Kohútik a sliepočka idú do Ríma

Bol raz jeden kohútik a bola jedna sliepočka. Vybrali sa na prechádzku. Sliepočka našla zrnko a kohútik list. Sliepočka zrnko raz-dva zhltla, ale kohútik si list schoval.
„Počúvaj, sliepočka,“ vraví kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom!“
„To pôjdem s tebou,“ povedala sliepočka, „a budem robiť pani pápežovú!“
Tak spolu putovali do sveta, aby sa dostali do Ríma. Prešli kúsok cesty a stretli straku. Straka bola zvedavá, kam cestujú.
„Našiel som list,“ vravel kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom.“
„A ja idem s ním,“ povedala sliepočka, „budem robiť pani pápežovú!“
„Pôjdem s vami,“ povedala straka, „budem vám robiť pokladníka!“ A naozaj išla s nimi. O chvíľu stretli vrabca. Vrabec chcel vedieť, kam idú.
„Našiel som list,“ povedal kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom!“
„A ja idem s ním,“ povedala sliepočka, „budem robiť pani pápežovú!“
„A ja idem s nimi tiež,“ povedala straka, „a budem im robiť pokladníka!“
„Pôjdem s vami,“ vravel vrabec, „mám pekný hlas, môžem vám robiť kostolníka.“ A naozaj šiel s nimi. Zasa išli chvíľu a stretli líšku. Líška sa pýtala, kam idú.
„Našiel som list,“ povedal kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom!“
„A ja idem s ním,“ povedala sliepočka, „budem robiť pani pápežovú!“
„A ja idem tiež,“ povedala straka, „a budem im robiť pokladníka!“
„Aj ja idem s nimi,“ povedal vrabec, „mám pekný hlas, budem im robiť kostolníka!“
„Deti,“ povedala líška, „vy chcete do Ríma? Vari poznáte cestu? Ja cestu poznám a mohla by som vám ju ukázať, ale dnes je už neskoro, o chvíľu bude tma. Poďte ku mne, vyspite sa a ráno vám cestu ukážem.“
Pútnici boli radi a išli za líškou do jej domčeka. Sotva boli vnútri, líška zamkla dvere a zavrela okenice, aby zvieratká nemali kade ujsť.
„A teraz mi, kohútik,“ povedala líška, „zaspievaj pesničku!“
Ale kohútik odpovedal:
„Akože mám, líštička, zaspievať pesničku? To ja neviem. Vieš čo? Zaspievaj mi najprv ty. Budem ťa počúvať a azda sa pesničku naučím.“
„Ja ti zaspievam!“ povedala líška a začala:
„Keď som bola slúžkou a slúžila som u jednej zlej panej, veľmi si ma zlobil. Pani chcela, aby som stále pracovala, a ja som sa vždy dostala do postele neskoro v noci. A o chvíľu som musela zasa vstávať, pretože kohút kikiríkal. To ty si kikiríkal tak zavčasu a nedal si mi vyspať. Za to ti odhryznem hlavu.“
Líška odhryzla kohútikovi hlavu a obrátila sa k sliepočke:
„A teraz mi, sliepočka, zaspievaj pesničku ty!“
„Bože, bože,“ nariekala sliepočka a triasla sa po celom tele, „milá líštička, veď ja neviem spievať pesničky.“
„Dobre, tak počúvaj,“ povedala líška, „ja ti zaspievam sama!“
A začala:
„Keď som bola slúžkou a slúžila som u jednej zlej panej, veľmi si ma zlobila. Pani chcela mať veľa vajec a ja som jej poctivo nosila každé vajce, ktoré si zniesla. Ale ty si stále kodkodákala a kodkodákala a pani si myslela, že znášaš viac vajec, než jej nosím. Za to ti teraz odhryznem hlavu!“
Líška odhryzla sliepočke hlavu a obrátila sa k strake:
„A teraz mi, straka, zaspievaj ty!“
„Ja mám spievať?“ vykríkla straka, „líštička, to som predsa nikdy nevedela!“
„Tak ja ti zaspievam sama,“ povedala líška a začala:
„Keď som slúžila u zlej panej, veľmi si ma zlobila. Pani ma posielala do mesta, nech bolo pekne, nech pršalo, a keď som prišla zablatená domov, volala si na mňa a vysmievala si sa mi. Za to ti teraz odhryznem hlavu!“
Líška odhryzla strake hlavu a obrátila sa k vrabcovi:
„No, vrabček, zaspievaj mi pesničku aspoň ty!“
„Od srdca rád, milá líštička,“ povedal vrabec, „ale môžem spievať, iba keď mám dosť vzduchu. Otvor trošku okno a ja hneď spustím!“
Líška poslúchla a otvorila okno. Na to vrabec čakal. Vyletel rýchlo von, posadil sa na vysoký strom, uklonil sa a zaspieval.
Čo bolo líške platné, že začula vrabčiu pesničku. Nech sa hnevala, ako sa hnevala, vrabca chytiť nemohla.