Snívanie

Priznám sa, že som sa po smrti manžela najviac bála večerov a nocí. Pravda je ale taká, že som sa obklopila svojimi 3 deťmi a často zaspím skôr ako môj najstarší, áno, nešetrí ma a ja som za to rada :-) A čo sa týka nocí a hlavne snov, tie milujem, pretože tam žijeme všetci a zažívame normálne i ľahko nenormálne (všetci poznáme to ranné plesnutie do čela, no to zase bola somarina) dni. Teraz to napríklad bol sen, že sme sa chystali na sobotný výlet a ja som sa na Marka hnevala, že mi nepomáha obliekať deti. Alebo pred pár dňami som mala Markovi povedať, že som zase tehotná a on mi povedal, že som blázon, keď si chcem nechať bábätko, že budem na všetko sama, aj keď to tak nevyzerá, sú to pekné sny, muž je milý, pekne sa usmieva, hovorí na mňa s láskou. Po smrti mojej tety (nedožila sa 50) sa mi o nej tiež občas sníva a to je už po smrti vyše 10 rokov. Jedna babka zomrela pred 10 rokmi a babka s dedom pred 2,5 rokmi (o všetkých sme sa starali v domácej starostlivosti u mojich rodičov), o tých sa mi zas tak často nesníva. Skrátka ma navštevujú vo sne, alebo ja o nich podvedome snívam. A čo vy, aj vás vaši milí, ktorí zomreli, „navštevujú“ vo sne?