Človek, ktorý ma porodil, nemusí byť vždy ten naj....

Ako som už v minulých článkoch písala, moji rodičia sa rozviedli. Ocko začal žiť nový život s ľuďmi, na ktorých nemal čas, a žije naplno. Čo je super, fandím mu a som za to veľmi rada. Ale matka začala na všetkých hádzať špinu, začala robiť demonštračky, že sa zabije, a jej listy na rozlúčku, jednoducho divadlo. Začali mi od nej chodiť vyhrážkové sms-ky s tým, že zrazu má záujem vídať moje deti, a ak jej to nedovolím, určí to súdne a potom len uvidím. V decembri ma fyzicky napadla pred mojimi deťmi, do dnešného dňa sa neospravedlnila a nekomunikovala, a ja som jej za to odpísala a zrazu začne vyhrážať. Najhoršie je, že u nej býva moja najmladšia sestra, ktorá tiež konečne spoznala, čo je matka zač. Sestra je tehotná a matka neustále vyvoláva hádky, začalo jej, ako sa hovorí, hrabať. Tak si sestra s priateľom našla byt a sťahujú sa od nej, pretože potrebuje pokoj a nie to, čo matka predvádza. Matka nemá žiadne kamarátky, nás ako súrodencov rozhádala a teraz začína ďalej vytvárať napätie a vyhráža sa. Hanbím sa za ňu tak veľmi, chodí a plače, akí sme zlí a hrozní a aká je ona úbožiačka. Mala by sa ísť liečiť, pretože toto správanie nie je normálne, jeden deň je v pohode a druhý ubližuje, vyhráža sa, nadáva, ohovára. Nechodí už 33 rokov do práce, každú prácu odmieta vždy s nejakým dôvodom, prečo tú prácu nerobiť. Takýto človek by mal vyhľadať pomoc, ale ona povie, že je normálna a že my sme blázni. Neprajem si, aby takýto človek, ktorý nie je psychicky v poriadku, berie antidepresíva a či vôbec berie, bol s mojimi deťmi. Kto vie, čo sa môže stať. Jediné, čo urobila, bolo, že ma porodila, ale svojím narodením som jej pokazila celý život. Takže aj ona pre mňa skončila tým, ako sa správa a že robí hanbu. Mama tu má byť pre svoje deti nech sa deje čo sa deje, a nie toto, čo predvádza ona.