial vietor zase ku mne?“
Rozprávali, ako sa im vo svete darilo a čo sa naučili. Keď sa večer posadili pred dom pod vysoký strom, povedal otec:
„Teraz vás vyskúšam a uvidím, čo dokážete.“
Pozrel sa hore a povedal druhému synovi:
„Hore na strome sedí vták na vajciach, povedz mi, koľko vajec tam leží?“
Hviezdar vzal ďalekohľad, pozrel sa tam a povedal:
„Je tam päť vajec.“
Najstaršiemu povedal otec:
„Prines vajcia, ale tak, aby to vták nespoznal.“
Zlodej vyliezol hore, vybral spod vtáka vajcia a vták sa ani nepohol. Otec vajcia vzal, položil na každý roh stola jedno a piate doprostred. Potom povedal synovi poľovníkovi:
„Zostreľ jednou ranou všetkých päť vajec.“
Poľovník priložil pušku k líci a zostrelil vajcia, ako otec žiadal, všetkých päť jednou ranou. Iste mal pušku nabitú pušným prachom, ktorý strieľa za roh.
„Teraz je rad na tebe,“ povedal otec štvrtému synovi. „Zoši vajcia, aby boli bez poškvrny ako predtým.“
Krajčír vytiahol ihlu a šil, ako si otec želal. Keď bol hotový, dal zlodej vajcia zase na strom do hniezda a vták nič nespoznal. O niekoľko dní vták vysedel vtáčatá a nič im nebolo, len na krčku mali červený prúžok.
„To je niečo,“ povedal otec synom, „nemôžem vás dosť vynachváliť, nestrácali ste čas a svoju vec ovládate poriadne. Neviem, kto z vás rozumie svojmu remeslu lepšie. Len aby ste mali čoskoro príležitosť svoje umenie použiť.“
Čoskoro nato uniesol v tej krajine drak princeznú. To bolo nariekania a náreku! Kráľ dal vyhlásiť, že ten, kto ju privedie späť, stane sa jej manželom. Štyria bratia si mysleli: Tu môžeme ukázať, čo dokážeme.
„Hneď budeme vedieť, kde je,“ povedal hviezdar a pozrel sa ďalekohľadom, „už ju vidím, sedí ďaleko odtiaľto na skale v mori a stráži ju drak.“
Išiel ku kráľovi a poprosil ho o loď pre seba a bratov a vyplával s nimi na more. Plávali, plávali, až sa dostali ku skale. Princezná sedela na skale, drak mal hlavu na jej lone a spal. Poľovník povedal:
„Nemôžem strieľať, zastrelil by som aj krásnu princeznú.“
„Čo sa dá robiť, skúsim šťastie ja,“ povedal zlodej. Prikradol sa a ukradol princeznú drakovi tak zručne a ticho, že obluda nič nezbadala a pokojne chrápala ďalej. S radosťou sa náhlili späť na loď a vyrazili na šíre more. Keď sa drak zobudil a nenašiel princeznú pri sebe, hľadal ju. Revál od zlosti, a len čo uvidel loď, hnal sa za ňou a chcel sa na ňu zniesť. Poľovník neváhal, zdvihol pušku a strelil ho rovno do srdca. Drak spadol ako kameň, bol mŕtvy, ale že bol taký veľký a ťažký, rozbil pri páde loď. Bratia sa len-len zachytili driev a zachránili princeznú a holý život. Ale krajčír, ktorý mal zázračnú ihlu, zošil v rýchlosti dosky, lovil trám za trámom a prišíval a zašíval, až bola hotová nová loď a mohli šťastlivo dorazit domov. Len čo kráľ uvidel dcéru, nevedel, čo by si od radosti počal. Hovorí bratom:
„Jeden z vás dostane princeznú za manželku, ale kto, to si dohodnite medzi sebou.“
Bratia sa dali do hádky. Každý si myslel, že pre princeznú urobil najviac.
Hviezdar povedal:
„Keby som princeznú nebol videl, bolo by všetko vaše umenie nadarmo, preto patrí mne.“
Zlodej povedal:
„Načo by bolo tvoje umenie, keby som ju nebol drakovi ukradol, preto patrí mne.“
Poľovník povedal:
„Drak by vás všetkých aj s princeznou roztrhal, keby som ho nebol zastrelil, preto patrí mne.“
Krajčír povedal:
„Utopili by ste sa, keby som nebol zošil loď, a preto patrí princezná mne.“
Kráľ ich rozsúdil:
„Každý z vás má rovnaké právo, a pretože všetci princeznú za ženu dostať nemôžete, nedostane ju nikto z vás, ale každému dám ako odmenu kus kráľovstva.“
Bratom sa rozhodnutie páčilo a povedali:
„Takto je to lepšie, aspoň sa nemusíme hádať.“
Každý dostal kus kráľovstva a žili so svojím otcom spokojne až do smrti.