O nepravom a pravom čertovi

Bol raz jeden chudobný človek, mal ženu a päť detí, a jesť nebolo čo. Mali bohatého kmotra, gazdu v dedine, ale bol to skutočný lakomec, nedal ani kúsok chleba. A tak tí ľudia biedu trli, od hladu vstávali, od hladu líhali.

Stalo sa raz, keď šla chudobná žena do cudzej dediny vyprosiť deťom kúsok chleba, že sa vybrala cestou popri potoku, kde bol breh podmytý.

A ako kráča po brehu, zrazu sa pod ňou utrhne kus zeme. Len-len sa zachytila, aby nespadla do potoka. A tu vidí, ako spoza utrhnutého kusa zeme sa na svetlo vykotúľal veľký hrniec plný dukátov. Od radosti žena hneď plnila peniaze do podolka a rovno domov. Mali po núdzi. Schovali peniaze na povalu do truhlice, aby o nich nikto nevedel. Žena potom vzala jeden dukát a šla ku kmotrovi, že by rada bochník chleba. Gazda sa na ňu oboril, že nemá pre žobrákov, ale ako zazrel dukát, hneď spieval inú. Doniesol chleba a pýtal sa, kde ten peniaz zobrali. A žena, dobrák, mu všetko povedala, ako sa tou nečakanou príhodou dostali k majetku.

Tu gazda, lakomec, závidel im bohatstvo a hovorí gazdinej:

„Rád by som tie peniaze dostal, ale ako na ne?" A gazdiná bola ešte lakomšia ako muž, hneď našla radu. „Vieš čo, zabijeme v noci našu čiernu kravu, stiahneš z nej kožu a oblečieš si ju aj s rohmi. Potom o polnoci choď k chalupe, zabúchaj na dvere, ohlás sa, že si čert a že chceš peniaze."

Gazda poslúchol a urobil podľa ženinej rady. Pred polnocou bol pri chalupe, na dvere búchal a reťazou rinčal. Ten chalupník vystrčil hlavu oknom a pýta sa, kto je to a čo chce.

Gazda huhlal: „Ja som čert a idem si po peniaze." Chalupníkovi bola malá dušička, keď videl čiernu rohatú hlavu, a hovorí žene: „Počuješ, ide si po peniaze, daj mu ich, ja s tým nič mať nechcem." Ale žena bola odvážnejšia a že nedá, čo to vraj je za podvod.

Gazda teda márne obchádzal okolo okna, a keď bolo po polnoci, odišiel. Myslel si, že ak bude chodiť každý deň, že ich predsa postraší. Prišiel aj na druhú noc a s hrmotom žiadal peniaze. Ale nedostal ani vtedy nič. Chalupník však už bol taký preľaknutý, že ráno povedal žene: „Počuješ, ak ten čert príde ešte raz, sám mu poklad vydám. Veď kdovie, aké sú to peniaze." S týmto úmyslom sa zveril aj kmotrovi, ktorý akoby nič prišiel ráno na výzvedy. Tu si kmotor myslel: „Už je vyhraté; v noci prídem po tretí raz a dostanem peniaze."

Toho večera po práci stál chalupník na návsi a tu ide okolo akýsi poľovník. Zaprášený bol po ceste, ustatý, a hovorí: „Človeče dobrý, nechaj ma u seba na noc." Chalupník mu na to: „Ak sa len ničoho nebojíte, rád vám dám nocľah." Poľovník povedal: „Nebojím sa," a vypytoval sa, čo a ako. Tu mu chalupník celú tú príhodu o peniazoch rozprával a o čertovi, ktorý si po ne chodí. Poľovník prosil, len aby mu dali nocľah, že s nimi chce pekelného hosťa počkať, že strach nemá. A chalupník bol rád, že im bude veselšie, a viedol poľovníka domov.

Ťahalo na jedenástu hodinu, pred chalupou sa zase ozvalo rinčanie a hluk. Chalupník sa už chystal, že tie peniaze vydá. Poľovník hovorí: „Otvorte mu dvere." Žena nechcela, len nech ho nechajú, že azda zas odíde. Tu sa poľovník sám zdvihol, išiel a otvoril dvere. Tá rohatá obluda vstúpila do izby a poľovník sa spýtal: „Čo si a čo tu hľadáš?"

„Ja som čert a idem si po peniaze!" A poľovník mu na to: „Ty si čert a ja tiež. Pôjdeme, kam patríme." Chytil milého kmotra a oknom s ním uletel do povetria. V izbe len trochu smradu a dymu zostalo po pekelnom poľovníkovi.

Teraz mal chalupník od čerta pokoj. Kmotra sa ráno prišla pýtať do chalupy, či tam kmotor nebol, ale chalupníčka hovorí: „Nebol tu už dávno; ani si nepamätám. Ale kmotrička, stala sa čudná príhoda dnes v noci u nás." A chalupníčka rozprávala gazdinej všetko. Tá hneď vedela, že jej muža čert do pekla odniesol, ale ani muk, neprezradila sa. Chalupník potom z nájdených peňazí kúpil pekný statok a dobre sa mal so ženou i s deťmi.