Čert a lišiak

Dnešná rozprávka vám bude rozprávať o jednom prefíkanom lišiakovi, ktorý sa volal Dušan. Bol zo všetkých líšok najúskočnejší a so všetkým si dokázal hravo poradiť, dokonca aj s čertom. Bol zákerný, zlý, zlomyseľný a zúrivý a každému len škodil. Nikomu nič dobré neprial. Mal rád len seba samého a všetkých ostatných vždy len trápil a ubližoval im.

Býval v lese, kde sa stal postrachom všetkých zvieratiek. Sotva ho nejaká líška zazrela, hneď sa pred ním dala na útek a čo najrýchlejšie sa schovala do nory, ale lišiak za ňou. Len-len že vždy stihla zaliezť, no k nej do úkrytu nemohol. Bol totiž oveľa väčší než ostatné líšky a do žiadnej takej nory sa nezmestil. Celý sa preto zakaždým rozzúril a potom rozmýšľal, ako by líškam ublížil. Často im dokonca upchal noru hlinou a kameňmi a ony potom nemohli von. Len zriedka sa im podarilo vyhrabať sa, ale väčšinou ich vnútri udusil, a tak líšok v lese stále ubúdalo. Hneď ako mala nejaká líška mláďatká, začal sa vyhrážať:

„No len si nemysli, hlúpa líška, všetky malé líščatá ti zahryznem a roztrhám na kusy,“ ale našťastie to nikdy neurobil, len tým líščie mamy zbytočne strašil a naháňal im hrôzu.

Všetkým vtáčikom zhadzoval zo stromov hniezda, plašil veveričky, preháňal srnky, chytal zajačiky a lesného doktora ďatľa nenechal v pokoji ťukať a liečiť stromy. Dráždil sovy, naháňal jelene a trúfol si dokonca aj na mláďa vlka či medveďa. Celý les bol preto vyplašený a žil tak v neustálej neistote a strachu.

O lišiakovi Dušanovi a jeho darebáctvach a neresťach sa hovorilo dokonca aj v pekle. Sám Lucifer sa na to už nemohol pozerať, a preto rozhodol, že takto to s lišiakom ďalej jednoducho nejde. Zavolal si čerta Čardáša a prísne mu nariadil:

„Pôjdeš do lesa, chytíš darebného lišiaka, strčíš ho do vreca a doneseš ho sem, ale to ti vravím, beda ti, ak to popletieš!“ povedal Lucifer a už sa tešil, ako Dušan dostane za svoje. Lenže poslať po lišiaka práve čerta Čardáša bola tá najväčšia chyba! Čardáš bol totiž čert, ktorý pomáhal plniť priania všetkým dobrým ľuďom i zvieratkám, takže s niekým takým zlým, ako bol lišiak Dušan, nemal vlastne vôbec žiadne skúsenosti. Navyše nebol o nič väčší ako lišiak ani nemal toľko sily ako on, preto si naňho práve veľmi netrúfal. Striehol na Dušana za stromom a nevedel, ako na neho. Vtom si ho Dušan všimol, lebo mal oči ako orol, a hneď šiel na neho. Zrúkol zozadu na čerta a ten mal vzápätí plné nohavice, ako sa veľkého lišiaka zľakol, a Dušan mu povedal:

„Čo tu strašíš, azda si nemyslíš, že sa ťa tu niekto zľakne. A na koho máš to vrece?“ spýtal sa. Zaskočený Čardáš začal zo samého zľaknutia koktať a spustil: „Pe-pe-pe-peklo si ťa vy-vy-vy-vyžiadalo a ja ťa mám pri-pri-pri-priniesť pria-pria-priamo pred Lu-lu-lu-lucifera!“

„Mňa? Ja ti, panáčik, ukážem, kto je tu v lese pánom! Na mňa si nebude robiť peklo žiadne nároky a potom, veď ja som taký dobručký a milučký ako baránok a nikdy by som nikomu neublížil!“

Lišiak sa chválil, až sa mu zo samej lži prášilo od úst, a o to väčšiu mal na čerta zlosť. Vytiahol povraz a úbohého vystrašeného Čardáša priviazal k stromu a pustil sa do neho.
„A čo ty si vlastne zač?“ spýtal sa lišiak a od strachu roztrasený Čardáš mu o sebe všetko prezradil.

„Som čert tretej kategórie a volám sa Čardáš. Mojou úlohou je chrániť všetkých dobrých a tým môžem splniť každé ich želanie,“ povedal čert a lišiak hneď na to:

„No vidíš, tak teraz mi pekne splníš všetko, čo ti poviem, rozumieš?“ ale čert sa začal brániť a povedal chvejúcim sa hlasom:

„Ale ja smiem priania plniť len dobrým. Keby som neposlúchol a poslúžil by som niekomu zlému, bolo by so mnou koniec! U nás v pekle totiž všetko vidia aj počujú, vieš?“
„To ma nezaujíma, rob, teraz budeš poslúchať mňa a plniť to, čo ti prikážem ja, a beda ti, ak nie,“ povedal prísne lišiak a čert ho zo strachu radšej poslúchol. Lišiak začal vyslovovať jedno želanie za druhým a čert ich musel hneď chtiac-nechtiac plniť. Lišiak si hneď začal vymýšľať, čo všetko potrebuje, a čert nestíhal čarovať, lebo Dušan naňho svoje požiadavky priam chrlil. Keď už mal všetko, čo si prikázal, dodal:

„Tak, a teraz mi zaručíš aj nesmrteľnosť, rozumieš? A vyčaruj mi ešte palác a urob ma líščím kráľom, rýchlo!“

Čert nemeškal a konal presne tak, ako lišiak prikazoval. Dokonca aj tú nesmrteľnosť mu zaručil a až potom bol Dušan celkom spokojný. Život sa mu vzápätí od základu zmenil. Usadil sa až na druhom konci sveta, kde žil v prepychu a blahobyte, ibaže si len bláhovo myslel, že to tak zostane navždy. Na predošlý život v lese čoskoro dočista zabudol. Konečne mohli všetky lesné zvieratká žiť v pokoji, mieri i bezpečí.

A čert Čardáš? Toho až po niekoľkých dňoch našli dva zajačiky priviazaného k stromu. Úbožiak bol celý hladný, smädný, šklbal sebou, plakal, nariekal, ale sám sa rozviazať nevedel. Jeden zo zajačikov k nemu hneď pricupkal a povedal: „Počkaj, čertík, ja ti ten povraz prehryziem.“

Netrvalo dlho a čertík bol, chvála bohu, oslobodený.
„Ďakujem ti, zajačik, si dobrý,“ poďakoval mu Čardáš. Bol rád, že je konečne voľný, a hybaj späť do pekla, kde však dostal poriadnu nakladačku, len čo je pravda! Lucifer sa do neho hneď pustil a zakričal:

„Kde máš Dušana, truľo, a ako si sa mohol opovážiť plniť priania takému zlému lišiakovi? Azda nepoznáš zákony pekla? Za tvoje neposlúchnutie ťa trest neminie! Odteraz ťa už nikdy nepustím na svet ľudí a navždy zostaneš pekelným posluhom!“

A tak sa aj stalo. Zákony pekla sú skrátka spravodlivé a k nikomu neúprosné, a tak len vďaka lišiakovej vypočítavosti to úbohý čert Čardáš vtedy sám odniesol. Čoskoro sa z neho však predsa len stal nebojácny čert, ktorý už nikdy nenechal nad sebou nikoho zvíťaziť, nieto ešte sebou manipulovať, a práve tým čoskoro povýšil o celé dve hodnosti zase hore. Dokonca prestal byť pekelným sluhom a stal sa Luciferovým najlepším pomocníkom, a tak bol v pekle zase veselý a šťastný.

Jediné, čo ho trápilo, bola predstava, že už nikdy nesmie navštíviť svet ľudí, kde sa mu tak páčilo. Požiadal preto Lucifera, aby mu znovu dovolil lišiaka Dušana priviesť do pekla, ale kdeže vládca pekiel. Už mu neveril ani nemienil rušiť zákaz, ktorý mu udelil, preto touto úlohou poveril iných, oveľa skúsenejších čertov. Lenže každý z nich sa vrátil naprázdno. Nikto netušil, kde lišiaka hľadať, a práve to čert Čardáš využil a povedal Luciferovi:

„Pošli po lišiaka mňa, veď ja jediný viem, kde teraz Dušan býva, uvidíš, nebudeš ľutovať, ja ti ho tentoraz naozaj privediem,“ sľuboval Čardáš svätosväte. Lucifer teda nakoniec súhlasil a dal Čardášovi poslednú šancu, ale vyhlásil:

„Teraz ma dobre počúvaj. Ak ani tentoraz lišiaka neprivedieš, dám ťa upiecť zaživa a nezostane z teba viac než hŕstka popola, rozumieš?“

„Áno, áno, súhlasím! Uvidíš, nebudeš ľutovať, tentoraz svoju úlohu splním podľa tvojho očakávania,“ uisťoval Čardáš. Vzal si vrece, vidly, cez plecia si prehodil čarovný plášť a hneď bol preč.

A naozaj! Netrvalo dlho a čert Čardáš svoju úlohu skutočne splnil na jednotku. Kým sa stihol vládca pekiel spamätať, bol späť aj s lišiakom, ktorý sa vo vreci mrskal na všetky strany. Vreštal, kvílil, vyhrážal sa, nadával, ale nič mu to tentoraz nebolo platné.

„Rozviažte vrece a prineste váhu hriechov!“ prikázal Lucifer.
Len čo Dušan vyliezol z vreca von, hneď dostal injekciu na skrotenie, lebo zúril, dupal, kopal, to vám bola, deti, hrôza! Len čo sa trochu upokojil, musel si stúpnuť na váhu a Lucifer prikázal:

„Čardáš, píš!

Ubližovanie nevinným 11kg
Zlobenie 26kg
Nadávanie 25,5kg
Zúrivosť 18kg
Klamanie 15,5kg
Odvrávanie 7kg
Týranie 3kg
Neposlúchanie 9kg
Trestné činy 6kg
Výtržníctvo 5kg
Zlomyseľnosť 7kg
A drzosť – celých 32kg

…, no teda, veď nám úplne pokazil váhu hriechov! Ale to už nepíš, hlupák,“ vyhlásil Lucifer zdesene.

„Tak, to máme, suma sumárum, podčiarknuté a sčítané, celých 165 kg, no hrôza a zdesenie!“

Lucifer bol váhou lišiakových hriechov úplne zaskočený, veď toľko previnení nemá na svedomí ani nikto z ľudí, nieto ešte zo zvieratiek. Na nič viac nečakal a premenil hriešneho lišiaka na čerta. Keďže mu jeho nesmrteľnosť už nemohol vziať späť, urobil z neho navždy pekelného otroka. Musel vykonávať tú najšpinavšiu prácu, ktorej sa čerti všemožne vyhýbali a teraz sa jej tak konečne raz a navždy zbavili.

Lišiak zrazu dočista stíchol. Došla mu všetka jeho drzosť i odvaha a hanbil sa, lebo sa mu všetci čerti vysmievali a škodoradostne posmievali. Len čert Čardáš sa mu nesmial. Aj keď sa k nemu vtedy nezachoval pekne, všetko mu to už dávno odpustil a dokonca mu ho bolo aj ľúto. Často mu preto pomáhal s prácou a prikladal za neho pod kotol, len aby toho Dušan nemal toľko. Niekedy mu tajne podstrčil niečo dobré na zub na prilepšenie, len aby v pekle toľko nesmútil a necítil sa sám.

A tak to nakoniec predsa len dopadlo všetko dobre. Medzi Dušanom a Čardášom vzniklo priateľstvo a v pekle si nežili zase až tak zle. A tak to má byť. Ľudia by si mali pomáhať, mať sa radi a priateliť sa a to platí nielen u ľudí, ale aj u zvieratiek, dokonca aj u čertov a v rozprávkach.

Nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé sa raz každému vráti, lebo za chyby sa platí, preto by si nikto nemal ubližovať ani škodiť, pretože nikto nevie, kedy bude toho druhého potrebovať, však, deti?