Keď zomrie manžel a ocko, ohliadnutie

Pred dvoma rokmi, v tomto čase, som sa od lekára dozvedela, aké vážne to je, hovorila som si, je v nemocnici ŽIJE a v duchu som sa modlila, predstavovala som si, aké sily budem musieť ja a deti vynaložiť na rehabilitácie, na vybudovanie bezbariérového domu; lôžko alebo vozíček ... Ale lekár ma vyviedol z omylu, šanca na prežitie 5-6% záleží, ako bude, alebo nebude pokračovať opuch miechy a mozgu ... No, zázrak sa nekonal, namiesto rehabilitácie zmierenie a odpustenie ... A ako hovoriť s deťmi, vývinová psychológia ma na škole bavila, takže stručne a NELHAŤ!!! Tiež som to chcela povedať jeho rodičom, lepšie ako od lekára (z vlastnej skúsenosti, väčšiu ranu som nezažila, ale bolo to treba, lepšie ako falošné nádeje) Nikdy, nikomu by som nepriala zažiť niečo podobné, ani vrahovi, lupičovi ... Nie, väčšia rana pre normálneho človeka neexistuje!!! No, odprevadila som ho k Pánovi, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, on nad nami bdie, pomáha Anjelovi Strážnemu ... Verím a mám pokoj v srdci, aj keď plačem. Aj keď súd bol smutný, osoba, ktorá nehodu zavinila, bola doposiaľ bez trestu, jednoducho súbeh hlúpych náhod, zlá križovatka, slnko, stĺpik, ukvapenosť ... Zle z motorky spadol našikmo, keby len preletel cez riadidlá, urobil by kotúľ a vstal :-( Jednoducho keby, ktoré mu život nevráti!!! Vážte si svoj život a ak nie kvôli sebe, tak kvôli najbližším ...