Keď zomrie manžel a ocko ... chcelo to zmenu

V apríli to boli neuveriteľné 3 roky od Markovej smrti a mne sa stále zdá, že to bolo nedávno, čo som sa s ním lúčila. A pritom deti tak vyrástli, toľko sa toho naučili ... A ja, priznám sa, som začala premýšľať sama nad sebou, asi je to tým, že deti sú samostatnejšie a ja už mám trochu času aj pre seba. Minulý rok cez prázdniny sme si užili leto pri mori, so švagrinou a neterami po výletoch, skrátka fajn leto. Zima bola tiež pekná, v januári sme si poležali s Omikronom (samozrejme najviac to odniesla mama a deti ma teda nešetrili). Potom ešte lyžovačka u nás v obci a neskôr prišla jar. Nemám rada predjarie, mizne sneh, je hnusne a sivo. A blížia sa Veľká noc, obdobie, ktoré bolo také ťažké, a deti striedavo choré, po troch týždňoch vyvrcholenie, najmladší zápal stredného ucha, u prostredného opäť odporný návrat laryngitídy a ATB. Potom už konečne pokoj, mala som toho po krk, veľmi mi chýbal parťák, opora, láska ... Skrátka som bola zdeptaná samou sebou, prišla som si protivná a neužitočná, aj pri svojich deťoch som mala pocit zlyhania, zdalo sa mi, že sa len hádajú a nevedia si ničoho vážiť, možno trochu áno, ale predsa len sú to deti, a tak sa skrátka správajú. Potrebovala som „vzkriesiť“, znovu sa postaviť na nohy a zamestnať hlavu! Chlap sa v mojom živote síce neobjavil, ale dostala som ponuku: „Nechceš ísť pracovať so mnou?!“ A nech som rozmýšľala, ako som rozmýšľala, nenapadol ma vážny dôvod, prečo skrátka nie ... A tak som opustila svoju profesiu učiteľky materskej školy a vrhla sa na úplne iný a veľmi zaujímavý odbor laborantky vo Výzkumném ústavu AV ČR, Gnotobiologicke lab. Zatiaľ je mojou hlavnou úlohou starostlivosť o laboratórne myši, ale v budúcnosti to bude aj laboratórna práca. Zatiaľ ma dosť limituje neznalosť AJ, takže aj nový jazyk je na rade. Skrátka, rezla som do toho a som rada! Kiež by sa už žiaden karambol neobjavil a ja som sa mohla realizovať v tom, čo ma začína naozaj baviť!